Pripomienku podporilo viac ako 5 500 signatárov
Zber podpisov je už ukončený. Ďakujeme.

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania návrhy, ktoré zavádzajú zmeny vo voľbe ústavných sudcov a sudkýň. Ide o návrh na zmenu Ústavy, návrh nového zákona o Ústavnom súde SR a návrh zmeny rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Viaceré navrhované zmeny sú prínosom, avšak niektoré sú škodlivé a nepriniesli by zvýšenie kvality Ústavného súdu. Navyše, návrh ministerstva mnohé potrebné zmeny neprináša.

Voľba nových ústavných sudcov bude jednou z najvýznamnejších udalostí roku 2018. Ústavný súd by mal byť poslednou zárukou spravodlivosti a ochrany ľudských práv na Slovensku. Koncom tohto roku sa bude voliť až 18 kandidátov, z ktorých bude vo februári 2019 vymenovaných 9 nových ústavných sudcov a sudkýň. Znamená to, že sa zmení väčšina Ústavného súdu SR, ktorá bude až do roku 2031 rozhodovať o najvýznamnejších otázkach a sporoch týkajúcich Ústavy SR, ľudských práv a princípov právneho štátu. Po zlých skúsenostiach z predchádzajúcich volieb ústavných sudcov je potrebné súčasný nevyhovujúci systém ich voľby zmeniť a prispieť k tomu, aby bol Ústavný súd obsadený sudcami a sudkyňami, ktorí budú dôsledne chrániť základné práva, princípy právneho štátu a spravodlivosť na Slovensku.

Hromadná pripomienka preto navrhuje nasledovné:

  • zavedenie priebežnej obmeny ústavných sudcov v štvorročných cykloch, ktorá zamedzí výmene väčšiny ústavných sudcov naraz;
  • zavedenie inštitútu náhradníkov ústavných sudcov, aby v prípade, ak sa uprázdni funkcia ústavného sudcu počas jeho funkčného obdobia, na toto miesto nastúpil náhradník vymenovaný z kandidátov zvolených v minulosti parlamentom, ktorých vtedy prezident za ústavných sudcov nevymenoval;
  • aby na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu bolo potrebných aspoň 90 hlasov poslancov NR SR, pričom ak sa táto väčšina nedosiahne, v nasledujúcich kolách hlasovania bude na zvolenie kandidáta potrebných aspoň 76 hlasov poslancov NR SR;
  • zakotvenie požiadavky, že ústavný sudca musí byť bezúhonný, musí byť uznávaným odborníkom a musí svojim doterajším životom zaručovať, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne;
  • nezvyšovanie požadovaného veku ústavných sudcov zo 40 na 45 rokov, pretože by to zablokovalo možnosť kandidovať pre väčšinu právnikov, ktorí začali študovať právo po roku 1989,
  • stanovenie požiadaviek na ústavných sudcov v Ústave, nie v obyčajnom zákone, ktorý by mohla vládna väčšina kedykoľvek účelovo zmeniť,
  • povinný zápis záujemcov o funkciu ústavného sudcu do zoznamu kandidátov na základe vlastnej prihlášky, aby už nebolo potrebné, aby ho navrhol niektorý z obmedzeného okruhu oprávnených subjektov ako doteraz;
  • skvalitnenie procesu vypočutia kandidátov, ktorý umožní získať poslancom a verejnosti podrobné informácie o jednotlivých kandidátoch;
  • zriadenie komisie odborníkov, ktorá bude poslancom pomáhať pri vypočutí kandidátov pred ústavnoprávnym výborom, aby bolo vypočutie a posudzovanie kandidátov dôkladnejšie;
  • zavedenie verejného hlasovania o voľbe kandidátov na ústavných sudcov v parlamente.

Podporte, prosím, hromadnú pripomienku! Formulár je na konci tejto stránky.

Hromadnú pripomienku možno podporiť do piatku 29. júna 2018. Dovtedy potrebujeme nazbierať minimálne 500 podporovateľov, aby sme mali možnosť rokovať s Ministerstvom spravodlivosti a presadzovať návrhy na zlepšenie voľby ústavných sudcov.

