Zoznam kandidátov na členov Súdnej rady Slovenskej republiky
Súdna rada Slovenskej republiky zverejnila zoznam 17 kandidátov, z ktorých si sudcovia vyberú svojich 8 nových zástupcov v rade. Voľby nových členov vyhlásila predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková na 23. mája 2017.
Kandidát/ka Súčasná funkcia
1. JUDr. Ján Burik sudca Krajského súdu v Žiline
2. JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD. sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3. JUDr. Kristina Glezgová sudkyňa Okresného súdu v Lučenci
4. JUDr. Ján Hrubala sudca Špecializovaného trestného súdu
5. JUDr. Daniel Hudák sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6. JUDr. Katarína Javorčíková sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
7. Mgr. Miloš Kolek sudca Krajského súdu v Prešove
8. JUDr. Daša Kontríková sudkyňa Krajského súdu v Trnave
9. Mgr. Marcela Kosová sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
10. JUDr. Martin Michalanský sudca Krajského súdu v Košiciach
11. JUDr. Jozef Mikluš sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici
12. JUDr. Peter Paluda sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
13. JUDr. Pavol Pilek sudca Krajského súdu v Nitre
14. JUDr. Lenka Praženková sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
15. JUDr. Anna Snopčoková sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici
16. JUDr. Ján Šikuta, PhD. sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
17. JUDr. Erika Zajacová sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne
Aj Vám záleží na tom, aby sme mali na Slovensku dobrú Súdnu radu?
Podporte projekt Za dobrú voľbu. Ďakujeme!
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Ján Burik
sudca Krajského súdu v Žiline
Prečítajte si stanovisko kandidáta
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Krajského súdu v Žiline
Sudcovská rada Okresného súdu Martin
Združenie sudcov Slovenska
Sudcovská rada Okresného súdu Ružomberok
Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš
Vyjadrenie podpory: Plénum Okresného súdu Námestovo
Životopis:
Vzdelanie:
04.06.1986 ukončené štúdium UPJŠ v Košiciach
13.10.1988 rigorózna skúška UPJŠ v Košiciach
20.09.1989 odborná justičná skúška
Odborná prax:
1997 až súčasnosť Krajský súd v Žiline, sudca - predseda senátu
2010 - 2011 predseda kolégia
2007 - 2012 člen Súdnej rady (nominant sudcov)
1989 - 1997 Okresný súd Martin, sudca
19.12.1989 zvolenie za sudcu
1988 - 1989 Krajský súd v Banskej Bystrici, justičný čakateľ
1986 - 1988 Krajský súd v Košiciach, justičný čakateľ
Kandidát JUDr. Ján Burik neodpovedal na naše otázky, ale zaslal nám svoje vyjadrenie k téme fungovania Súdnej rady SR. Zverejňujeme ho v plnom znení.
V prvom rade by som sa Vám chcel poďakovať za možnosť prezentácie ako kandidáta za člena Súdnej rady SR.
Na druhej strane by som chcel zdôrazniť, že ako kandidát na člena Súdnej rady SR som predložil potrebné doklady, vrátane profesného životopisu tak, ako mi to ukladá zákon a predpokladám, že kolegovia (sudcovia), ktorí si v tomto prípade volia svojich zástupcov, majú možnosť zvážiť komu z navrhnutých kandidátov, na základe svojich poznatkov (či už z rozhodovacej činnosti alebo pracovných stretnutí), prejavia dôveru.
Súdna rada SR má predovšetkým garantovať nezávislé postavenie súdnej moci a z tohto pohľadu sa budem snažiť (v prípade zvolenia) o zlepšenie komunikácie medzi výkonnou mocou (Ministerstvom spravodlivosti SR) a sudcami, najmä pokiaľ ide o legislatívne úpravy smerujúce k zrýchleniu súdneho konania. Problémy v tejto oblasti podľa môjho názoru nie je možné vyriešiť bez dôslednej analýzy, ktorá by mala vyplynúť z komunikácie, najmä so súdmi nižších inštancií lebo práve sudcovia na týchto súdoch sa v praxi stretávajú s konkrétnymi problémami, ktoré im sťažujú postup v konaní. K prijatiu legislatívnych zmien (úprav) by malo dôjsť na základe širokej diskusie tak, aby sa i sudcovia v dostatočnom časovom predstihu mali možnosť, prostredníctvom sudcovskej samosprávy, vyjadriť k navrhovaným legislatívnym úpravám.
V posledných rokoch sa prijalo množstvo legislatívnych zmien (nepochybne v dobrom úmysle) za účelom zrýchlenia súdneho konania a vymožiteľnosti práva bez toho, aby im predchádzala (podľa môjho názoru) dôsledná analýza konkrétnych problémov a ich vplyvu na prieťahy v súdnom konaní, t.j. aký podiel na prieťahoch má konkrétna skutočnosť.
Pri rozhodovaní v súdnej rade budem prihliadať na názory kolegov, s ktorými chcem komunikovať prostredníctvom orgánov samosprávy tak, aby mali možnosť vyjadriť sa k závažným otázkam riešených Súdnou radou SR.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD.
Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Prečítajte si rozhovor s kandidátom
Navrhovatelia:
Sudcovia „Za otvorenú justíciu“
11 sudcov: JUDr. Elena Berthotyová, PhD., JUDr. Zuzana Ďurišová, JUDr. Peter Paluda, JUDr. Jana Henčeková, PhD., JUDr. Peter Hatala, JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Pavol Farkaš, JUDr. Igor Belko, Mgr. Dušan Čimo, JUDr. Rudolf Čirč
Životopis:
Vzdelanie:
1980 - 1985 Katedra tepelných a jadrových strojov a zariadení, ČVUT, Praha (titul Ing.)
1990 - 1995 Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava (titul Mgr.)
2000 Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, absolvoval rigoróznu skúšku
2010 Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava (titul PhD.)
študijné stáže: zameranie na ochranu životného prostredia a fiskálne spory Conseil d´Etat v Bruseli, výmenný sudcovský program Markoch miljödomstolen, Växjö tingsrätt vo Švédsku
Odborná prax:
2009 až súčasnosť Najvyšší súd SR, predseda senátu správneho kolégia
2009 - 2014 člen Sudcovskej rady pri Najvyššom súde SR
2005 - 2008 Najvyšší súd SR, sudca správneho kolégia
2002 - 2004 Okresný súd Bratislava III
27.06.2001 ustanovený do funkcie sudcu
1998 - 2001 Ministerstvo spravodlivosti SR, pracovník legislatívy civilného práva, vedúci oddelenia aproximácie práva Európskych spoločenstiev
Iné odborné aktivity:
V rokoch 2009 až 2011 bol hovorcom nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ a neskôr spoluzakladateľom a členom združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“
2005 - 2015 člen fóra sudcov EÚ pre životné prostredie
2005 - 2015 člen Poradnej skupiny daňového práva pri Asociácii európskych administratívnych sudcov
2006 člen Výberovej komisie Najvyššieho súdu SR
2001 člen Legislatívnej komisie pre súkromné právo
1999 - 2001 člen Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka
1998 - 2000 školenie školiteľov práva EÚ pre SR, EIPA Luxemburg
Publikačná činnosť:
Judikatúra vo veciach ochrany životného prostredia, Gavalec, M., Wolters Kluwer, 2015
Autorská účasť na publikáciách:
Stanovenie hodnoty majetku, Harumová, A. a kol., vydavateľstvo Ekonomickej univerzity, Bratislava 2008
Správne právo - osobitná časť, Sobihard, J. a kol., vysokoškolská učebnica, Eurokodex, Bratislava 2010
vedecké články a príspevky na konferenciách, napr.:
Vplyv Európskeho dohovoru o ľudských právach na správne súdnictvo, PF UK Bratislava, Častá Papiernička, október 2012
The decision on “Slovak Brown Bears” from the point of view of the referring court, Dipartimento di Management, University of Turin, Taliansko, júl 2014
Východiská pre činnosť správneho súdnictva v azylovej agendy, konferencia s podporou úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, september 2011
Hodnota slušnosti v správnom práve - abusis iuris, Trnavská univerzita, Trnava, september 2012
Komentár k Obchodnému zákonníku In: Obchodné právo, 2001
Miroslav Gavalec v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Na úvod by som chcel zdôrazniť, že kandidatúru do Súdnej rady chápem ako uplatnenie svojho práva sudcu v zmysle zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a tiež ako ďalšie pokračovanie svojho pôsobenia v orgánoch sudcovskej samosprávy. Nechcem svoju kandidatúru spájať s politickým presviedčaním sudcov – voličov, ktorí vďaka svojej nízkej početnosti a vysokému profesionálnemu úsudku sú sami schopní na základe svojich doterajších poznatkoch o kolegoch vybrať tých najlepších kandidátov.
Zásadnou úlohou Súdnej rady ako osobitného administratívneho orgánu sudcovskej moci je vytvárať neustály tlak na dosiahnutie vyššej efektívnosti legislatívnych zmien právnych predpisov v rezorte súdnictva, materiálno-technických vlastností pracovísk a zlepšovanie pracovného prostredia sudcov vrátane zvyšovania počtu súdneho personálu, najmä vyšších súdnych úradníkov a asistentov, lebo podľa mojej mienky je sudcov dosť. Toto všetko by sa malo diať na základe porovnateľných podmienok s prácou sudcov v iných členských štátoch Európskej únie. S tým súvisí podpora sudcovských stáží v zahraničí, resp. organizovanie pobytov zahraničných sudcov na súdoch v Slovenskej republike. Naopak by som podporil zrušenie neefektívnych stáží sudcov, medzi ktoré patria najmä ich stáže na Súdnej rade.
Tiež by si Súdna rada mala vyriešiť otázku, prečo nie je oprávnená zasahovať aj do problematiky výkonu ústavného súdnictva, ktoré je regulérnou zložkou súdnej moci na Slovensku.
Rovnako sa domnievam, že by Súdna rada mala každoročne honorovať najlepších jednotlivcov v súdnictve a týchto dávať za príklad nastupujúcim generáciám sudcov.
Na záver by som chcel dodať, že v minulosti bola väčšina chýb vytýkaných verejnosťou Súdnej rade vyvolaná jej personálnym zložením, čo tiež prispelo k nárastu nedôvery verejnosti k súdnictvu.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Na prvom mieste je nevyhnutné, aby členovia Súdnej rady ako vysoké morálne a profesionálne autority pôsobili nestranne a nezávisle na tých a od tých, ktorí ich do funkcie ustanovili, resp. zvolili.
Pri rozhodovaní o osobnom štatuse sudcov by sa rozhodnutím dotknutý jednotlivec mal dozvedieť stručné dôvody, prečo jeho žiadosť či kandidatúra nebola Súdnou radou podporená. Je neprijateľné, aby Súdna rada, a to najmä pri personálnych otázkach, svoje rozhodnutie neprijala iba z dôvodu nedostatku hlasov. Pri osobných pohovoroch s osobami predvolanými na Súdnu radu, a to najmä v prípade kandidátov na sudcov v medzinárodných orgánoch, by členovia mali pôsobiť korektne a na vysokej odbornej úrovni pri uplatňovaní svojich právomocí.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Je nepochybné, že so základnými problémami slovenského súdnictva by sa na prvom mieste mal zaoberať člen vlády zodpovedný za riadne fungovanie tohto rezortu.
Na druhej strane však vidím určitý priestor aj pre Súdnu radu, nakoľko k hlavným problémom slovenského súdnictva patrí najmä vysoký stupeň pochybností, že v prípade sporov ich bude slovenský sudca spravodlivo rozhodovať.
Ako okamžité riešenie vidím v zvýšení dôrazu na výber predsedov súdov, nárast ich samostatnosti ako aj preverovanie ich riadnosti výkonu funkcie pri predkladaní revíznych správ. Vo vzťahu k sudcom by sa naopak mal znížiť tlak na veľké množstvo administratívnych povinností; sudca by mal byť viac samostatný pri rozvrhu času pre výkon svojej funkcie.
Súčasne je vhodné sa zamýšľať nad efektívnymi modelmi disciplinárneho súdnictva v susedných krajinách s tým, že by sa vhodné modely mali prevziať aj pre podmienky Slovenskej republiky.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Nízky stupeň dôveryhodnosti slovenského súdnictva je vyvolaný dlhodobou predstavou slovenskej spoločnosti o tom, že v prípade ich sporu sudca rozhodne nespravodlivo, a s tým sa spája pocit bezvýchodiskovej situácie, ak „nemáte známeho na súde“. Toto sa prejavuje najmä v sporoch, kedy jedným z účastníkov konania je predstaviteľ štátnej moci alebo osoba blízka k takémuto predstaviteľovi, a súd nepodá presvedčivé odôvodnenie, prečo táto osoba, resp. orgán štátnej moci bol v spore úspešný.
Takisto mnohé rozhodnutia Súdnej rady v minulosti prispeli nepochybne k  pocitom sklamania a nedôvery verejnosti k predstaviteľom súdnej moci vrátane ich vrcholného vedenia.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Význam sudcovskej etiky by sa nemal ani preceňovať ani podceňovať, lebo aj sudca je bežným jednotlivcom a súčasťou slovenskej spoločnosti. Spoločnosťou abnormálne kladené požiadavky na matky a otcov rodín vyvolávajú zbytočný tlak tak na rodinných príslušníkov ako aj jeho širšie okolie.
Od sudcu by sa nemalo požadovať, aby sa stal vrcholom mravnosti a kritériom slušného správania. Sudca by sa mal pohybovať v medziach etického a slušného správania tak, ako sa to uznáva aj jeho rovesníkom; inak sudca stráca pocit súnaležitosti s účastníkmi konania.