Návrhy zákonov a hromadné pripomienky sú zverejnené aj na portáli SLOV-LEX na:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/316
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/319

Splnomocnenci pri rokovaní o hromadnej pripomienke:

Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, VIA IURIS, e-mail: babiakova@babiakova.sk
Mgr. Lucia Berdisová, PhD., LL.M., vedecká pracovníčka, vysokoškolská učiteľka, lucia.berdisova@yahoo.com
Ing. JUDr. Marián Porvažník, MJur., Iniciatíva za lepšiu advokáciu, marian.porvaznik@law.oxon.org
Mgr. Peter Wilfling, VIA IURIS, wilfling@viaiuris.sk

Úplné znenie hromadnej pripomienky

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a k návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré  boli na medzirezortné pripomienkové konanie predložené dňa 28. 5. 2018 Ministerstvom spravodlivosti SR (čísla legislatívneho procesu: LP/2018/316 a LP/2018/319)

Všetky pripomienky sú zásadné.

Navrhujeme tieto pozmeňujúce návrhy:

K návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

1.

Navrhované znenie novelizačného bodu č. 1 sa vypúšťa. Navrhujeme nasledovné znenie novelizačného bodu č. 1:

“1. Za čl. 84 ods. 4 sa vkladá ods. 5, ktorý znie: “Na voľbu kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ak sa touto väčšinou nezvolí dostatočný počet kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu, prebehne opakovaná voľba, v ktorej je na zvolenie kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.”

Odôvodnenie:

Navrhujeme, aby NR SR volila kandidátov na sudcov ústavného súdu väčšinou hlasov aspoň 90-tich poslancov. Tento model vytvára priestor pre dohodu na kandidátoch naprieč celým politickým spektrom a jeho prijatie odporučila aj Benátska komisia. Benátska komisia v stanovisku č. 877/2017 zo dňa 13. marca 2017 týkajúcom sa situácie na slovenskom ústavnom súde uviedla: Ďalším problémom z komparatívneho hľadiska je väčšina potrebná na zvolenie sudcov. Hoci na Slovensku a v niektorých ďalších krajinách sú sudcovia volení jednoduchou väčšinou v parlamente, voľba ústavných sudcov kvalifikovanou väčšinou by umožnila odpolitizovanie celého procesu voľby sudcov, pretože to dáva aj opozícii výrazné postavenie v procese výberu. Je pravda, že kvalifikovaná väčšina môže viesť k patovej situácii medzi väčšinou a opozíciou, ale možno to prekonať špecifickými protiblokačnými mechanizmami. Z komparatívnej perspektívy Benátska komisia odporúča zvážiť zavedenie kvalifikovanej väčšiny pre voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky spolu s vhodnými protiblokačnými mechanizmami.“ Benátska komisia vo všetkých svojich stanoviskách, ktoré boli vydané k spôsobu voľby ústavných sudcov, odporúča, aby na zvolenie sudcu ústavného súdu bola potrebná kvalifikovaná väčšina. Kvalifikovaná dvojtretinová väčšina členov každej komory parlamentu je vyžadovaná napríklad v Nemecku. V Španielsku sa vyžaduje trojpätinová väčšina všetkých poslancov parlamentu. V Belgicku a v Maďarsku je tiež potrebná dvojtretinová väčšina všetkých poslancov. Zhoda medzi koalíciou a časťou opozície zabezpečí pre daných kandidátov výrazne vyššiu mieru legitimity a reflektuje potrebu reprezentatívnosti ústavného súdu. Vzhľadom na možnosť nezvolenia dostatočného počtu ústavných sudcov navrhujeme tzv. antiblokačný mechanizmus, a to v podobe zníženia kvóra potrebného na zvolenie kandidáta na sudcu ústavného súdu na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. V súvislosti so zakotvením kvalifikovanej väčšiny je potrebné vypustiť z čl. I navrhované znenie novelizačného bodu č. 1.

Primerane tejto zmene je potrebné upraviť § 115 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. (zároveň so zaradením verejného hlasovania).

Pripomienka je zásadná.

 

2.

K čl. 134 ods. 3

Navrhujeme takéto znenie prvej vety čl. 134 ods. 3: “Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.”

Navrhovanú novú druhú vetu navrhujeme vypustiť.

Za prvú vetu tohto odseku navrhujeme doplniť vetu: „Sudca ústavného súdu je uznávaný odborník v odbore právo, je bezúhonný a svojím osobným, verejným a profesijným životom je zárukou, že bude túto funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.“

Odôvodnenie:

Navrhujeme ponechanie minimálnej vekovej hranice pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu na 40 rokov. Zvýšenie vekovej hranice nepovažujeme za prínosné pre kvalitnejší výkon tejto funkcie. Tiež zvýšením tejto hranice neodôvodnene bude zamedzený prístup k funkcii sudcu ústavného súdu kandidátom, ktorí študovali po roku 1989 a mohli by byť prínosom svojimi názormi a skúsenosťami pri rozhodovaní ústavného súdu.