Na druhej strane som prívržencom myšlienky, že ak sa sudca správa v rozpore s mravnými a morálnymi princípmi spoločnosti, aj keď bežný človek nie je za toto správanie postihnutý, sudca by mal byť sankcionovaný.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Otázka pôsobenia sudcov, resp. iných právnických osobností v medzinárodných súdnych inštitúciách je spojená so zvládnutím mimoriadne náročných pracovných podmienok a odborných znalostí v cudzom prostredí s tým, že podľa každého národného zástupcu sa bez ohľadu na to, že nesmie zastupovať záujmy národného štátu, tento národný štát hodnotí. Z tohto pohľadu ako aj z možnosti v minulosti absolvovať výberové konania pred Súdnou radou ako kandidát alebo prítomný v publiku sa domnievam, že máloktorý člen Súdnej rady bol doteraz dobre pripravený na riadny výkon takejto právomoci.
Najmä je evidentné, že vopred nemal na základe vlastných znalostí členov súdneho zboru (stáže v zahraničí, prejudiciálne otázky, publikačná činnosť, poznatky z rozhodovania na vyšších súdoch) vytvorený širší okruh vhodných kandidátov, z ktorého by toho najlepšieho navrhol.
Tiež v prípade nedostatočnej pripravenosti členov Súdnej rady svoje zohráva aj evidentná neznalosť právnych predpisov dotknutých medzinárodných súdnych organizácií, na ktorých súdna inštitúcia, kam má byť navrhovaný kandidát za Slovenskú republiku pridelený, pôsobí.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Prepáčte, ale na toto je možné odpovedať iba takto – úzky okruh mne najbližších osôb.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
JUDr. Kristína Glezgová
sudkyňa Okresného súdu v Lučenci
Prečítajte si rozhovor s kandidátkou
Navrhovatelia:
Sudcovia „Za otvorenú justíciu“
Sudcovská rada Okresného súdu Lučenec
Životopis:
Vzdelanie:
1970 - 1974 Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Lučenec
1974 - 1979 Právnická fakulta UK, Bratislava
1982 absolvovala rigoróznu skúšku, Právnická fakulta UK, Bratislava
Odborná prax:
2012 až súčasnosť Okresný súd Lučenec
od roku 2015 predsedníčka Sudcovskej rady OS Lučenec
2012 - 2015 predsedníčka OS Lučenec
2006 - 2009 členka Sudcovskej rady pri Okresnom súde Lučenec
2001 - 2012 Okresný súd Lučenec, sudkyňa
1998 - 2000 AK JUDr. Kristíny Glezgovej, advokátka
1997 Notársky úrad H. Hablak - notársky kandidát
1994 - 1997 Krajský súd Praha - členka senátu úseku obzvlášť závažnej trestnej činnosti
1991 - 1992 Okresný súd Rimavská Sobota - sudkyňa, trestný úsek
1982 - 1990 Okresná prokuratúra Rimavská Sobota - prokurátorka
1979 - 1982 Krajská prokuratúra Banská Bystrica - právny čakateľ
Je spoluzakladateľkou a členkou združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“.
Kristína Glezgová v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Súdna rada SR je najvyšší samosprávny ústavný orgán súdnictva, preto je absolútnou prioritou dosiahnuť, aby tento orgán bol garantom dôveryhodnosti a aby ju ako takú ponímali sudcovia a tiež verejnosť. Všetky jej rozhodnutia musia smerovať k tomu, aby žiaden sudca, ktorého vec súdna rada prejednáva, nemal pochybnosti o tom, že jeho vec bude prejednaná transparentne bez akýchkoľvek straníckych alebo skupinových vplyvov a záujmov. Ak bude Súdna rada SR autoritou pre právnickú obec, bude mať táto skutočnosť výrazný vplyv aj na dôveryhodnosť súdnictva. Tvrdím, že ak existuje vízia, je to krok k uskutočneniu, lebo bez vytýčeného cieľa sa ťažko rodí výsledok.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Najväčším problémom fungovania Súdnej rady je podľa môjho názoru netransparentnosť, keď približne rovnaké prípady sa posudzujú diametrálne odlišne. Túto nepredvídateľnosť podporuje aj fakt, že rozhodnutia Súdnej rady sa neodôvodňujú, takže neexistuje nástroj na odstránenie vzniknutých pochybností dotknutých osôb a verejnosti. Tento vážny nedostatok by odstránilo odôvodnenie rozhodnutí, pričom prehlasovaní členovia Súdnej rady by mali mať možnosť odôvodniť ich kontra vótum. Súdna rada by mala pôsobiť ako premostenie medzi sudcami a ostatnými dvomi zložkami moci spôsobom, aby ako autorita signalizovala problémy súdnictva, čo si vyžaduje bližší kontakt najmä s nižšími stupňami súdov, ktoré tvoria chrbticu súdneho systému. Ako sudkyňa okresného súdu poukazujem na to, že práve súdy prvého stupňa sú v najužšom kontakte s verejnosťou, preto vedia najrýchlejšie upozorniť na aktuálne alebo pretrvávajúce problémy, avšak práve hlasy sudcov týchto súdov si politická moc a verejnosť všíma najmenej. Práve tu by mala nastúpiť nezastupiteľná úloha Súdnej rady.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Najväčšími problémami slovenského súdnictva je rýchlosť konania. Táto je ovplyvnená celým radom subjektívnych aj objektívnych faktorov a vplyv na ňu má aj historický vývoj, preto riešenie tejto otázky presahuje schopnosti a možnosti sudcov, ktorí však musia byť aktívni v prvej línii.  Je potrebné prijať celý súbor opatrení aj zo strany zákonodarnej a výkonnej moci v štáte. Tzv. prieťahy v konaní sú spôsobené v niektorých prípadoch aj samotnými sudcami, ale nie vždy tkvie príčina v ich subjektívnom zlyhaní, aj keď nesporne aj takéto prípady existujú. Pokiaľ je na súde neuspokojivý personálny stav, keď chýbajú viacerí sudcovia, z dôvodu zlého materiálneho ohodnotenia sa strieda kvalifikovaný odborný aparát a takýto stav trvá dlhodobo, nie je možné očakávať kvalitné výsledky. K tomu je potrebné pripočítať rôzne vlny hromadných žalôb počnúc od kupónovej privatizácie po súčasný balík vecí spotrebiteľského charakteru, keď na stredne veľký súd príde v jeden deň pár tisíc žalôb, navyše v elektronickej podobe, čo prirodzene a bez pochybnosti zabrzdí plynulé vybavovanie všetkých vecí. Súčasné preťaženie súdov veľkým množstvom spotrebiteľských žalôb, keď súdy aktívne chránia zadĺžených spotrebiteľov, je suplovaním problémov, ktoré politická moc dlhodobo neriešila. Aj enormné množstvo exekučných vecí v počte niekoľkých desaťtisícov na každom súde determinujú možnosti a schopnosti sudcov a ich odborného personálu, napr. vyšších súdnych úradníkov, aby sa podieľali na vybavovaní tej agendy, ktorú občan bežne spája s prácou sudcu, ako sú veci občianskoprávne, rodinné, obchodné a trestné. To sú pritom len najmarkantnejšie príčiny prieťahov. Časť týchto problémov je v riešení novým systémom výberových konaní formou hromadného výberu, čím sa zabezpečí, že uvoľnené sudcovské miesta nebudú dlhodobo prázdne tak, ako je to v súčasnej dobe. Aj nové procesné kódexy riešia dlhodobý problém migrácie obyvateľstva, kedy súdy často nemohli konať pre neúčasť žalovaného, ale niekedy aj žalobcu. Tiež sudcovská koncentrácia práva môže priniesť očakávaný výsledok, aby sporové strany svojvoľne nepredlžovali konanie a podľa môjho názoru konanie urýchli aj Civilný mimosporový poriadok. Novozriadený exekučný súd môže odbremeniť okresné súdy od nového nápadu exekučných vecí, aj keď doterajšie nevybavené exekučné veci budú pre prvostupňové súdy znamenať ešte niekoľko rokov trvajúcu záťaž. Všetky tieto opatrenia sa však naplno prejavia len v budúcnosti, pretože s riešením problémov sa malo začať skôr. Aj uvedený veľmi stručný prehľad naznačuje, že problémy slovenského súdnictva musí aktívne riešiť predovšetkým výkonná a zákonodarná moc spôsobom, aby sa nenáležitými a neodbornými zásahmi do výkonu súdnictva nezhoršili podmienky pre výkon súdnej moci, ako sa to viackrát stalo. Sudcovia musia reagovať na nárast obtiažnosti agendy kvalitou odbornej prípravy a erudovanými súdnymi rozhodnutiami s vysokým odborným štandardom.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Každý sudca môže prispieť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva svojím osobným prístupom o to viac, že osoby sudcov najmä v menších mestách, resp. známejšie osobnosti justície sú pod drobnohľadom verejnosti. Preto sudca za úplnú samozrejmosť musí považovať kvalitný výkon práce s vysokou efektivitou, ale aj korektný prístup ku stranám sporu a vysoký mravný kredit. Sudca bude považovaný za autoritu len v prípade, že odbornosť sa u neho bude snúbiť s požadovaným morálnym spôsobom života. Avšak k zvýšeniu dôveryhodnosti celého súdnictva môže prispieť len vyriešenie problémov naznačených v bode 3, pretože práve problémy súdneho systému spájajú občania automaticky s dôveryhodnosťou súdov a sudcov. K tomu však tak, ako som to naznačila v bode 3, musia prispieť aj ostatné dve zložky moci v štáte a to výkonná a zákonodarná. Nejde o alibistické tvrdenie sudcu, ale logické dôvody vyššie popísané.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Otázku sudcovskej etiky považujem za mimoriadne dôležitú pre budovanie dôveryhodného súdnictva, čo ostatne vyplýva aj zo skutočností hore uvedených. Ako konkrétny príklad môže slúžiť nejeden prípad, keď sa určité konanie kvalifikuje ako zákonné, pričom všetci cítime, že síce nejde o rozpor so zákonom, ale to, čo sa deje, je odsúdeniahodné. Nezákonné je len to, čo je v rozpore s trestným zákonom, ktorý však nepokrýva celú hĺbku a odtiene nevhodného chovania. Morálne a teda eticky by sa mali správať všetci tí, ktorí sa nachádzajú na významných spoločenských postoch, pretože ovplyvňujú mienku ľudí, vplývajú na verejnosť a verejnosť to od nich aj očakáva. Pokiaľ sa eticky nesprávajú politici, občania môžu na to reagovať pri voľbách. U sudcov je situácia iná, pretože sú volení bez časového obmedzenia a predstavujú v mysliach ľudí akýsi konzervatívny profesionálny stav. Sudcovia by mali preto jednať v súlade s týmto ich statusom. Keďže žiaľ to nie je vždy tak, bolo potrebné prijať etický kódex, aby každý mohol získať prehľad o tom, čo sa od neho očakáva. Zabezpečenie sudcovskej etiky za situácie, keď táto nie je automatická, trvá dlhý čas, pretože najťažšie je prerobiť myslenie ľudí. Bude potrebné zrejme organizovanie školení, na dodržanie etiky by mali dohliadať aj predsedovia súdov a sami byť vzorom, pričom primárne by mal byť príkladom etického správania člen Súdnej rady SR. Je totiž preukázané, že najviac priťahujú vzory, rozhodne viac, ako prázdne slová.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Predísť odmietnutiu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou je možné voľbou kandidátov spôsobom, že sa bude dávať väčší dôraz na príslušné kritériá, ktoré uvedený kandidát má spĺňať. K tomuto názoru ma vedie poznatok, že vo väčšine vyššie uvedených prípadoch sa dalo očakávať odmietnutie kandidáta z dôvodu nesplnenia určitých kritérií ako je napr. znalosť jazyka, nedostatok sudcovskej praxe, politické zázemie a pod.. Preto bude potrebné pri schvaľovaní kandidátov prihliadať viac na očakávania európskych súdov a nie na partikulárne alebo mocenské záujmy.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Najväčšou inšpiráciou nielen posledných 10 rokov je pre mňa prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. nielen pre jeho úctyhodnú kariéru, kedy bol opakovane zvolený za sudcu Ústavného súdu ČR, pričom vykonával aj funkciu podpredsedu tohto súdu, ale aj pre jeho morálny kredit, skromné povahové vlastnosti a navyše pre neuveriteľnú schopnosť prednášať zdanlivo suchú právnu teóriu, filozofiu práva a právnu logiku spôsobom príťažlivým dokonca aj pre neprávnikov. Ručím Vám, že na jeho prednáškach nezaspíte.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Ján Hrubala
sudca Špecializovaného trestného súdu
Prečítajte si rozhovor s kandidátom
Navrhovatelia:
Sudcovia „Za otvorenú justíciu“
Sudcovská rada Špecializovaného trestného súdu
12 sudcov: JUDr. Elena Berthotyová, PhD., JUDr. Zuzana Ďurišová, JUDr. Peter Paluda, JUDr. Jana Henčeková, PhD., JUDr. Peter Hatala, JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Pavol Farkaš, JUDr. Igor Belko, Mgr. Dušan Čimo, JUDr. Rudolf Čirč, JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD.
Životopis:
Vzdelanie:
1978 - 1982 Gymnázium J.G. Tajovského, Banská Bystrica
1982 - 1986 Právnická fakulta, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, titul JUDr.
1987 justičný čakateľ Krajského súdu v B. Bystrici, záverečná justičná skúška
Odborná prax:
2005 až súčasnosť sudca Špeciálneho súdu, neskôr Špecializovaného trestného súdu Pezinok, v rokoch 2005 až 2007 podpredseda súdu
2003 – 2005 člen Legislatívnej rady Vlády SR
2002 – 2005 riaditeľ Odboru boja proti korupcii, Úrad vlády Slovenskej republiky (systémové riešenia v oblasti obmedzovania možností korupcie, posilňovanie transparentnosti vereného života)
1996 – 2002 advokát, oblasť ochrany ľudských práv, životného prostredia a mimosúdne riešenie sporov, zastupovanie práv poškodených v rámci trestného práva
1992 – 1996 sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, v rokoch 1992 – 1994 podpredseda súdu (oblasť trestného práva)
1986 - 1992 justičný čakateľ, od roku 1988 sudca, od roku 1990 podpredseda Okresného súdu v Banskej Bystrici (oblasť trestného práva)
V súčasnej dobe je riadiacim predsedom jedného zo senátov Špecializovaného trestného súdu, predsedom sudcovskej rady tohto súdu, externým členom Pedagogického zboru Justičnej akadémie SR a členom Prezídia  združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“.