Navrhujeme zavedenie kvalitatívneho kritéria na kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktoré je naviazané na riadny výkon funkcie a ktoré výslovne zdôrazňuje požiadavku  čestnosti, nezávislosti a nestrannosti. Na jednej strane sa tu ustanovuje štandard na ústavných sudcov cez expresívnu funkciu práva, teda cez vyjadrenie dôležitosti hodnôt, na druhej strane sa cez naše návrhy zvyšuje šanca, že štandard bude skutočne naplnený.

Navrhovanú druhú vetu vládneho návrhu zákona, ktorá znie “Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu ústavného súdu ustanoví zákon“ navrhujeme vypustiť z toho dôvodu, že predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu by mali byť upravené iba ústavou. V prípade, že by predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu stanovoval zákon, bolo by iba jednoduchou väčšinou národnej rady možné tieto predpoklady meniť  a prispôsobovať ich tak predstavám vládnej väčšiny.

Pripomienka je zásadná.

 

3.

K čl. 134

Navrhujeme nové znenie čl. 134 takto:

(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Funkčné obdobie sudcov ústavného súdu je dvanásťročné, ak nie je uvedené inak.

(2) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Sudca ústavného súdu je uznávaný odborník v odbore právo, je bezúhonný a svojím osobným, verejným a profesijným životom je zárukou, že bude túto funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu, okrem prípadu, ak bola vymenovaná do funkcie ako náhradník alebo ako sudca ústavného súdu so skráteným funkčným obdobím. V takom prípade môže byť opätovne vymenovaná do funkcie až po uplynutí štyroch rokov od skončenia jej funkčného obdobia. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná na skrátené funkčné obdobie sudcu ústavného súdu.

(3) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky, tak, aby boli každé štyri roky vymenovaní štyria alebo piati sudcovia ústavného súdu. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.

(4) Národnou radou zvolení, ale nevymenovaní kandidáti na sudcov ústavného súdu sa stávajú na základe svojho súhlasu náhradníkmi sudcov ústavného súdu zvolených v danom volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky.

(5) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“

Odôvodnenie:

Fundamentálnym prvkom našej pripomienky je výber ústavných sudcov v pevne stanovených 4-ročných cykloch, a to nielen pre obmedzenie politického vplyvu jednej vládnej koalície na zloženie ústavného súdu (nebude dochádzať k výmene väčšiny sudcov naraz), ale tiež pre zachovanie inštitucionálnej „pamäti“. Cykly by nemali byť kratšie, ako je volebné obdobie NR SR, aby sa zabránilo poslancom jedného volebného obdobia NR SR voliť v dvoch cykloch.

Nami navrhnutý režim 4-ročných cyklov je možné včleniť už do voľby nástupcov súčasných ústavných sudcov. Rozdelenie 9 nových ústavných sudcov v roku 2018 na jednotlivé mandáty (4, 8 a 12-ročné) je predmetom regulácie prechodného ustanovenia. Systém cyklov musí byť odolný voči prípadom, keď dôjde k predčasnému ukončeniu mandátu ústavného sudcu. Pri predčasnom ukončení mandátu na uvoľnené miesto nastúpi náhradník menovaný prezidentom SR. Takýto inštitút existuje napríklad v rakúskej právnej úprave. Náhradníkov budú predstavovať kandidáti riadne zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, ale nevymenovaní prezidentom za ústavných sudcov. Počet náhradníkov tak bude (takmer vždy) rovnaký ako počet ústavných sudcov. Inštitút náhradníkov vyrieši situáciu, keď ústavný súd nebude mať plný počet sudcov. Navyše, toto riešenie zachová obmenu ústavných sudcov v pravidelných cykloch a pomer politického vplyvu na personálne obsadenie súdu.