Publikačná činnosť:
Ján Hrubala je spoluautorom niekoľkých odborných publikácií najmä z oblasti ľudských práv, participácie občanov na správe vecí verejných a interaktívnych prístupov vo výučbe práva a odborných článkov, ktoré uverejňuje predovšetkým v časopise Justičná revue.
Je spoluautorom publikácií Občan a demokracia z roku 1997, Právo a neziskový sektor na Slovensku z r. 1999, Čítanky pre pokročilé neziskové organizácie z r. 2000, Právne nástroje boja proti korupcii z roku 2001, Úloha prokuratúry a súdov pri odhaľovaní korupcie, trestné konanie z r. 2001 a autorom právnického komentára Občan a demokracia, Metodická príručka z roku 1999.
Praktické skúsenosti pri výbere sudcov (reflexia člena výberovej komisie), In: Prístup k spravodlivosti. Bariéry a východiská. Výber sudcov. VIA IURIS, 2015 (str. 28) http://www.viaiuris.sk/wp-content/uploads/2016/09/pilk-2015.pdf
Ever Land: Happy Home – zápisky z nepálskeho sirotinca (PDCS, 2011) https://www.tyzden.sk/casopis/10093/tri-recenzie-201002/
Ján Hrubala v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Súdna rada na svojej webovej stránke uvádza, že “je ústavným orgánom sudcovskej legitimity“. Ak (podobne ako Immanuel Kant) legitimitu považujeme za „všestrannú oprávnenosť“, každý člen Súdnej rady by mal mať víziu pôsobiť v nej tak, aby „všestrannú oprávnenosť svojich krokov“ svojím vystupovaním a rozhodovaním v nej zabezpečoval a mal ju vždy na pamäti. Je pritom potrebné mať na zreteli i to, že žiadny ústavný či iný štátny orgán nevykonáva služby „sebe samému“, ale služby tomu, kto je jediným legitímnym zdrojom moci – teda ľudu. Toľko moja vízia „učene“ a teda (dúfam, že nie úplne) nezrozumiteľne.
Samozrejme, dá sa to povedať aj jednoduchšie, menej pateticky a zrozumiteľnejšie. Majúc na zreteli ciele fungovania štátu a základné princípy spravodlivosti chcel by som sa pri fungovaní v Súdnej rade riadiť vlastnou hlavou a záujmami riadneho chodu súdnej moci. Nie záujmami politikov, lobistických skupín a korporátnymi záujmami takých či onakých skupiniek sudcov. Rád by som zvýšil hlas Súdnej rady pri tvorbe koncepčných dokumentov súvisiacich s justíciou a staral sa o to, aby nešlo o dokumenty kedykoľvek a akokoľvek vymeniteľné tou ktorou politickou garnitúrou.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Kompetencie Súdnej rady sú dané legislatívnym rámcom a spočívajú predovšetkým v rozhodovaní o „justičných“ personálnych otázkach. Patrím k tým sudcom, ktorí oceňujú viac úrovní pokroku v činnosti Súdnej rady za posledné roky. Naozaj sa už nestáva, že hlasovania o návrhoch na prevolenie, pridelenie, či menovanie sudcov sú nástrojom osobnej pomsty a Súdna rada už neuteká zasadať do pohostinských zariadení na ťažko dostupné miesta. Možno stačí zotrvať v tomto trende, ale aj takýto trend sa dá vylepšiť – keď už nie aspoň stručným zdôvodnením tej ktorej personálnej nominácie (voľby), tak aspoň naozaj poctivou debatou o slabinách či silných stránkach toho, či onoho kandidáta na funkciu a poctivou kontrolou procesov, ktoré personálnemu hlasovaniu predchádzajú. Možnosti zlepšenia vidím i v lepšej odkomunikovateľnosti toho, čo Súdna rada robí.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Mnohé implicitne vyplýva z toho, čo som uviedol v odpovediach na prvé dve otázky. Naozaj najdôležitejším faktorom úspechu (platí to v súkromí, vo firme i v štáte) sú „správni ľudia na správnych miestach“. Zvýšil by som tiež angažovanosť a váhu hlasov predsedov súdov a jednotlivých sudcovských rád. Viem, že v zásade existuje antagonizmus štátnej správy a samosprávy, ale práve systém bŕzd a protiváh je v demokracii najlepší spôsob správneho korigovania riadených procesov. Takýto systém pritom nie je potrebné komplikovať. Osobne nielen za totálne „prekomplikovaný“, ale aj za účel obchádzajúci považujem napr. neustále sa meniaci systém hodnotenia sudcov – bez toho, aby som spochybňoval potrebu tohto kroku. Takéhoto typu „hyperbyrokratizácie“ sa priam desím.
... v odpovedi na túto otázku si dovolím jedno post scriptum. Možno niekto čakal odpoveď typu „problémom je nedostatok sudcov, neoprávnené útoky médií...“ alebo „sudcovia sú hlúpi, úplatní...“ Nie som prívržencom tohto typu odpovedí, i keď nerovnomerná zaťaženosť súdov i preťaženosť niektorých súdov je nespochybniteľným faktom, tento problém treba riešiť, a medzi sudcami sú osoby, ktorí si svoju prácu nerobia, ako by mali - a aj tento problém treba riešiť. Napriek tomu si však myslím, že hyperbyrokratizácia je ústredná „chyba v systéme“ a jej odstránením (aj v procesných predpisoch, čo sa sčasti deje) by sa vyriešilo viacero problémov naraz. Patrím tiež k sudcom, ktorí si uvedomujú význam pomocného personálu sudcu a potrebu navýšenia tak počtov ako aj platov týchto osôb.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Už je tomu naozaj dávno, keď v rámci tréningu asertívneho správania psychológ a tréner, ktorého si naozaj vážim, Dušan Ondrušek, s nami sudcami trénoval tzv. techniku otvorených dverí. Je jednoduchá – keď sa vám niekto pokúša vyraziť dvere, otvorte mu ich... je dosť pravdepodobné, že (najmä ak si to zaslúži a robí veci so zlým úmyslom), si natlčie nos pri neočakávanom páde. Podstata techniky asertívnej reakcie spočíva v schopnosti prijať kritiku, nereagovať odvetou a neuzatvárať sa do seba. Návštevu pokúšajúcu sa vyraziť dvere (alebo len na dvere klopajúcu) môžete doma usadiť, vypočuť si ju a veci vysvetliť. Jednoducho, môžete s ňou komunikovať. Ak nemáte čo skrývať a návšteva nie je „úplne mimo“, pochopí, že justícia za prípadné zametanie káuz políciou a prokuratúrou pod koberec nemôže a nemá s tým absolútne nič spoločné. Možno pochopí i to, že s akýmkoľvek druhom korumpovania absolútna väčšina sudcov takisto nechce mať nič spoločné.
Ak vysvetľujete a neuhýbate pohľadom, odzbrojujete. Podľa mňa v Dánsku je povesť justície na tom výrazne lepšie ako u nás aj preto, lebo tam justícia (a zrejme aj celý štát) takto funguje dlhodobo. V tomto sme my len na začiatku cesty, ale iný smer zlepšenia situácie vo vnímaní dôveryhodnosti justície verejnosťou, než trpezlivé vysvetľovanie a „odkrytie zákulisia“ nevidím. Samozrejme, takéto odkrytie znamená aj razantné a aj verejnosti čitateľné vyrovnanie sa s nešvármi.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
V súčasnosti platný etický kódex sudcov je kompromisom medzi predstavami rôznych skupín zaoberajúcimi sa etikou správania sa sudcov. A to je dobre. Mimochodom, tento kódex Súdnej rade zveruje rôzne interpretačné kompetencie, čo tiež nepovažujem za zlé riešenie. Možno by sa to dalo ešte vylepšiť zriadením orgánu s poradnou právomocou – akejsi etickej komisie, ktorá by zjednocovala stanoviská sudcovských rád zasielaných v konkrétnych prípadoch Súdnej rade sudcovskými radami (čl. IV ods. 3 Etického kódexu). V každom prípade si myslím, že zachovávanie či nezachovávanie etických štandardov treba výraznejšie premietnuť do rozhodovania disciplinárnych senátov. Káže tak zákon. Aj preto – aby nevznikla ľubovôľa, etické štandardy je potrebné rozmieňať na drobné zovšeobecňovacou činnosťou „ústredných“ orgánov sudcovskej správy a samosprávy.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Odpoveď na túto otázku, podľa môjho názoru, dosť jasne vyplýva z mojich predošlých odpovedí.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Nie som prívržencom predstavy, že za osobnosti by sme mali považovať amorfných a bezfarebných ľudí, ktorí „nikdy nič nepovedali“ a za každých okolností sú so všetkými vždy za dobre. Zároveň neobdivujem ľudí, ktorí sa vyžívajú v útočení a nevedia počúvať. Aj preto ma inšpirujú médiami menej sledovaní, ale o to vzácnejší ľudia – z našej branže napr. člen Súdnej rady a sudca Najvyššieho súdu SR Rudolf Čirč, uznávaná, rozmýšľajúca a počúvajúca kapacita v oblasti civilného práva, a veľmi ma mrzí, že do Súdnej rady už opätovne nekandiduje. Vážim si tiež predsedníčku Najvyššieho súdu SR pani Švecovú a oceňujem to pozitívne, čo pre zmenu chápania Súdnej rady a justície vo všeobecnosti vykonala odchádzajúca predsedníčka Súdnej rady pani Bajánková. Mimochodom, viacero spolu kandidujúcich za osobnosti považujem tiež.
Nedá mi nespomenúť ešte dve mená mojich priateľov – jedného žijúceho dôchodcu a druhého, už bohužiaľ, nežijúceho. Výrazné tváre Združenia sudcov Slovenska Ludvík Bradáč a Juraj Majchrák. Ale tam, aspoň dúfam, sme sa inšpirovali navzájom.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Daniel Hudák
sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Prečítajte si stanovisko kandidáta
Navrhovatelia:
50 sudcov: JUDr. Michal Truban, JUDr. Mária Trubanová, PhD., JUDr. František Mozner, JUDr. Libor Duľa, JUDr. Martin Bargel, JUDr. Roman Púchovský, JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Peter Hatala, JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Jozef Milučký, JUDr. Marta Barková, JUDr.Dana Šiffalovičová, JUDr. Katarína Bartalská, JUDr. Andrea Haitová, JUDr. Richard Molnár, JUDr. Michal Valent, JUDr. Ján Golian, PhD., JUDr. Veronika Poláčková, JUDr. Jaroslava Fúrová, JUDr. Pavol Farkaš, JUDr. Ivan Rumana, JUDr. Štefan Michálik, JUDr. Alena Šišková, JUDr. Elena Kováčová, JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Jana Henčeková, JUDr. Martin Piovartsy, JUDr,. Nora Halmová, JUDr. Viliam Dohňanský, JUDr. Dana Wänkeová, JUDr. Jozef Kolcun, JUDr. Ján Šikuta, PhD., JUDr. Gabriela Šimonová, JUDr. Helena Haukvitzová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jozef Hargaš, JUDr. Edita Bakošová, JUDr. Viera Petríková, JUDr. Katarína Pramuková, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Iveta Zelenayová, JUDr. Magdaléna Blažná, JUDr. Ľudmila Králiková, JUDr. Danica Veselovská, JUDr. Ayše Pružinec Erenová, JUDr. Anna Marková, JUDr. Alena Priecelová, JUDr. Martin Vladik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Viola Takáčová, PhD.
Životopis:
Vzdelanie:
Gymnázium v Žiline
Sociálno-právna nadstavba v Dolnom Kubíne
1976-1980 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Jazykové schopnosti:
Anglický jazyk - pasívne
Ruský jazyk - pasívne
Odborná prax:
1980 - 1996 Okresný súd v Žiline - sudca, predseda súdu
1996 - 2006 Krajský súd v Žiline - sudca a vzápätí ako predseda súdu
2002 - 2007 člen súdnej rady (nominant sudcov)
2006 - 2010 Ministerstvo spravodlivosti SR- štátny tajomník za SNS, pri Štefanovi Harabinovi
2010 až dodnes Najvyšší súd - sudca, trestnoprávne kolégium
Iné odborné aktivity:
dlhoročný externý člen Justičnej akadémie SR – predseda skúšobnej komisie + lektorská činnosť
vedúci revízneho oddelenia Najvyššieho súdu SR
Daniel Hudák v médiách:
Kandidát JUDr. Daniel Hudák neodpovedal na naše otázky, ale zaslal nám svoje vyjadrenie k téme fungovania Súdnej rady SR. Zverejňujeme ho v plnom znení.
V prvom rade sa musím poďakovať za oslovenie a možnosť predstaviť seba a svoju kandidatúru na webovej stránke www.zadobruvolbu.sk.
Otázky uvedené v dotazníku sú koncipované všeobecne, netýkajú sa len činnosti v Súdnej rade SR v prípade môjho zvolenia za jej člena. Preto budem reagovať len na tie, ktoré súvisia s činnosťou v Súdnej rade SR.