Vzhľadom na zavedenie inštitútu náhradníka, ktorý nastúpi po ústavnom sudcovi, ktorého funkcia skončila predčasne, náhradník bude mať výnimku (keďže neabsolvoval plný mandát) a bude sa smieť opätovne uchádzať o funkciu sudcu ÚS, avšak až po vynechaní aspoň jedného nasledujúceho volebného cyklu (t.j. 4 roky). V návrhu je regulovaná aj situácia opätovného kandidovania tých, ktorých funkčné obdobie skončí z dôvodu zavedenia cyklickej voľby predčasne. Dané však je predmetom záverečných a prechodných ustanovení.

Pripomienka je zásadná.

 

4.

K čl. 139

Čl. 139 ústavy znie: “Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu z náhradníkov na zvyšok funkčného obdobia. Ak sa uprázdneného miesta sudcu ústavného súdu neujme náhradník a zostávajúca dĺžka funkčného obdobia sudcu ústavného súdu, ktorého miesto sa uprázdnilo, presahuje 18 mesiacov, uskutoční sa nová voľba sudcu ústavného súdu na zvyšok funkčného obdobia.”

Odôvodnenie:

V kontexte zavedenia cyklickej voľby sudcov ústavného súdu spolu so zavedením inštitútu náhradníkov je potrebné upraviť podmienky za akých sa ujímajú náhradníci funkcie a že vykonávajú funkciu ústavného sudcu len do konca funkčného obdobia ústavného sudcu, ktorého nahradili. Ak náhradník nie je, navrhuje sa uskutočniť riadnu voľbu sudcu ústavného súdu, ale opäť len na skrátené funkčné obdobie, aby sa zachovala pravidelná cyklickosť. Vzhľadom na nami navrhovaný mechanizmus výberu kandidátov na sudcov ústavného súdu vrátane tvorby kandidátskeho zoznamu 7 mesiacov pred uprázdnením funkcie sudcu, nie je zmysluplné uskutočnovať voľbu nového ústavného sudcu, ak funkcia ústavného sudcu predčasne skončí menej ako 18 mesiacov pred riadnym skončením funkčného obdobia. Ak bude prijatá iná právna úprava než nami navrhovaná v časti kandidátskeho zoznamu, je prijateľné lehotu 18 mesiacov skrátiť napr. na 12 mesiacov.

Pripomienka je zásadná.

 

5.

K čl. 154g

Za článok 154f ústavy sa vkladá čl. 154g ústavy, ktorý znie:

“(1) Funkčné obdobie štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po účinnosti tohto ústavného zákona bude štvorročné. Funkčné obdobie troch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po účinnosti tohto ústavného zákona bude osemročné. Funkčné obdobie dvoch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po účinnosti tohto ústavného zákona bude dvanásťročné. Výber sudcov ústavného súdu so skráteným funkčným obdobím sa určí lósom. Losovanie vykoná predseda ústavného súdu za prítomnosti kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých sa prezident Slovenskej republiky rozhodol vymenovať  a ostatných sudcov ústavného súdu.

(2) Voľba sudcov ústavného súdu na miesta, ktoré sa uprázdnia po skončení funkcie sudcov ústavného súdu vymenovaných pred účinnosťou tohto ústavného zákona, sa uskutoční až pre najbližšie štvorročné volebné obdobie.

(3) Ak funkčné obdobie sudcu ústavného súdu vymenovaného pred účinnosťou tohto ústavného zákona skončí predčasne a dĺžka funkčného obdobia sudcu ústavného súdu, ktorého miesto sa uprázdnilo, presahuje 18 mesiacov, prebehne voľba iného sudcu ústavného súdu na zvyšok funkčného obdobia.”

Odôvodnenie:

Navrhuje sa taká právna úprava, ktorá zabezpečí priebežné obmieňanie sudcov ústavného súdu, a to prostredníctvom rozdelenia dĺžky funkčného obdobia sudcov ústavného súdu, ktorí budú vymenovaní po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu (na 4, 8 a 12). Následne sa po uplynutí funkčných období sudcov ústavného súdu, ktorý boli vymenovaní doposiaľ, uskutoční voľba nových sudcov na tieto uprázdnené miesta. Voľba sa uskutoční až smerom k novému cyklu obmieňania sudcov ústavného súdu. V praxi tak dôjde k dvom krátkym prestávkam, kedy ústavný súd nebude plne obsadený. Krátko neobsadené bude jedno uprázdnené miesto po Dr. Baricovej od 10. júla 2026 do 16. február 2027 (i.e. približne 7 mesiacov) a 3 miesta po Dr. Durišovi, Dr. Laššákovej prof. Mamojkovi, od 14. decembra 2029 do 16. februára 2031 (i.e. 14 mesiacov). Je možné naformulovať aj mechanizmus bez neobsadenia miest, je však zložitejší a jeho implementácia bude trvať o 12 rokov dlhšie.

Pripomienka je zásadná.

 

K návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

1.

K § 14 ods. 3

Navrhujeme takéto znenie § 14 ods. 3: Za sudcu môže byť vymenovaná osoba, ktorá spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy“

Odôvodnenie:

Všetky predpoklady na vymenovanie za sudcu ústavného súdu musia byť uvedené v ústave, a nie v obyčajnom zákone. Ak by bolo možné predpoklady na vymenovanie za sudcu ústavného súdu upravovať obyčajným zákonom, vznikla by tak možnosť pre vládnu väčšinu kedykoľvek upraviť predpoklady účelovo a podľa svojich predstáv aj bez ústavnej väčšiny v parlamente, a tým výrazne ovplyvňovať výber sudcov (napr. účelovo zabrániť niektorým uchádzačom kandidovať), či je neprípustné.

Požiadavku bezúhonnosti navrhujeme presunúť do čl. 134 ods. 3 Ústavy.

Požiadavku, aby kandidát „ovládal aspoň jeden svetový jazyk“ navrhujeme úplne vypustiť. Uvedená požiadavka nie je v zákone konkretizovaná z hľadiska, kto bude posudzovať ovládanie jazyka a ako sa bude posudzovať.

Pripomienka je zásadná.

 

2.

K § 14 ods. 5

V § 14 navrhujeme vypustiť Alternatívu č. 1. Navrhujeme znenie ustanovenia § 14 ods. 5 podľa navrhovanej alternatívy č. 2.

Odôvodnenie:

Všetky predpoklady na vymenovanie za sudcu ústavného súdu musia byť uvedené v ústave. Ak by bolo možné predpoklady na vymenovanie za sudcu ústavného súdu upravovať obyčajným zákonom, vznikla by tak pre vládnu väčšinu možnosť kedykoľvek upraviť predpoklady napríklad  účelovo a podľa svojich predstáv bez ústavnej väčšiny v parlamente, a tým výrazne ovplyvniť výber sudcov (napr. účelovo zabrániť niektorým uchádzačom kandidovať). Predpoklady, ktoré by mal spĺňať sudca ústavného súdu sú ústavnou otázkou, ktorá má byť predmetom rozhodnutia ústavodarcu, nie zákonodarcu.

Zároveň navrhujeme, aby pojem „všeobecne uznávaná osobnosť v odbore právo“ nebol bližšie definovaný v zákone alebo ústave, pretože snaha o exaktnú definíciu tohto pojmu znamená iba jeho skreslenie a deformáciu jeho významu. Skutočnosť, že uchádzač absolvoval skúšku, alebo pravidelne vykonáva prednášateľskú alebo publikačnú činnosť vôbec neznamenajú, že uchádzač je všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore právo, ide iba o jeden z čiastkových aspektov viažucich sa k všeobecne uznávanej osobnosti v odbore právo, ktoré samé o sebe nevypovedajú o tom, či možno osobu považovať za všeobecne uznávanú osobnosť. Keďže nie možné vymedziť kvalitu prednášateľskej a publikačnej činnosti, ktorá je veľmi podstatná, mohli by túto formálnu požiadavku splniť aj osoby, ktoré vykonávajú nekvalitnú alebo nevýznamnú publikačnú alebo prednášateľskú činnosť. Tieto navrhované požiadavky teda v žiadnom prípade nevystihujú pojem „všeobecne uznávaná osobnosť v odbore právo“.  Práve v ústave je miesto pre neurčité právne pojmy, ktorých exaktné a vyčerpávajúce definovanie nie je možné. Z toho dôvodu navrhujeme, aby tento pojem bol obsiahnutý v ústave, bez toho, aby bol bližšie definovaný v zákone.

Pripomienka je zásadná.

 

3.
Navrhujeme, aby § 15 znel nasledovne:

㤠15

(1) Žiadosť o zaradenie do voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu môže podať Národnej rade Slovenskej republiky každý, kto spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu ústavného súdu podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy. Osoba sa stáva uchádzačom o funkciu sudcu ústavného súdu na základe vlastnej žiadosti o zaradenie do voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu podanej Národnej rade Slovenskej republiky aspoň 7 mesiacov pred uprázdnením funkcie sudcu ústavného súdu .