V prípade môjho zvolenia sa budem usilovať v Súdnej rade SR o presadenie opatrení, ktoré budú smerovať na posilnenie dôvery verejnosti v súdnictve. Budem spolupracovať s jednotlivými sudcovskými radami a presadzovať v Súdnej rade SR ich oprávnené záujmy. Svojou činnosťou sa budem podieľať na vypracovaní stanovísk k návrhom všeobecne záväzných predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, postavenie sudcov a konanie pred súdmi a k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva. V neposlednej rade bude mojou snahou zasadiť sa o zlepšenie personálneho a materiálneho zabezpečenia sudcov a súdov a presadzovať nezávislosť súdnictva voči ostatných orgánom verejnej moci.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
JUDr. Katarína Javorčíková
sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
Prečítajte si rozhovor s kandidátkou
Navrhovatelia:
13 sudcov: JUDr. Viera Šebestová, JUDr. Darina Kuchtová, JUDr. Dáša Filová, Mgr. Barbora Barteková, JUDr. Lýdia Noskovičová, JUDr. Magdaléna Balážová, JUDr. Marián Trenčan, JUDr. Viliam Pohančeník, JUDr. Tibor Kubík, JUDr. Karol Kováč, JUDr. Martin Murgaš, JUDr. Magda Floreová, JUDr. Juraj Považan
Sudcovia „Za otvorenú justíciu“
11 sudcov: JUDr. Elena Berthotyová, PhD., JUDr. Peter Paluda, JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., JUDr. Jana Henčeková, PhD., JUDr. Peter Hatala, JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Pavol Farkaš, JUDr. Igor Belko, Mgr. Dušan Čimo, JUDr. Rudolf Čirč
Vyjadrenie podpory: Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava II
Životopis:
Vzdelanie:
1975 - 1980 štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave
27.11.1981 absolvovala štátnu rigoróznu skúšku
Odborná prax:
1992 - súčasnosť Krajský súd v Bratislave, sudkyňa (všeobecná obchodná agenda, zmenkové právo)
2005 vymenovaná do funkcie predsedníčky senátu krajského súdu
2006 - 2008 zvolená do funkcie predsedníčky obchodnoprávneho kolégia
2008 preradená na občianskoprávne kolégium, predsedníčka senátu
1986 - 1992 Krajská prokuratúra v Bratislave, prokurátorka (prvostupňové oddelenie v oblasti násilnej kriminality a ekonomiky)
1980 - 1985 Obvodná prokuratúra Bratislava IV, prokurátorka (úsek všeobecnej kriminality, ekonomiky a ochrany rodiny)
Na Krajskom súde v Bratislave  vykonávala dve funkčné obdobia funkciu predsedníčky sudcovskej rady a kolégia predsedov sudcovských rád, 9 rokov pôsobila najprv ako podpredsedníčka a neskôr ako predsedníčka Bratislavskej sekcie Združenia sudcov Slovenska.
V roku 2009 bola spoluzakladateľkou a hovorkyňou  nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“, a v roku 2011 spoluzakladateľkou združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“, v ktorom vykonáva funkciu prezidentky od roku 2011 až doposiaľ.
Publikačná činnosť:
Katarína Javorčíková v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Od počiatku môjho pôsobenia vo výkone funkcie sudcu v roku 1992 až doposiaľ som sa cez stavovské organizácie sudcov a sudcovskú samosprávu zapájala do aktivít na vytvorenie fungujúceho modelu demokratického súdnictva, porovnateľného s vyspelými európskymi demokraciami. Ak by som dostala od sudcov mandát byť členkou Súdnej rady SR, chcela by som o problémoch súdnictva nielen hovoriť, resp. kritizovať, ale priamo sa podieľať na realizácii potrebných zmien. Zasadzovala by som sa najmä:
o transparentné a predvídateľné rozhodovanie súdnej rady v personálnych otázkach,
o eliminovanie podozrení, že súdna rada podlieha pri rozhodovaní záujmom aktuálnej politickej moci,
o ústavnú zmenu, aby sudcovia volení sudcami mali v súdnej rade majoritu a aby predsedom súdnej rady mohol byť len sudca,
o väčšie právomoci súdnej rady pri tvorbe a čerpaní rozpočtu pre súdnictvo, pri určovaní počtu miest sudcov a súdnych zamestnancov, a zmenách v sústave a pôsobnosti súdov.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Súčasné fungovanie súdnej rady je dôvodne kritizované najmä pre nepredvídateľné rozhodovanie v personálnych veciach s prvkami diskriminácie, a s tým spojenými podozreniami z cieleného zvýhodňovania jedného okruhu osôb pred inými. Kontroverzné rozhodnutia navyše súdna rada nebola schopná presvedčivo (resp. nijako) zdôvodniť sudcom a verejnosti. Tu by mala nastať podstatná zmena.
Podľa môjho názoru by súdna rada mala viac pracovať v regiónoch, robiť si vlastné prieskumy problémov sudcov a podmienok, v ktorých pracujú; a tieto poznatky následne využiť ako partner výkonnej a zákonodarnej moci pri presadzovaní konkrétnych riešení problémov súdnictva.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Najväčšie problémy slovenského súdnictva sú chronicky známe – neprimeraná dĺžka súdnych konaní a nízka dôveryhodnosť.
Neprimeraná dĺžka súdnych konaní je v priamej príčinnej súvislosti so schopnosťou štátu zabezpečiť primeraný počet sudcov a kvalitného súdneho aparátu na mieru súdivosti v SR, ich rovnomerné rozloženie na súdy podľa miery ich zaťaženosti a obťažnosti súdnych agend. Dôležitý podiel má aj kvalitná legislatíva a výber sudcov zo schopných a dobre odborne pripravených právnikov. Subjektívne sudcovia musia prevziať zodpovednosť za kvalitu súdnych rozhodnutí a efektívnu organizáciu svojej práce. V tomto smere je dôležitý účinný systém ich hodnotenia.
Nízka dôveryhodnosť súvisí najmä so spôsobom doterajšieho riadenia súdnictva a vnímaním osôb v najvyšších súdnych funkciách zo strany verejnosti; s negatívnymi signálmi z prostredia súdnictva (škandalizovanie sudcov zo strany politickej moci; šikanovanie nepohodlných sudcov a ich účelové disciplinárne stíhania; vnútorný mocenský boj o ovládnutie súdnictva; neetické správanie konkrétnych sudcov; kontroverzné rozhodnutia súdov nedostatočne, resp. nepresvedčivo zdôvodnené; a iné) Základným riešením je, aby neboli dôvody na spochybňovanie zákonnosti a nestrannosti súdnych rozhodnutí, a nezávislosti súdnej moci.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Mieru dôveryhodnosti slovenského súdnictva možno zlepšiť len spoločným postupom všetkých súčastí verejnej moci. Výkonná a zákonodarná moc sú zodpovedné za vytvorenie dostatočných personálnych a technických podmienok pre výkon súdnej moci, za vylúčenie politického ovplyvňovania rozhodovania súdov; za také správanie k sudcom, aby bol posilňovaný rešpekt verejnosti k výkonu ich funkcie.
Sudcovia samotní si dôveru verejnosti získajú najmä cez kvalitu súdnych rozhodnutí; svojim nestranným prístupom v rozhodovacej činnosti; a dodržiavaním etických pravidiel pri výkone funkcie a aj v súkromnom živote. Sudcovia by prirodzene mali pociťovať zodpovednosť za morálny kredit súdnictva ako celku. Ak by neetické prejavy sudcov v konkrétnych prípadoch boli verejne odsúdené ostatnými sudcami alebo orgánmi sudcovskej samosprávy, malo by to výrazný účinok na celkové zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Integritu dobrého sudcu vytvára rovnakou mierou jeho odborná pripravenosť so schopnosťou efektívne pracovať, a jeho morálny charakter. Jeden z najvplyvnejších českých sudcov slovenského pôvodu profesor Pavel Holländer hovorí, že dobrého sudcu na 20% tvoria vedomosti a na 80% jeho morálne vlastnosti. Je veľmi dôležité, aby sudcovia nielen formálne prijali svoj etický kódex, ale aby ho aj reálne v živote dodržiavali. Súčasne s prijatím etického kódexu preto mal byť vytvorený orgán, ktorý by na to dohliadal a súčasne pomáhal sudcom riešiť ich dilemy, ak sami nevedia ako sa majú zachovať v konkrétnych situáciách.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Táto otázka súvisí s vnímaním integrity osobnosti sudcu. Nevyhnutná podmienka je, aby do výkonu takejto súdnej funkcie mohol byť vybraný len kandidát, ktorý je odbornou a súčasne aj morálne rešpektovanou osobnosťou.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
V posledných 10 rokoch bol pre mňa veľkou inšpiráciou významný český sudca JUDr. Tomáš Lichovník, ktorý bol v rokoch 2008 až 2014 prezidentom Sudcovskej únie ČR a od roku 2014 je sudcom Ústavného súdu ČR. Českú stavovskú organizáciu viedol v komplikovanom období, kedy sa českí sudcovia snažili o presadenie štandardných demokratických podmienok pre nezávislý výkon súdnictva, najmä vytvorenie súdnej rady. Napriek rozdielnym názorom sudcov na tento proces, dokázal stabilizovať a zvýšiť členskú základňu únie, a súčasne sa stať rešpektovaným partnerom za sudcov na najvyššej politickej úrovni.
Ďalším mojim sudcovským vzorom je rakúsky sudca Gűnter Woratsch, v súčasnosti čestný prezident Medzinárodnej asociácie sudcov (UIM), ktorý dlhé roky aktívne podporuje aj demokratické zmeny v súdnictve na Slovensku, v Čechách a Maďarsku.
späť
Sudca bez profilového obrázka
Mgr. Miloš Kolek
sudca Krajského súdu v Prešove
Prečítajte si rozhovor s kandidátom
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Krajského súdu v Prešove
Životopis:
Vzdelanie:
1986 - 1990 Gymnázium Veľká Okružná, Žilina
1991 - 1995 Právnická fakulta UK v Bratislave
Odborná prax:
2014 až súčasnosť Krajský súd v Prešove, sudca
1999 - 2014 Okresný súd Prešov, sudca
1997 - 1999 Krajský súd v Prešove, justičný čakateľ
1995 - 1997 Ministerstvo spravodlivosti SR, sekcia legislatívy, referent
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Chcel by som presadzovať vytvorenie takých podmienok pre súdy a sudcov (obsadenie súdov a ich materiálne vybavenie), aby súdne konanie mohlo plniť svoj účel – zabezpečiť rýchlu a spravodlivú ochranu práv a vychovávať k úcte k zákonu.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Neviem sa vyjadriť, nemám vlastné informácie o fungovaní Súdnej rady, poznám iba výstupy.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
dĺžka súdneho konania
nepredvídateľnosť rozhodovania
riešením by mohlo byť lepšie obsadenie súdov, zjednocovacia činnosť NS SR, výber kvalitných sudcov, zmena zákonov
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Odstrániť vyššie uvedené problémy a vzdelávať verejnosť.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Dodržiavanie sudcovskej etiky by sa malo zabezpečiť výberom kvalitných sudcov a ich vzdelávaním a kultivovaním.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Zvolením kandidáta, ktorí spĺňa formálne aj neformálne podmienky pre obsadenie tohto postu.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Nemám takú osobnosť.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
JUDr. Daša Kontríková
sudkyňa Krajského súdu v Trnave
Prečítajte si rozhovor s kandidátkou
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave
Životopis:
Vzdelanie:
1977 - 1980 Gymnázium POH v Kežmarku
1980 - 1985 Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
3.2.1987 rigorózne štúdium ukončené rigoróznou skúškou, priznanie titulu JUDr., UPJŠ Košice
29.5.1996 vykonanie odbornej justičnej skúšky
Odborná prax:
2013 až súčasnosť Krajský súd v Trnave
2011 - 2014 zvolená Súdnou radou SR za sudkyňu disciplinárneho senátu
1996 - 2013 Okresný súd Bratislava I, sudkyňa v obchodnom, poručenskom a civilnom oddelení
1995 - 1996 Krajský súd Bratislava, justičná čakateľka
1993 - 1995 Okresný súd Bratislava I, súdna tajomníčka
V období rokov 1997 - 2009 bola členkou Združenia sudcov Slovenska, kde bola činná v pozícii členky finančného výboru. Zo ZSS vystúpila na protest proti neochote ZSS zaujať principiálne stanovisko k účelovým disciplinárnym stíhaniam viacerých sudcov.
Daša Kontríková v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Mám záujem sa aktívne podieľať na tom, aby pôsobnosť súdnej rady nebola vykonávaná len v technickej (procedurálnej rovine), ale aby pôsobnosť súdnej rady bola realizovaná širokou diskusiou o obsahu jednotlivých prerokovávaných bodoch programu (problémoch). Chcela by som presadzovať, aby súdna rada bola silným justičným partnerom pre zákonodarnú a výkonnú moc, ktorý by sa kvalifikovane vyjadroval k dôležitým diskutovaným témam týkajúcim sa súdnictva v súlade s vytvorenou koncepciou ďalšieho smerovania justície, ako sú vytváranie optimálnej sústavy súdov, spôsob výberu sudcov a súdnych funkcionárov, ale aj k otázke počtu sudcov, personálnom posilnení súdov vyšším súdnym aparátom, nezaťažovaním sudcov administratívnou prácou, atď. Tento orgán by mal vyvažovať nie len vzťah justície k ostatným mocenským zložkám, ale mal by tiež predstavovať určitú protiváhu voči predsedom súdov (v súlade s § 3a písm. a) zák. č. 185/2002 Z.z. napríklad tým, že by sa na neho mohli sudcovia obrátiť v prípadoch, ak by sa omnievali, že sa k nim predseda súdu nespáva korektne napr. pri zostavovaní rozvrhu práce, ale aj iných problémov vznikajúcich vo vzťahu predsedov súdov a sudcov). Člena súdnej rady voleného sudcami považujem za sprostredkovateľa, prostredníctvom ktorého sa do súdnej rady ako ústavného orgánu s pôsobnosťou danou zákonom dostanú aj aktuálne problémy sudcov, ktoré je potrebné riešiť. V rámci zabezpečovania plnenia úloh verejnej kontroly súdnictva je potrebné viesť diskusiu o jednotlivých požiadavkách, ktoré má súdna rada zohľadňovať pri personálnych výberoch (napr. kandidátov sa sudcov medzinárodných súdov, členov disciplinárnych senátov ale aj sudcov) a následne zabezpečiť, aby sa určené požiadavky (kritériá) uplatňovali rovnako voči všetkým zainteresovaným subjektom.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Fungovaniu súdnej rady by pomohla väčšia previazanosť medzi členmi súdnej rady a jednotlivými sudcami priamo, nie len prostredníctvom sudcovských rád. Volení členovia súdnej rady sudcami by mali oslovovať sudcov, nabádať ich k vyjadrovaniu názorov na prejednávané témy v súdnej rade a následne ich názor prezentovať v súdnej rade najmä pri riešení personálnych otázok, ktoré majú bezprostredný vplyv na zaťaženosť súdov a sudcov.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili? Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Na otázky v bode 2. a 3. odpovedám jednou odpoveďou, pretože spolu súvisia. Najväčším problémom slovenského súdnictva je podľa môjho názoru nedôveryhodnosť súdnictva, prieťahy v súdnych konaniach, absencia praktických zručností u začínajúcich sudcov, nerovnomerné zaťaženie súdov a sudcov, preťaženosť niektorých sudcov a (ne)kvalitu súdnych rozhodnutí. Riešila by som ich v prvom rade dôkladnou analýzou príčin nedôveryhodnosti súdnictva, po zistení príčin bude potrebné nájsť vhodné riešenia týchto problémov.
Prieťahy v súdnych konaniach vnímam ako jeden z vážnych problémov justície, ktorý sa najviac dotýka občanov, odkázaných na rozhodnutie súdu. Prieťahy v konaniach súvisia aj s netransparentným a nerovnomerným prideľovaním voľných miest sudcov na jednotlivé súdy ministerstvom, dĺžkou procesu kreovania funkcie sudcov, prerozdeľovanie spisov za chýbajúcich sudcov, výrazne nerovnomerné zaťaženie súdov, ale aj sudcov v rámci toho istého súdu. Domnievam sa, že súdna rada by sa mohla vyjadrovať k  prieťahom v konaniach (napríklad prostredníctvom hovorcu), čomu by predchádzalo zisťovanie a skúmanie príčin prieťahov v konaniach, dôsledné rozlišovanie objektívnych prieťahov od subjektívne zavinených prieťahov sudcami a pomenovanie pravých príčin prieťahov, ktoré nemusia spočívať vždy len v neschopnosti sudcov. Je tiež potrebné zvážiť, či by voľné miesta sudcov na súdoch neurčovala súdna rada, pretože vyhodnocuje revízne správy súdov a môže mať dostatok informácií o voľných miestach sudcov na jednotlivých súdoch.
Znížená dôveryhodnosť súdnictva môže byť spôsobená aj tým, že začínajúcim sudcom chýbajú praktické zručnosti s vedením procesu a rozhodovacou činnosťou (vrátane písania súdnych rozhodnutí). Ostatné právnické profesie majú zabezpečenú praktickú stránku výkonu svojej práce počas niekoľkoročnej čakateľskej praxe (prokurátori, notári, advokáti, atď.), len sudcovia vykonávajú svoju profesiu, pre ktorú sú nevyhnutné komunikačné a praktické (aj procesné) zručnosti po trojdňovom výberovom konaní a školení v minimálnom rozsahu. Kľúčovým pre posilnenie dôveryhodnosti súdnictva je vybrať správnych sudcov. Je potrebné sa zamyslieť nad otázkou, či výberové konania smerujú k výberu slušných ľudí, schopných nachádzať spravodlivosť, s kritickým myslením a osobnou odvahou vyjadrovať názory, alebo právnikov s encyklopedickými vedomosťami. Výber sudcov musí byť transparentný, predvídateľný, s jasne nastavenými pravidlami, jednoznačnými kritériami. Sudcami sa majú stať skutočné osobnosti s charakterom a hodnotovým ukotvením, ktorý je dôležitejší, ako vedomosti (tými uchádzač disponuje, keď vykoná justičnú skúšku) a tomu je potrebné prispôsobiť proces výberového konania (testy, ústna časť), čo podľa môjho názoru zabezpečené nie je.
Znížená dôveryhodnosť súdnictva môže byť spôsobená aj tým, že medzi sudcami sú jednotlivci, ktorí sa sudcami vôbec nemali stať, alebo ktorí sa počas svojho pôsobenia spreneverili svojmu povolaniu. Rešpektovaní sudcovia, vyjadrujúci sa pre médiá uviedli, že máme medzi sebou sudcov, ktorí do justície nepatria. Je potrebné pomenovať, ktorí konkrétni sudcovia to sú, prečo do justície nepatria a nájsť mechanizmus, ako voči takýmto sudcom vyvodiť zodpovednosť a zabezpečiť, aby z justície odišli.
Nekvalita súdnych rozhodnutí musí byť v prvom rade pomenovaná, t.j. malo by byť definované, čo je nekvalitné súdne rozhodnutie, aby sa každý sudca mohol zamyslieť nad tým, či jeho rozhodnutie (ne)napĺňa znaky kvality a dá sa odstrániť neustálym vzdelávaním sudcov. Dôveryhodnosť súdnictva je možné zlepšiť, ak sa zabezpečí lepší systém vzdelávania sudcov. Sudca by sa mal neustále vzdelávať, hľadať racionalitu, efektívnosť (v primeranom čase z množstva spisov vybrať relevantné informácie), spravodlivosť, vedieť interpretovať (právnu normu, právny úkon, atď.), naučiť sa kriticky myslieť, vedieť prijímať kritiku, schopnosť zvládnuť stres a konflikt, nepodľahnúť tlaku, mal by mať vlastnosti, ktoré zabezpečia jeho reálnu nezávislosť.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Súdna rada vydala zásady sudcovskej etiky s ktorými je možné sa oboznámiť na stránke súdnej rady. Domnievam sa, že väčšina sudcov nemá problém s dodržiavaním zásad sudcovskej etiky. Chýbajú však školenia, semináre na tému sudcovskej etiky tak, aby sa tieto všeobecné pravidlá konkretizovali a presne sa pomenovávalo, ktoré konkrétne správanie sudcu v každodennom pracovnom alebo mimopracovnom živote napĺňajú znaky (ne)porušovania zásad sudcovskej etiky. Je potrebné vytvorenie orgánu, ktorý by vykladal etické normy a rozhodoval by v prípade etických pochybení (napríklad rozšírením pôsobnosti disciplinárnych senátov, zriadením etickej komisie).
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Podľa môjho názoru by sa v budúcnosti dalo predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených súdnou radou stanovením požiadaviek (kritérií), ktoré má súdna rada zohľadňovať pri výbere kandidáta na sudcu európskeho súdu ale zároveň aj určením mechanizmu vyhodnotenia (ne)splnenia stanovených požiadaviek (kritérií) a to najmä rovnako korektným prístupom ku všetkým kandidátom tak, aby výsledkom bol výber najlepšieho kandidáta. Podobne ako pri výbere na výkon funkcie sudcu nepreceňovať odborné znalosti na úkor morálnych kvalít. Eliminovať politickú, resp. inú objednávku na konkrétneho kandidáta, prikloniť sa k výberovým konaniam, kde by sa posudzovali stanovené požiadavky.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Najväčšou inšpiráciou za posledných 10 rokov je pre mňa Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc., ústavný sudca, pedagóg, človek s  kvalitnými charakterovými vlastnosťami, dlhoročnými skúsenosťami, s mimoriadnymi vedomosťami, schopný komplikované veci vysvetľovať zrozumiteľným spôsobom a vecnou argumentáciou presvedčiť väčšinu. Má prehľad o súdnych systémoch rôznych krajín, pozná podmienky, v ktorých pracujú sudcovia, vie pomenovať problémy, ktoré v spoločnosti rezonujú a vie ponúknuť rôzne riešenia týchto problémov.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
Mgr. Marcela Kosová
sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
Prečítajte si stanovisko kandidátky
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava V
Sudcovská rada Krajského súdu v Bratislave
Združenie sudcov Slovenska
Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava I
Životopis:
Vzdelanie:
1985-1989 Gymnázium v Leviciach
1985 - 1995 Právnická fakulta UK v Bratislave
7.10.1997 odborná justičná skúška
Odborná prax:
2014 až súčasnosť Krajský súd v Bratislave, trestnoprávne kolégium
od 01.02.2017 predsedníčka senátu
2004 - 2014 Okresný súd Bratislava V, trestná agenda
2004 - 2005 stáž na Ministerstve spravodlivosti SR, sekcia trestného práva
1998 - 2004 Okresný súd v Leviciach, trestná agenda
1995 - 1998 Okresný súd v Leviciach, justičná čakateľka
Iné odborné aktivity:
členka Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska, funkcia predsedníčky nitrianskej sekcie (v rokoch 2002 - 2004)
členka Pracovnej skupiny pre tvorbu legislatívy a implementáciu projektu elektronického systému monitorovania osôb (2013-2014)
členka prvostupňového disciplinárneho senátu (od 20.10.2014)
predsedníčka Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Bratislave (od 15.01.2016)
Kandidátka Mgr. Marcela Kosová neodpovedala na naše otázky, ale zaslala nám svoje vyjadrenie k téme fungovania Súdnej rady SR. Zverejňujeme ho v plnom znení.
Úvodom poznamenávam, že môj profesijný životopis a motivačný list sú zverejnené na stránke Súdnej rady SR, kde sú prístupné všetkým sudcom aj celej verejnosti.
Vo vzťahu k Vašim otázkam uvádzam nasledovné:
Mojim Cieľom je presadzovať účinnú ochranu a rešpektovanie sudcovskej nezávislosti a nestrannosti, prispieť k tomu, aby všetci sudcovia mohli vykonávať svoje povolanie v dôstojných pracovných podmienkach. Dôležitá je podľa mňa tak vzájomná produktívna komunikácia všetkých členov Súdnej rady, ako aj s orgánmi sudcovskej samosprávy a orgánmi riadenia a správy súdov v záujme prijatia efektívnych riešení. Je prirodzene nevyhnutné postupovať v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, či medzinárodných odporúčaní v oblasti úpravy podmienok nezávislosti súdnictva a klásť akcent na to, aby v súdnom konaní rozhodoval nezávislý a nestranný súd bez zbytočných prieťahov.
Pluralita zloženia a kreovania Súdnej rady dáva záruku transparentnosti tak voči sudcom ako aj voči všetkým občanom. Súdna rada má konať a rozhodovať tak, aby zabezpečila ochranu nezávislosti súdnictva, bez ohľadu na záujem a predstavy médií, rôznych mimovládnych organizácií či politických strán.
Každý jednotlivý sudca môže prispieť k dôveryhodnosti súdnictva svojou kvalifikovanou a zodpovednou prácou. Napriek tomu, že pochybenia sudcov sú ojedinelé a určite ich neospravedlňujem, informácie o nich tvoria podstatu v médiách. Podľa mňa jedno z riešení, ako zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, je objektívne a vyvážene informovať verejnosť o našej každodennej práci.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Martin Michalanský
sudca Krajského súdu v Košiciach
Prečítajte si stanovisko kandidáta
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach
Združenie sudcov Slovenska
Životopis:
Vzdelanie:
1986 - 1990 Gymnázium Trebišov
1991 - 1997 Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach
2003 rigorózna skúška
Odborná prax:
2010 až súčasnosť Krajský súd v Košiciach, trestný úsek (od r. 2014 - predseda senátu)
2012 - 2015 predseda dvoch prvostupňových disciplinárnych senátov
2002 - 2005 Krajský súd v Košiciach, vyšší súdny úradník
2005 - 2010 Okresný súd Košice I, predseda senátu, trestný úsek
od r. 2011 člen sekčnej rady Združenia sudcov Slovenska
od r. 2015 Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach, podpredseda
Martin Michalanský v médiách:
Kandidát JUDr. Martin Michalanský neodpovedal na naše otázky, ale zaslal nám svoje vyjadrenie k téme fungovania Súdnej rady SR. Zverejňujeme ho v plnom znení.
K Vašim otázkam je potrebné uviesť, že podľa môjho názoru časť z nich sa nedotýka podstaty realizácie pôsobnosti súdnej rady.
Považujem za potrebné preto oznámiť Vám svoju predstavu o mojej činnosti v súdnej rade v prípade, že budem zvolený.
Pri rozhodovaní v súdnej rade budem vychádzať zásadne zo záväznej judikatúry Ústavného súdu SR a medzinárodných dokumentov, ktoré majú právnu záväznosť v oblasti zabezpečovania nezávislosti súdnej moci. Pri riešení problematiky vyplývajúcej z kompetencii súdnej rady najmä v oblasti verejnej kontroly súdnictva, rozpočtu súdnictva, dohľadu nad disciplinárnymi senátmi a pri riešení rozvoja ľudských zdrojov, ako aj všeobecnej správy súdov, zásadne budem vychádzať zo vzájomnej komunikácie s orgánmi sudcovskej samosprávy.
Problémy slovenského súdnictva je totiž možné účinne vyriešiť len ak sa zistí reálny stav nedostatkov v podmienkach výkonu súdnictva, o čom majú náležitý prehľad orgány riadenia a správy súdov a sudcovskej samosprávy.
Keďže súdna rada má garantovať predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci, je zrejmé, že budem presadzovať riešenia, ktoré sa nemusia zhodovať s predstavami politikov, masmédií alebo tretieho sektora.