(2) Žiadosť o zaradenie do voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu obsahuje

  1. a) predmet žiadosti o zaradenie do voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu,
  2. b) listiny preukazujúce, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu ústavného súdu, najmä
  3. originál alebo úradne overenú fotokópiu listiny osvedčujúcej meno, priezvisko, vek, štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
  4. originál alebo úradne overenú kópiu listiny preukazujúcej dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
  5. doklady, z  ktorých vyplýva,  že uchádzač  o  funkciu  sudcu  ústavného súdu je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní,
  6. vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, a ak je, vyhlásenie, že ešte pred zložením sľubu sa vzdá členstva v politickej strane alebo politickom hnutí,
  7. vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nevykonáva funkciu alebo činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, a ak vykonáva, že ešte pred zložením sľubu sa vzdá takejto funkcie alebo činnosti,
  8. vyplnený formulár obsahujúci otázky spojené s odbornou, politickou, ekonomickou a osobnou minulosťou uchádzača, ktorého obsah ustanoví Ministerstvo spravodlivosti SR všeobecne záväzným právnym predpisom,
  9. tri dokumenty, ktoré sú výsledkom práce uchádzača a ktorými uchádzač preukazuje splnenie kvalitatívnych požiadaviek na vymenovanie za sudcu ústavného súdu. Týmito dokumentmi môžu byť najmä anonymizované súdne rozhodnutia, publikácie, publikované články alebo právne stanoviská. Uchádzač v sprievodnom liste zároveň vysvetlí, prečo vybral práve tieto dokumenty.
    8. podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti a zoznam publikačnej činnosti,
    9.            majetkové priznanie ku dňu podania prihlášky, v rozsahu, v akom ho predkladajú sudcovia ústavného súdu,
  10. čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov,
    11. motivačný list uchádzača.
  11. c) dátum vyhotovenia prihlášky a podpis uchádzača.

(3) Na základe žiadosti o zaradenie do voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu zapíše ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uchádzača do zoznamu uchádzačov o funkciu sudcu ústavného súdu. Tento zoznam je verejný a Národná rada Slovenskej republiky ho zverejňuje na svojom webovom sídle spolu s kópiami všetkým dokumentov uvedených v odseku 2  aspoň 7 mesiacov pred uprázdnením funkcie sudcu ústavného súdu, okrem prípadu voľby ústavného sudcu na skrátené funkčné obdobie, kedy Národná rada Slovenskej republiky zverejňuje zoznam kandidátov na sudcov ústavného súdu aspoň 2 mesiace pred ich voľbou.“

V § 251 sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý znie:

„Pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov, ktorých funkcia sa uprázdni v roku 2019, sa osoba stáva uchádzačom o funkciu sudcu ústavného súdu na základe vlastnej žiadosti o zaradenie do voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu podanej Národnej rade Slovenskej republiky aspoň 2 mesiace pred uprázdnením funkcie sudcu ústavného súdu. Zoznam týchto uchádzačov spolu s kópiami všetkým dokumentov uvedených v § 15 odseku 2 Národná rada Slovenskej republiky zverejňuje aspoň do 7 dní od uplynutia lehoty na podanie prihlášky. na svojom webovom sídle.“

Odôvodnenie:
Navrhujeme nahradenie systému oprávnených navrhovateľov systémom podávania písomných prihlášok kandidátmi, keďže navrhovanie kandidátov oprávnenými navrhovateľmi stavia kandidátov do podriadeného resp. závislého postavenia voči navrhovateľom. Zároveň hrozí, že režim navrhovania len oprávnenými subjektmi môže obmedziť prístup kvalitných kandidátov. Existencia dôkladného, odborného a transparentného vypočutia bude mať odradzujúci efekt na možných kandidátov nespĺňajúcich požiadavky ustanovené ústavou.

V záujme prehľadnosti navrhujeme, aby zákon o ústavnom súde obsahoval komplexnú úpravu náležitostí prihlášky, napriek tomu, že niektoré požiadavky sú uvedené aj v zákone o rokovacom poriadku NR SR.

Navrhujeme tiež zavedenie kandidátskeho zoznamu, prostredníctvom ktorého by verejnosť mohla sledovať uchádzačov už 7 mesiacov pred ich voľbou. Okrem vyššej miery verejnej kontroly a transparentnosti voľby sa prostredníctvom Zoznamu zabráni prekvapeniam (navrhovaniu kandidátov) na poslednú chvíľu.