Moje rozhodovanie sa bude riadiť pravidlom, že z pohľadu súdnej moci sa bude riešiť zabezpečovanie práva občana na včasné konanie nezávislým a nestranným súdom.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Jozef Mikluš
sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici
Prečítajte si rozhovor s kandidátom
Navrhovatelia:
11 sudcov: JUDr. Ján Bobor, JUDr. Jozef Ryant, JUDr. Slavoj Sendecký, JUDr. Juraj Babjak, JUDr. Ľubomír Bušík,PhD., JUDr. Alojz Palaj, JUDr. Miriam Boborová Sninská, JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Ján Deák, JUDr. Eva Kmeťová, JUDr. Peter Kvietok
Životopis:
Vzdelanie:
Jún 1983 ukončené právnické štúdium UPJŠ Košice
September 1984 rigorózna skúška PrF UPJŠ Košice
Október 1985 záverečná odborná prokurátorská skúška
Odborná prax:
Od 1.8.1983 čakateľ prokuratúry Okresná prokuratúra B.Bystrica
Od 1.11.1985 prokurátor Okresná prokuratúra Zvolen
Od 1.11.1986 prokurátor Okresná prokuratúra B.Bystrica
Od 1.9.1992 prokurátor Krajská prokuratúra B.Bystrica
Od 2.10.1995 sudca trestného úseku Krajský súd B.Bystrica
Január 1996 predseda senátu Krajský súd Banská Bystrica
Od 1.5.2005 riadiaci predseda senátu Krajský súd B.Bystrica
Od 1.12.2009 doposiaľ predseda trestnoprávneho kolégia Krajský súd B.Bystrica
Od 1.1.2004 do 31.1.2012 člen sudcovskej rady Krajský súd B.Bystrica
Od 1.2.2012 doposiaľ predseda sudcovskej rady Krajský súd B.Bystrica
V rokoch 2007 – 2012 člen disciplinárneho senátu NS SR Bratislava
Od r.2004 do 31.12.2016 člen rozhodcovského súdu SFZ Bratislava
Od 1.1.2017 člen komisie pre riešenie sporov SFZ Bratislava
Jozef Mikluš v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Víziou môjho pôsobenia je snaha prehlbovať a podporovať rozbehnuté procesy, ktoré Súdna rada aj v súčinnosti so Združením sudcov Slovenska a tiež s Ministerstvom spravodlivosti SR započala v snahe zefektívniť prácu súdov a prispieť tak k prinavráteniu dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti. Vzhľadom k tomu, že od roku 2004 až doposiaľ pôsobím v sudcovskej rade Krajského súdu v Banskej Bystrici (najprv ako jej člen a neskôr od roku 2012 doteraz ako jej predseda) a zároveň som od roku 2009 aj predsedom trestnoprávneho kolégia krajského súdu, dovolím si povedať, že dôverne poznám problémy, s ktorými sa moji kolegovia deň čo deň stretávajú a ktorým musia pri svojej práci čeliť. Svoje skúsenosti a poznatky z rôznych problematických oblastí by som rád zužitkoval pri práci v Súdnej rade, kde je podľa môjho názoru dôležité problémy najskôr identifikovať, navrhnúť alternatívy, spoločným konsenzom vytvoriť predpoklad pre ich vyriešenie a taktiež zrozumiteľným spôsobom navrhované riešenie predložiť kompetentným orgánom a širokej verejnosti.
Ako zástupca sudcovského stavu v Súdnej rade SR budem mať snahu hľadať spolu s kolegami čo najschodnejšiu cestou pre stabilizovanie počtu sudcov, vyšších súdnych úradníkov a administratívneho aparátu tak, aby bolo možné plynule konať vo všetkých veciach, ktoré na súd napadnú. Taktiež je z môjho pohľadu potrebné motivovať (či už finančne formou zvýšenia platov alebo inými benefitmi) mladú, dynamickú a napredovania chtivú generáciu, aby z justície neodchádzala, pretože veľká fluktuácia personálu tiež spôsobuje prieťahy v konaniach, nezaučení zamestnanci robia chyby a aj to vzbudzuje v účastníkoch konania pochybnosti o súdnictve ako takom.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Mám pocit, že v poslednom období Súdna rada funguje veľmi dobre, zaoberá sa všetkými zásadnými otázkami v oblasti justície, zaujíma stanoviská k plošným problémom a navrhuje riešenia, ktoré sú v súlade nielen s našimi vnútroštátnymi právnymi normami, ale aj s požiadavkami európskych štruktúr. Zároveň schvaľujem aj spoluprácu so súdnymi radami iných členských štátov, od ktorých môžeme čerpať inšpiráciu aj pre našu ďalšiu prácu a rozvoj. Preto verím, že v nastúpenom trende bude Súdna rada SR pokračovať aj v najbližších rokoch, k čomu by som rád prispel aj svojim pôsobením.
Nad rámec týchto činností si myslím, že Súdna rada SR by mohla mať silnejšie slovo pri presadzovaní systémových zmien navrhnutých zo strany zákonodarnej a výkonnej moci. Je totiž potrebné, aby realizácia takýchto zmien bola založená na starostlivom prieskume a vyhodnotení všetkých pozitívnych a negatívnych dopadov, pričom je určite vhodné brať do úvahy aj prípadné skúsenosti z iných štátov (napr. Českej republiky, ktorá nám je ešte stále právne ale aj kultúrne najbližšia). Spoločným menovateľom všetkých zmien by však mala byť snaha ponechať novozaložený stav v platnosti čo najdlhšie a nenavrhovať riešenia schopné „prežiť“ iba 4 či 5 rokov.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Najväčším problémom je zrejme nízka verejná mienka občanov o sudcoch a o celej justícii. Nehanbím sa vysloviť svoj názor, že k takejto verejnej mienke nemalou mierou prispievajú najmä média, ktoré sa snažia poukazovať výlučne na prešľapy sudcov vzniknuté v konkrétnych prípadoch a takýmto spôsobom škandalizujú justíciu.
Verejná kontrola je samozrejme v poriadku, avšak podľa môjho názoru by sa média mali do budúcna snažiť uverejňovať a zviditeľňovať aj prípady, kedy súd rozhodol spravodlivo, účastníci konania sú s verdiktom spokojní a vydaný rozsudok akceptujú. Poukazovanie na pozitívne, a nielen negatívne prípady má totiž značný dopad na vytváranie verejnej mienky, pretože je nutné povedať, že negatívne prípady tvoria iba zlomok z práce konkrétneho sudcu, ktorý sa týždenne zaoberá desiatkami spisov, pričom o drvivej väčšine jeho kvalifikovaných rozhodnutí sa verejnosť nikdy nemá možnosť dozvedieť. Rád by som veril tomu, že výsledky prieskumov o dôveryhodnosti justície vychádzajú predovšetkým z vyjadrení ľudí, ktorí boli subjektami určitého súdneho konania (či už trestného, občianskoprávneho alebo iného) a v priebehu neho zažili určitú negatívnu skúsenosť s prístupom či kvalitou konajúceho sudcu. Obávam sa však, že štatistické prieskumy sa nezakladajú len na výsledkoch vyjadrení takejto vzorky obyvateľstva, čo tiež do určitej miery skresľuje výsledky vykonaných prieskumov.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Získanie dôvery obyvateľstva v súdnictvo je dlhodobý proces, ktorému sa aj Súdna rada svojimi krokmi (napr. spísaním etického kódexu, pravidelným predkladaním nových sudcov na vymenovanie prezidentovi či zaoberaním sa bezpečnostnými previerkami kandidátov na funkciu sudcu) snaží napomôcť.
Spravodlivá justícia je však pojem všeobecne veľmi ťažko dosiahnuteľný, pretože po každom rozhodnutí súdu je jedna zo strán (obvykle tá neúspešná) nespokojná. Justícia preto nikdy nebude spravodlivá v očiach všetkých. Napriek tomu by sme sa mali snažiť docieliť to, aby sudcovia svojim rozhodovaním a vystupovaním vzbudzovali medzi ľuďmi dôveru.
Vierohodnosť justície však treba vnímať aj s prihliadnutím na ostatné subjekty konania, ako je napr. prokurátor, advokát, notár či exekútor. Aj s týmito právnickými povolaniami totiž súvisí vymožiteľnosť práva, preto by sa všetky právnické profesie zapájajúce sa do procesu tvorby či výkonu rozhodnutia mali snažť konať čestne, v súlade so štandardmi tej-ktorej komory a najmä konať nestranne a nezaujato. Spoločnými silami a jednotnou víziou správneho prístupu by sa nám totiž skôr mohlo podariť docieliť zmenu nazerania občanov na slovenský právny systém.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Myslím si, že sudcovská etika v kontexte, akým sa najčastejšie zaoberá široká verejnosť, by mala zahŕňať predovšetkým zdržanlivosť a diskrétnosť sudcu vo vzťahu k prezentovaniu svojich názorov na verejnosti, aby nechádzalo k podozreniu, že by mohla byť ovplyvnená nestrannosť jeho rozhodovania. Zároveň by sa mal správať dôstojne a zdvorilo k osobám zúčastneným na konaní, ako aj ku všetkým ďalším osobám, s ktorými pri výkone súdnictva prichádza do kontaktu. Všeobecne možno povedať, že od sudcu sa očakáva viac než len bežné slušné správanie a dodržiavanie právnych predpisov, pretože by mal byť tak povediac morálnym vzorom pre svoje okolie, nakoľko rozhoduje o osudoch iných a v ideálnom prípade by ho títo ľudia mali rešpektovať nielen ako sudcu, ale aj ako osobnosť. S takýmto nazeraním na sudcovskú etiku súhlasím a mám za to, že je v záujme všetkých sudcov, aby v očiach občanov vzbudzovali dôveru.
Pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania sudcovskej etiky, neviem sa jednoznačne vyjadriť k tomu, či jej dodržiavanie prostredníctvom hrozby disciplinárneho opatrenia je jediným a správnym spôsobom vynútiteľnosti konania v súlade s morálnymi štandardmi. Ja osobne som zástancom názoru, že každý jeden sudca by mal mať osvojené základy etického správania, bez toho totiž nemôže byť dobrým sudcom. Nespochybňujem opodstanenosť disciplinárnych konaní v určitých zákonom predpokladaných prípadoch, avšak odmietam pripustiť, aby sa podávanie návrhov na disciplinárne stíhanie stalo nástrojom odplaty či prejavom nevraživosti medzi nadriadenými a podriadenými sudcami.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Z môjho pohľadu je dôležité vzdelávanie v oblasti jazykových zručností a právnej terminológie, pretože je nepochybne veľmi veľa odborne zdatných sudcov, ktorí by Slovenskú republiku dôstojne reprezentovali na európskej úrovni, avšak problém vidím v nedostatočnej jazykovej pripravenosti. Požiadaky na jazykovú zdatnosť sú totiž pomerne vysoké, pričom sa navyše vyžaduje výborná znalosť nie jedného, ale minimálne dvoch jazykov (angličtina, francúzština) na terminologicky náročnej úrovni, Je však podľa môjho názoru nereálne vyžadovať takéto zručnosti od staršej generácie sudcov, ktorí nemali možnosť si cudzie jazyky v dostatočnej miere osvojiť, preto si myslím, že bude potrebné siahnuť do radov mladšej generácie, v ktorej verím, že sa nájde množstvo pracovitých a erudovaných kandidátov.
Samozrejmosťou musí byť určite morálny kredit kandidáta predkladaného európskemu súdu, pretože na osobu sudcu sú kladené vyššie etické nároky než na bežného občana. Ako to judikoval Európsky súd pre ľudské práva a nedávno aj Ústavný súd ČR, sudca by mal byť osobnosťou 24 hodín denne, teda mal by sa správať dôstojne a v súlade s charakterom svojho povolania aj mimo pracoviska. V prípade, ak by oba tieto predpoklady, t.j. jazyková zdatnosť a morálny kredit boli naplnené, nevidím dôvod prečo by v budúcnosti mal byť niektorí z kandidátov predložených na funkciu sudcu v medzinárodnom súdnom orgáne odmietnutý.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Nemyslím si, že by som vedel vybrať konkrétnu osobu, ktorá by bola pre mňa ako sudcu najviac inšpiratívna. Inšpiráciou sú mi bežní ľudia v ich každodenných životných situáciách, keď dokážu konať čestne a s rozvahou za akýchkoľvek okolností. Takéto momenty si dokážem naozaj vážiť na ktoromkoľvek človeku bez ohľadu na jeho postavenie či vzdelanie.
Z osobností zaoberajúcich sa justičným systémom sa mi však páčia niektoré názory profesora Jamesa Moliterna, ktorý hoci pôsobí v anglo-americkom právnom prostredí, venuje sa otázkam sudcovskej nestrannosti, nezávislosti a etiky, ktoré sú široko uplatniteľné aj pre náš kontinentálny právny systém. Súhlasím napr. s jeho názorom, že nestranný sudca, okrem toho že musí vystupovať neutrálne k stranám konania, musí byť otvorený vypočuť si argumenty účastníkov, snažiť sa o dosiahnutie rovnováhy v rozhodovacom procese a zachovávať profesionalitu v súdnej sieni...
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Peter Paluda
sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Prečítajte si rozhovor s kandidátom
Navrhovatelia:
10 sudcov: JUDr. Elena Berthotyová, PhD., JUDr. Zuzana Ďurišová, JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., JUDr. Jana Henčeková, PhD., JUDr. Peter Hatala, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Pavol Farkaš, JUDr. Igor Belko, Mgr. Dušan Čimo, JUDr. Rudolf Čirč
Životopis:
Vzdelanie:
rok 1982 ukončené štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave
1983 absolvovanie štátnej rigoróznej skúšky
Odborná prax:
1994 až súčasnosť Najvyšší súd SR, sudca
do novembra 2010 trestné kolégium
2004 - 2007 vymenovaný do funkcie národného člena Eurojustu (výkon funkcie sudcu prerušený)
odvolaný vtedajším ministrom spravodlivosti Š. Harabinom bez uvedenia dôvodu, rozhodnutie zrušené roku 2011 ako nezákonné
01.06.1987 vymenovaný do funkcie prokurátora Generálnej prokuratúry SR, špecializácia na dozor v trestných veciach ochrany ekonomiky a majetku
01.02.1987 vymenovaný do funkcie prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
01.06.1985 vymenovaný do funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici
1994 - 2009 člen Združenia sudcov Slovenska (r. 2009 pre názorové a principiálne rozdiely spolu s ďalšími aktívnymi členmi zo ZSS vystúpil)
2005 menovaný za externého člena katedry trestného práva Justičnej akadémie
Spoluzakladateľ nezávislej sudcovskej iniciatívy “Za otvorenú justíciu”.
Publikačná činnosť:
Peter Paluda v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Vzhľadom na širokú pôsobnosť a právomoc Súdnej rady SR by som sa chcel sústrediť predovšetkým na zabezpečenie nezávislosti súdnictva prijímaním osôb, do jeho radov, ktoré svojimi vlastnosťami zaručujú splnenie tejto požiadavky.
Týka sa to jednak novoprijímaných sudcov, ale i sudcov ktorí už v justícii nejaký čas pôsobili. Súdna rada má na to celý rad prostriedkov, ktoré doposiaľ v plnej miere nevyužívala.
Ruka v ruke so selekciou sudcov a nielen sudcov a zvyšovaním nezávislosti justície musí ísť aj sústavné zlepšovanie materiálneho i duševného zabezpečenia ich práce.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Transparentnosť prerokúvaných otázok. Stretávam sa s tým, že ani po prečítaní programu budúceho zasadnutia Súdnej rady mi nie je úplne zrejmé, o čom v konkrétnych detailoch, o ktorých osobách, špecifikách, bude tento orgán rokovať. Mnohé podklady sú „utajené“ hoci na to nie je dôvod, a tak pripadá mnohým rozhodovanie tohto orgánu ako „kabinetné“ bez prepojenia na masu sudcov, ktorej sa rozhodovanie Súdnej rady každodenne dotýka. Informácie o tom, či onom sa potom šíria spôsobom, akoby sudcovia ani nemali vedieť o čom Súdna rada rokuje.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Prieťahy, špecializácia, rozdelenie práce jednotlivých súdov a sudcov.
Kým v Európe je bežné, že s nárastom agendy sa sudca zaoberá so skutkovo a právne náročnejšími vecami, kým tie jednoduchšie riešia a vybavujú súdni úradníci, u nás tento prístup ešte celkom nie je bežný a tak i na najvyššom súde riešime a rozhodujeme veci, ktoré tam ani druhovo nepatria. Legislatívnymi úpravami sa tieto veci postupne riešia, ale neexistuje zatiaľ ucelená koncepcia, ktorá by zaručovala, že sudca na vyššom stupni sa zaoberá rovnako poriadkovou pokutou, určením príslušnosti, vylúčením strany, ako meritórnym vybavením komplikovanej veci. Taktiež neexistuje špecializácia, aj keď sem tam sa výnimočne vyskytne, ale nie programovo, a už vôbec nie zriadením špecializovaných súdov, či oddelení. Nerovnováha práce počtom i kvalitou agendy medzi sudcami a súdmi sa dá odstrániť nielen navyšovaním počtu sudcov, či súdnych úradníkov, ale i spravodlivejším rozdelením práce, nielen rozvrhom práce na konkrétnom súde, ale i základnou právnou úpravou odvetví práva, v ktorých súdy rozhodujú.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Pracovať a byť závislý len od zákona a svojho vedomia a svedomia. Nedať sa ovplyvňovať nikým a ničím, nebyť vybavovačom, ale sudcom.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Je nevyhnutné, aby sa každý sudca správal tak, aby bol ostatným vzorom, aby bol človekom i odborníkom na svojom poste. V prípade pochybností by mali kriticky zasiahnuť orgány sudcovskej samosprávy, ale i Súdna rada a vyvodiť prípadné dôsledky. Pred voľbami do Súdnej rady to znamená, že sudcovia by do týchto orgánov nemali voliť zástupcov, o ktorých majú z minulosti hodnoverné informácie, že tieto požiadavky nespĺňajú.
Kým dospejeme do stavu takéhoto stupňa kritickosti, ale i náročnosti najmä na seba samých, mali by sme sa stále a opakovane pokúšať o jeho dosiahnutie.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Poznaním požiadaviek týchto európskych súdov na sudcov a poznaním požiadaviek orgánov, ktoré sa spolupodieľajú na ich ustanovení do funkcií, členmi Súdnej rady a ich rešpektovaním.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Súčasný prezident Slovenskej republiky pán Andrej Kiska, pre svoju realizáciupredstavy zásadového a konštruktívneho politika s uplatnením pozitívnych ľudských vlastností a ich skĺbením s politikou, čo, ako je zjavné na slovenskej politickej scéne, sa málokomu, a keď, tak len takmer výnimočne, darí.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Pavol Pilek
sudca Krajského súdu v Nitre
Prečítajte si stanovisko kandidáta
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Krajského súdu v Nitre
Združenie sudcov Slovenska
Sudcovská rada Okresného súdu Nové Zámky
Sudcovská rada Okresného súdu Komárno
Sudcovská rada Okresného súdu Levice
Životopis:
Vzdelanie:
1987 ukončené právnické vzdelanie na UPJŠ v Košiciach
Odborná prax:
1997 až súčasnosť Krajský súd v Nitre - predseda senátu
od roku 2006 predseda obchodnoprávneho kolégia
od roku 2016 predseda Sudcovskej rady, KS v Nitre
1994 - 1997 Okresný súd Levice, predseda senátu
22.6.1994 absolvovanie justičnej skúšky
1992 - 1994 Okresný súd Levice, justičný čakateľ
Kandidát JUDr. Pavol Pilek neodpovedal na naše otázky, ale zaslal nám svoje vyjadrenie k téme fungovania Súdnej rady SR. Zverejňujeme ho v plnom znení.
V prvom rade sa Vám chcem poďakovať za Vašu možnosť prezentovať svoju osobu, ako kandidáta na člena Súdnej rady SR v nadchádzajúcich voľbách. Dovoľte mi nevyužiť ju Vami navrhnutým spôsobom. K svojej osobe uvádzam iba toľko, že v justícii pracujem už 23 rokov, pričom v orgánoch sudcovskej samosprávy pôsobím od roku 2002 nepretržite až doteraz, keď v súčasnosti som predsedom sudcovskej rady na Krajskom súde v Nitre. Tieto svoje dlhoročné skúsenosti by som chcel zužitkovať , v prípade môjho zvolenia, aj v Súdnej rade SR , kde by som chcel čo najúčinnejšie presadzovať princípy nezávislosti súdnej moci od moci zákonodarnej a výkonnej a to v úzkej spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy. Mojou ambíciou je prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti, čo je možné dosiahnuť len objektívnym a vyváženým informovaním verejnosti, ktorej sú väčšinou predostierané len negatívne informácie z práce sudcov a súdov bez snahy poukázať aj na nesporné pozitíva. Pri rozhodovaní v Súdnej rade, ktorej pôsobnosť a kompetencie sú vymedzené najmä v Ústave SR a v zák. č. 185/2002 Z.z. chcem dbať na predvídateľnosť jednotlivých rozhodnutí s poukazom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť či už Súdnej rady alebo Ústavného súdu SR.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
JUDr. Lenka Praženková
sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Prečítajte si stanovisko kandidátky
Navrhovatelia:
Združenie sudcov Slovenska
Sudcovská rada Okresného súdu Pezinok
Životopis:
Vzdelanie:
1993 Právnická fakulta UK v Bratislave, titul Mgr.
1995 absolvovanie justičnej skúšky
2002 Právnická fakultra UK v Bratislave, titul JUDr.
Odborná prax:
2014 až súčasnosť Najvyšší súd SR, sudkyňa
od r. 2016 predsedníčka senátu
2010 - 2014 Krajský súd v Bratislave, sudkyňa
2003 - 2009 Okresný súd Bratislava I, sudkyňa
1998 - 2003 advokátka
2.1.1998 - 4.10.1998 advokátska koncipientka u JUDr. Petra Zelenaya, advokáta so sídlom v Bratislave
1996 - 1997 Krajský súd v Bratislave, sudkyňa, obchodný úsek
1993 - 1996 Krajský súd v Bratislave, justičná čakateľka
Iné aktivity:
2012 - 2017 členka Rady Justičnej akadémie SR
od roku 2016 viceprezidentka Združenia sudcov Slovenska (ZSS)
Lenka Praženková v médiách:
Kandidátka JUDr. Lenka Praženková neodpovedala na naše otázky, ale zaslala nám svoje vyjadrenie k téme fungovania Súdnej rady SR. Zverejňujeme ho v plnom znení.
Mojou motiváciou dať súhlas s kandidatúrou za člena Súdnej rady Slovenskej republiky je môj záujem o stav súdnictva na Slovensku, pričom  cez Súdnu radu SR v rámci realizácie jej kompetencií , je možnosť stav súdnictva ovplyvniť.
Keďže aktuálne voľby členov Súdnej rady SR ( vyhlásené na deň 23.5.2017) prebiehajú v radoch sudcov všeobecných súdov, sudcovia všeobecných súdov ako voliči členov Súdnej rady SR majú k dispozícii môj profesijný životopis, ktorý je zverejnený aj na stránke Súdnej rady SR, a tým je sprístupnený občianskej verejnosti.
Z tohto dôvodu preto považujem za vhodné sa k Vašim otázkam len stručne vyjadriť:
Pri zabezpečení plnenia úloh Súdnej rady SR ako najvyššieho orgánu súdnej moci, zásadne budem postupovať len v súlade so záväznou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky , ktorá sa týka pôsobnosti Súdnej rady SR , ako aj medzinárodnými odporúčaniami , ktoré majú právnu relevanciu v oblasti úpravy podmienok nezávislosti súdnictva, a to výlučne len v záujme garantovania práva občana a podnikateľov na vytvorenie takých podmienok výkonu súdnictva , aby v súdnom konaní rozhodoval nezávislý a nestranný súd bez zbytočných prieťahov , pri súčasnej ochrane štandardov nezávislosti súdnictva uplatňovaných v krajinách EÚ.
Zhodne ako pri výkone súdnictva, budem konať v záujme zabezpečenia ochrany nezávislosti súdnictva , aj keď sa to prípadne nebude celkom zhodovať s predstavami politických strán , hnutí , masmédií, či tretieho sektora. Ochraňovať nezávislosť súdnictva by nemalo byť len prioritou sudcov, ale malo by byť vládnou prioritou, a to predovšetkým v záujme ochrany práv všetkých obyvateľov Slovenskej republiky ( resp.  Európskej únie). Ako deklarovalo už Valné zhromaždenie Európskej siete súdnych rád (ENCJ), v Sofii v dňoch 5.-7.júna 2013, nevyhnutnými zárukami nezávislej a nestrannej justície je finančná stabilita, istota funkčného obdobia a administratívna nezávislosť, pričom zníženie štátnych výdavkov nemôže byť na ujmu nezávislosti súdnictva.
Ako sudca pri výkone svojej funkcie , rovnako aj pri výkone funkcie člena Súdnej rady SR (v prípade ak budem zvolená) sa zdržím všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť mojej funkcie alebo ohroziť dôveru v nezávislé a spravodlivé súdnictvo. Budem preto presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť, odmietať akýkoľvek zásah, nátlak, či vplyv, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva, vystupovať nezaujato, bez akýchkoľvek predsudkov a dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
Keďže som sudca vo výkone funkcie, poznám niektoré reálne nedostatky podmienok výkonu súdnictva. Ako som už aj v minulosti uviedla, personálne, materiálne a technické vybavenie súdov musí zodpovedať potrebám efektívneho výkonu súdnictva. Som prístupná podnetom zo strany jednotlivých súdov na zistenie reálnych prekážok výkonu súdnictva, či návrhov riešenia odstránenia nedostatkov, a to s cieľom eliminovať najvážnejšie problémy súdnictva, ktorými sú prieťahy v súdnom konaní a dôveryhodnosť súdnictva. V tomto smere považujem za potrebné pri výkone funkcie člena Súdnej rady SR aj pravidelne komunikovať s orgánmi sudcovskej samosprávy pri hľadaní riešení na odstraňovanie nedostatkov v podmienkach výkonu súdnictva.
Je potrebné otvorene a korektne informovať verejnosť o stave súdnictva, t.j. nielen o tzv. prešľapoch jednotlivcov, ale aj o množstve pozitívne vykonanej práce a o státisícoch súdmi ročne vybavených vecí. Oponovať však treba vyjadreniam smerujúcim k dehonestácii , k osočovaniu práce sudcov a justície ako takej, k nepravdivému alebo pravdu skresľujúcemu obrazu justície v očiach verejnosti.
Opätovne sa v týchto voľbách uchádzam o dôveru všetkých sudcov Slovenskej republiky, pretože mi ide o náš spoločný cieľ: prinavrátiť sudcom dôstojné postavenie v spoločnosti adekvátne výkonu tejto funkcie ( mám prirodzenú úctu k výkonu tejto funkcie) , zvýšiť dôveru verejnosti v súdnictvo, zlepšiť podmienky pre výkon súdnictva, chrániť a posilniť záruky nezávislosti súdnictva (finančná stabilita, istota funkčného obdobia a administratívna nezávislosť), ako aj zabezpečiť vyváženosť a rovnocennosť súdnej moci vo vzťahu k výkonnej a zákonodarnej moci.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
JUDr. Anna Snopčoková
sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici
Prečítajte si stanovisko kandidátky
Navrhovatelia:
Sudcovská rada Krajského súdu v Banskej Bystrici
Životopis:
Vzdelanie:
07.06.1984 ukončené štúdium Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
20.03.1986 rigorózna skúška Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odborná prax:
2015 až súčasnosť Krajský súd v Banskej Bystrici, predsedníčka senátu občianskoprávneho kolégia (od 01.04.2015)
2014 - 2015 Krajský súd v Banskej Bystrici, sudkyňa (od 01.04.2015 predsedníčka senátu občianskoprávneho kolégia)
2010 - 2011 Členka Sudcovskej rady Okresného súdu Zvolen.
2004 – 2005 Členka sudcovskej rady Krajského súdu v Banskej Bystrici
1992 – 2013 Okresný súd Zvolen, sudkyňa
1991 – 1992 Krajský súd v Banskej Bystrici, justičná čakateľka
1984 – 1991 podniková právnička
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
V prípade zvolenia za členku Súdnej rady Slovenskej republiky mám záujem riadne, s náležitou odbornosťou a svedomitosťou, zastupovať záujmy sudcov s dôrazom na dostatočné personálne a materiálne zabezpečenie jednotlivých súdov. Dostatočné zabezpečenie súdov je jedným z predpokladov plynulosti súdneho konania v záujme skrátenia jeho dĺžky. Je dôležité odstrániť disproporcie v personálnom obsadení súdov v rámci Slovenskej republiky. Z toho dôvodu by Súdna rada mala navrhovať Ministerstvu spravodlivosti SR prijímanie konkrétnych opatrení, ktoré sú v právomoci ministerky spravodlivosti. Svojim pôsobením chcem prispieť k skvalitneniu práce Súdnej rady v záujme zvýšenia dôveryhodnosti justície.