Zoznam navrhujeme zaviesť do účinnosti už pred nadchádzajúcou voľbou ústavných sudcov, pričom dĺžku zápisu v zozname na účely nadchádzajúcej voľby navrhujeme skrátiť prostredníctvom prechodného ustanovenia v § 251.

Pripomienka je zásadná.

 

4.

Čl. II bod 1 návrhu zákona znie nasledovne:

V § 115 odsek 1 znie: “Národná rada vo verejnom hlasovaní navrhuje prezidentovi republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má prezident republiky vymenovať; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov v opakovanej voľbe.71a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie:

71a) Čl. 84 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Za čl. II bod 1 návrhu zákona sa vkladá nový bod 2, ktorý znie nasledovne (ostatné body sa prečíslujú):

V § 115 ods. 2 znie: V opakovanej voľbe sa hlasuje o navrhnutých kandidátoch, ktorí nezískali súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.”

Odôvodnenie:

Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu kvóra pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu tak, ako ju navrhujeme zaviesť v (novom) čl. 84 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie danej právnej úpravy je preto rovnaké. Zároveň navrhujeme, aby hlasovanie o kandidátoch na ústavných sudcov v NR SR bolo verejné, pretože transparentnosť je princípom, na ktorom je postavená celá naša pripomienka. Verejné hlasovanie prispeje k demokratickému charakteru, legitimite jednotlivých ústavných sudcov a posilní zodpovednosť poslancov voči ich voličom.

Pripomienka je zásadná.

 

5.
Čl. II bod 3 návrhu zákona znie nasledovne:

V § 116a ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „Kancelária je povinná vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na schôdzi ústavnoprávneho výboru. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o schôdzu Ústavnoprávneho výboru väčší záujem, schôdza Ústavnoprávneho výboru sa musí uskutočniť vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu a možností kancelárie. Ústavnoprávny výbor aspoň 6 mesiacov pred uprázdnením funkcie sudcu ústavného súdu zriadi dočasnú komisiu pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu. V prípade voľby ústavného sudcu na skrátené funkčné obdobie sa dočasná komisia pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu zriaďuje aspoň 2 mesiace pred ich voľbou. Každý poslanecký klub je oprávnený navrhnúť jedného člena komisie spomedzi uznávaných odborníkov v oblasti práva a prezident je oprávnený navrhnúť dvoch členov komisie; členov komisie následne vymenuje predseda ústavnoprávneho výboru. Členovia komisie vyhľadávajú a spracovávajú informácie o uchádzačoch nachádzajúcich sa v zozname uchádzačov o funkciu sudcu ústavného súdu týkajúce sa ich spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu ústavného súdu riadne, čestne, nezávisle a nestranne a poskytujú tieto informácie členom ústavnoprávneho výboru a na požiadanie aj iným poslancom národnej rady. Členovia komisie zároveň poskytujú poslancom národnej rady konzultácie súvisiace s voľbou sudcov ústavného súdu. Po zvolení všetkých kandidátov na sudcov ústavného súdu sa komisia považuje za rozpustenú. Členom komisie prináleží za ich činnosť odmena, ktorej výšku určí Ministerstvo spravodlivosti SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Na účely nadchádzajúcej voľby ústavných sudcov navrhujeme do zákona o rokovacom poriadku NR SR vložiť nasledujúce prechodné ustanovenie:

§ 150b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018

Pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov, ktorých funkcia sa uprázdni v roku 2019, ústavnoprávny výbor zriadi dočasnú komisiu pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu aspoň 3 mesiace pred uprázdnením funkcie sudcu ústavného súdu.

Pripomienka je zásadná.

 

6.
Navrhujeme, aby čl. II bod 4 návrhu zákona znel nasledovne:

  1. V § 116a odsek 3 znie:

„(3) Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu ústavného súdu, prezidenta Slovenskej republiky a členov dočasnej komisie ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2; prezidenta Slovenskej republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť ním určená osoba, ktorej sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát na sudcu ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru, členov dočasnej komisie ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 a prezidenta Slovenskej republiky prípadne jeho zástupcu. Otázky by sa mali týkať najmä schopnosti uchádzača vykonávať funkciu ústavného sudcu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, skúseností kandidáta v odbore ústavného práva, všeobecných koncepčných právnych vedomostí, rozhodovacej činnosti ústavného súdu a medzinárodných súdov, doktrín ústavného súdu, názorov uchádzača na sudcovskú filozofiu, etické problémy a štandardy, ochranu ľudských práv, výklad práva, a poslanie sudcu ústavného súdu.

Odôvodnenie k pripomienkam č. 5 a 6:

Navrhujeme, aby vždy pred vypočutím uchádzačov ústavnoprávny výbor zriadil ad hoc komisiu zloženú z odborníkov v odbore práva, ktorej cieľom bude získavanie a spracovávanie informácií o jednotlivých kandidátoch, poskytovanie podpory a konzultácií poslancom ústavnoprávneho výboru počas procesu voľby kandidátov a následná aktívna participácia na verejnom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Komisia bude vznikať vždy ad hoc, aspoň šesť (6) mesiacov pred vypočutím kandidátov , aby mali jej členovia dostatok času na spracovanie informácií o kandidátoch. Každý parlamentný klub bude oprávnený menovať jedného člena Komisie a prezident SR ich bude môcť menovať dvoch. Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov bude Komisia vykonávať svoju činnosť až do zvolenia potrebného počtu kandidátov na ústavných sudcov, po ktorom svoju činnosť skončí. Keďže bude činnosť Komisie časovo náročná, členom Komisie bude patriť odmena kompenzujúca čas strávený prácou pre Komisiu.

Navrhujeme tiež demonštratívne vymedziť, čoho by sa mali najmä týkať otázky kladené počas vypočutia uchádzačov o funkciu ústavného sudcu.

Pripomienka je zásadná.

 

7.
Navrhujeme, aby čl. II bod 5 návrhu zákona znel nasledovne:

  1. V § 116a ods. 5 sa slová „sedem dní“ nahrádzajú slovami „60 dní“ a na konci sa pripája táto veta: „Voľba kandidátov na ústavných sudcov národnou radou sa môže uskutočniť najskôr 10 pracovných dní po schôdzi ústavnoprávneho výboru, na ktorej boli prerokovaní uchádzači o funkciu sudcu ústavného súdu.“

 

Na účely nadchádzajúcej voľby ústavných sudcov v roku 2018 resp. 2019 však z časových dôvodov navrhujeme do zákona o rokovacom poriadku NR SR vložiť nasledujúce prechodné ustanovenie, ktoré by zakotvovalo kratšiu, 30 dňovú lehotu na zverejnenie materiálov:

Ҥ 150b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018

Pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov, ktorých funkcia sa uprázdni v roku 2019, zverejňuje národná rada materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, na svojom webovom sídle najmenej 30 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.”

Odôvodnenie:
Zverejnenie materiálov, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu na internetovej stránke Národnej rady SR iba 15 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu a na ktorej sa budú vypočúvať kandidáti, je absolútne nedostačujúce na to, aby sa verejnosť mohla s kandidátmi zoznámiť a aby o nich prebehla kvalitná a relevantná verejná diskusia. Preto navrhujeme predĺženie lehoty na aspoň 60 dní.

Je tiež potrebné zabezpečiť, aby mohla prebehnúť dostatočná verejná diskusia o tom, ako sa kandidáti prezentovali počas vypočutia v ústavnoprávnom výbore. Preto navrhujeme, aby sa voľba  kandidátov na ústavných sudcov v pléne Národnej rady SR mohla uskutočniť najskôr 10 pracovných dní po vypočutí uchádzačov na schôdzi ústavnoprávneho výboru.

Na účely nadchádzajúcej voľby ústavných sudcov v roku 2018 resp. 2019 však z časových dôvodov navrhujeme do zákona o rokovacom poriadku NR SR vložiť prechodné ustanovenie, ktoré by zakotvovalo kratšiu, 30 dňovú lehotu, počas ktorej budú musieť byť zverejnené materiály pred rokovaním ústavnoprávneho výboru.

Pripomienka je zásadná.



8.
Navrhujeme, aby čl. II bod 6 návrhu zákona znel nasledovne:

  1. V § 116a odsek 8 znie: (8) Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos a záznam, ktorý bezodkladne po schôdzi zverejní na webovom sídle národnej rady.

Odôvodnenie:
V záujme umožnenia kvalitnej verejnej diskusie je nevyhnutné, aby bol vyhotovený aj záznam vypočutia a aby bol tento záznam zverejnený na internetovej stránke Národnej rady SR.

Pripomienka je zásadná.