Návrh mojej osoby za kandidátku na členku Súdnej rady Slovenskej republiky Sudcovskou radou pri Krajskom súde v Banskej Bystrici som prijala ako výzvu pre môj osobný prínos pre justíciu.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Zintenzívniť otvorenú komunikáciu s vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, pretože všetky tri zložky moci, vrátane súdnej, zodpovedajú za stav slovenskej justície. Je preto je žiadúce, aby Súdna rada SR vo väčšej miere participovala na príprave zákonov týkajúcich sa justície. Rovnako je potrebné zintenzívniť komunikáciu s prezidentom Slovenskej republiky, predovšetkým vo veciach vymenovania sudcov vzhľadom na potrebu personálneho doobsadenia súdov sudcami. Intenzívne spolupracovať so sudcovskými radami jednotlivých súdov a tiež zvýšiť komunikáciu so samotnými sudcami.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Za najväčší problém slovenského súdnictva považujem dĺžku súdneho konania, s čím je spojená nespokojnosť občanov a podnikateľských subjektov s činnosťou súdnictva. Je potrebné zistiť reálnu zaťaženosť jednotlivých súdov a s prihliadnutím na ich zaťaženosť náležite zabezpečiť súdy personálne a aj materiálne.
Za druhý najväčší problém považujem pretrvávajúcu nedôveru verejnosti k justícii. Hoci podľa prieskumu verejnej mienky vykonanom pre Súdnu radu SR a organizáciu VIA IURIS v septembri 2016 vzrástla dôvera verejnosti k slovenským súdom oproti roku 2015 približne o 11%, zo správy Európskej komisie za rok 2016 týkajúcej sa porovnávacieho hodnotenia členských štátov Európskej únie vyplýva, že Slovenská republika sa v hodnotení nezávislosti súdov umiestnila na poslednom mieste, pričom jedným z dôvodov je názor respondentov o politickom zasahovaní do výkonu súdnej moci.
Z dôvodu pretrvávajúcej nedôvery v nezávislosť súdnictva je potrebné zamerať pozornosť Súdnej rady na prijímanie opatrení vo vzťahu k zvyšovaniu dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti; za tým účelom, s prihliadnutím na výsledky porovnávacieho hodnotenia Európskej komisie, iniciovať aj otvorenie otázky inej parity v zložení súdnej rady ako najvyššieho orgánu súdnictva.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Zabezpečiť zrýchlenie súdnych konaní a to aj prostredníctvom dostatočného personálneho a materiálneho zabezpečenia podľa analýzy stavu jednotlivých súdov, pričom za dostatočné personálne a materiálne zabezpečenie súdov zodpovedá štát.
V najvyššej možnej miere eliminovať tzv. prekvapivé rozhodnutia, k čomu by malo dopomôcť napr. v občianskoprávnych veciach zriadenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Naďalej venovať náležitú pozornosť výberu sudcov, vrátane transparentnosti tohto výberu.
Vyvíjať aktivity za účelom zmeny pravidiel výberového konania na súdy vyššej inštancie z dôvodu, aby erudovaní sudcovia vykonávajúci dlhodobo súdnu prax, mali záujem o kariérny postup a neboli odrádzaní v kariérnom postupe napr. len kvôli jazykovej bariére.
Prijať Národnou radou Slovenskej republiky zákonnú úpravu, ktorá by zabezpečila elimináciu vplyvu politickej moci do moci súdnej, čo sa týka majoritného zastúpenia členov Súdnej rady SR volených sudcami. Som toho názoru, že Národná rada SR, prezident SR a vláda SR by mali za členov Súdnej rady SR menovať právnické autority z radov nesudcov, ale malo by dôjsť ku zmene parity zástupcov sudcov, NR SR, prezidenta a vlády SR tak, aby sudcovia v Súdnej rade SR, ako ústavnom orgáne zabezpečujúcom nezávislé postavenie súdnej moci od ostatných orgánov verejnej moci mali majoritné zastúpenie, a tým mohli reálne zabezpečiť nezávislé postavenie súdnej moci.
Je dôležité neustále nabádať a podporovať sudcov v plnení základnej povinnosti každého sudcu rozhodovať nestranne a nezávisle, nepodliehať žiadnym vplyvom pri rozhodovacej činnosti.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Sudcovská etika je dôležitým faktorom pre vnímanie dôveryhodnosti justície.
Je potrebné v praxi aplikovať Zásady sudcovskej etiky prijaté Súdnou radou SR 17.12.2015, prijať výkladové pravidlá k týmto zásadám.
Je dôležité venovať sudcovskej etike dostatočnú pozornosť aj v rámci ďalšieho vzdelávania sudcov.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Pri výbere kandidátov dôsledne rešpektovať všetky požiadavky kladené na sudcov súdov v rámci inštitúcií Európskej únie. Pri výbere kandidáta brať do úvahy ktoré z požiadaviek spĺňali resp. nespĺňali jednotliví kandidáti v predchádzajúcom období; analyzovať z akých dôvodov kandidát neuspel a vyhnúť sa obdobnej kandidatúre (a to nielen v záujme Slovenskej republiky ale aj v záujme samotného kandidáta).
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Nielen za posledných 10 rokov, ale už od doby môjho štúdia na Právnickej fakulte UK Bratislava som za takúto osobnosť považovala a stále považujem prof. JUDr. Karola Planka, DrSc., ktorý ma vždy oslovil nielen svojou odbornou erudíciou, ale aj ľudskou múdrosťou a empatiou.
Veľmi si vážim prof. JUDr. Pavla Holländera, DrSc., ktorý je uznávaný ako mimoriadna právnická autorita s vysokým pracovným nasadením.
späť
Sudca bez profilového obrázka
JUDr. Ján Šikuta, PhD.
sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Prečítajte si rozhovor s kandidátom
Navrhovatelia:
18 sudcov: JUDr. Gabriela Dúbravková, JUDr. Róbert Urban, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Jana Martinčeková, Mgr. Richard Golis, JUDr. Jana Vargová, Mgr. Katarína Beniačová, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Zuzana Hartelová, Mgr. Marek Šenkár, JUDr. Martina Brniaková, JUDr. Gabriela Panáková, Mgr. Eva Kráľová, Mgr. Silvia Tisová, Mgr. Anna Miháliková, JUDr. Lenka Müllerová, JUDr. Lenka Augustínová
Plénum Okresného súdu Dolný Kubín
Životopis:
Vzdelanie:
1983 ukončené štúdium Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
1984 rigorózna skúška Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
1985 justičná skúška
1989 - 1991 Právnicka fakulta Univerzity Karlovej, Praha, postgraduálne štúdium
1994 – 1995 Univerzita Oxford, UK - absolvent viacerých študijných pobytov zameraných na ľudské práva, humanitárne a azylové právo
2006 – 2009 doktorandské štúdium (obhajoba doktorandskej práce s názvom „Vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí“, udelený titul „PhD“
Odborná prax:
2016 až súčasnosť predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2015 až súčasnosť sudca, Najvyšší súd Slovenskej republiky
2004 - 2015 sudca, Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg, Francúzsko (od roku 2008 predseda trojčlenného senátu)
1995 - 2004 Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov, právny poradca
1992 prevolený na sudcu z povolania bez časového obmedzenia
1990 sudca, Krajský súd v Bratislave
1986 - 1989 sudca, Okresný súd Bratislava-vidiek v Bratislave
1983 - 1985 justičný čakateľ, Krajský súd v Bratislave
Publikačná činnosť:
Publikácie v domácich a zahraničných časopisoch:
Odvolanie z funkcie v pracovnom práve, Právo a zá konnost č. 2/ 1992
Všeobecné zásady jednotného azylového konania, Advokát, Moskva, 1997, Ruská federácia
Právne postavenie utečencov v Slovenskej republike, Výročná správa o stave spoločnosti 1998, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava (Kapitola týkajúca sa migračnej politiky)
Obmedzenia slobody pohybu žiadateľov o azyl a utečencov vo svetle medzinárodných dokumentov, Justičná revue č. 12/2003
Šikuta, J.: Threats of Terrorism and Selected Case-Law of the European Court of Human Rights, (Útoky terorizmu a vybraná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva), Vienna Online Journal on International Constitutional Law, Vol. 1/2007, str. 39 – 55
Svák, J, Šikuta, J: Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd v systéme vnútroštátneho práva, 2008
Šikuta, J.: Doktrína miery voľnej úvahy a judikatúra ESĽP, Justičná revue, september 2012
Publikácia v zborníkoch z domácich a zahraničných konferencií:
“Účinné opravné prostriedky proti správnym rozhodnutiam a článok 26 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách”, 1995, Bratislava, Zborník z medzinárodného seminára
“Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a obmedzenie slobody v demokratickej spoločnosti”, (European Convention on Human Rights and Restrictions of Freedom in a Democratic Society), Bratislava, 1996, Zborník z domácej medzinárodnej konferencie
Migračná politika v Slovenskej republike, Utečenci a migrácia v strednej a východnej Európe / Migration Policy in Slovakia, Refugees and Migration in Central and Eastern Europe, Kanadská nadácia pre ľudské práva, 1996, Montreal, Kanada, Publikácia prednášky v Zborníku
Základné právne dokumenty týkajúce sa utečencov, Kompendium pre sudcov / Basic Legal Instruments concerning Refugees (Compendium for Asylum Judges Support Project), Bratislava, November 1999
”Medzinárodná ochrana a podporná ochrana utečencov”, Slovenská akadémia vied / International Protection and Subsidiary Protection of Refugees, The Slovak Academy of Science, Bratislava, June 2000, Publikácia prednášky v Zborníku z domácej medzinárodnej konferencie
Úvod do Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, “Dohovor a aplikačné možnosti sudcu”, Bratislava, 2000, Príspevok publikovaný v Zborníku
Implementácia 1951 Konvencie OSN o postavení utečencov a 1967 New Yorského Protokolu / Implementation of the 1951 Convention Relating to the Status of Refugees and the 1967 New York Protocol, Zborník z medzinárodného seminára, organizovaného Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Kišinev, Moldavská republika, 2003
prof. JUDr. Ján Svák, CSc., JUDr. Ján Šikuta: “Aktuálne trendy v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 3 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd” Zborník z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou, Bratislava 2006, str. 21
“The European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, the 1951 Refugee Convention and the EU Qualification Directive; The Qualification Directive: Central Themes, Problem Issues and Implementation in Selected Member States” / “Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách, Konvencia OSN o utečencoch a Kvalifikačná smernica EU”, Publikácia v zborníku z medzinárodnej konferencie na Radbout University, Nijmegen, Holandsko, 6 October 2006, str. 41
“Niekoľko poznámok k rozhodovaniu Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky a k reforme ESĽP”, Publikovaná prednáška v zborníku, Trenčianske Teplice, Omšenie v dňoch 30. – 31. októbra 2006, str. 4
“Európsky dohovor o ľudských právach a základnýchslobodách a terorizmus”, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie “Terorizmus a medzinárodné právo“, konaná v dňoch 23. – 24. novembra 2006, Bratislava
“Threats of Terrorism and the European Court of Human Rights”, International Conference on „Terrorism, Migration and Asylum: EU Perspectives“, “Terorizmus, migrácia a azyl: Perspektívy EU”, Center for European Policy Studies (CEPS), 15. február 2007, Brussels, Belgicko, Zborník z medzinárodnej konferencie
“The European Court of Human Rights and Its Case-Law relating to Refugees and Immigration”, “Európsky súd pre ľudské práva a jeho judikatúra týkajúca sa imigrácie a azylu”, International Seminar on Current Asylum Issues and Human Rights with focus on Immigration and Asylum Agenda, 17 – 18 April 2007, Warszaw – Jablonna, Poland, Agencja ROTOM, str. 19, Prednáška publikovaná v zborníku z medzinárodnej konferencie
Svák, J., Šikuta, J.: “Osobné údaje chránené právom na súkromie v rámci Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd”, Zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou „Ochrana osobných údajov“, organizovaného Radou Europy, BVŠP a Policajnou akadémiou SR, 26. apríl 2007, Bratislava
Vydanie knihy obsahujúcej kompletnú judikatúru Veľkej Komory ESĽP 1998 – 2006, Šikuta, J., Hubálková, E.: European Court of Human Rights: Case-Law of the Grand Chamber 1998 – 2006, T.M.C. Asser Press, The Hague, The Netherlands, Cambridge University Press, 2007
Šikuta, J., Svák, J.: “Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd v systéme vnútroštátneho práva”, Zborník Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 1/2008
Svák, J., Šikuta, J.: “Utečenci vo svetle aktuálnej štrasburskej judikatúry”, Zborník z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou, Rada Európy, Bratislavská vysoká škola práva, Policajná akadémia SR, Bratislava, 15. máj 2008
“Threats of Terrorism and the European Court of Human Rights”, “Útoky terorizmu a Európsky súd pre ľudské práva”, Zborník European Journal of Migration and Law 10/20 08, Martinus Nijhoff Publishers, str. 1-10
“Human Rights Standards at the Front of Improving Refugee Protection System in Europe and Article 8 of the Convention, Judge’s Role in Ensuring the Quality of Asylum Decisions”, “Štandardy ľudských práv v popredí zlepšujúceho sa systému ochrany utečencov”, Publikácia prednášky z medzinárodnej konferencie, 24 – 26 September 2008, Sterdyn, Poľsko.
Šikuta, J., Hubalková, E.: Prehľad judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Rozsudky Veľkej komory, Zväzok I. (1999 – 2000), Knižná publikácia na pokračovanie, Wolters Kluwer, a.s. Praha, Česká republika, 2010
“Význam Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd a jeho interakcia s národným právnym poriadkom“, Zborník z medzinárodnej konferencie „Medzinárodné z mluvy ako prostriedok globalizácie práva v 21. storočí“, Trnava 2011
ŠIKUTA, J.: Doktrína „miery voľnej úvahy“ (The Margin of Appreciation Doctrine) a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, Justičná revue 8-9/ 2012
ŠIKUTA, J.: The Court§s Case-Law on Conflicts between Article 8 and Article 10 of the Convention, Collection of Papers from 12th International Conference on Human Rights, Bratislava, 1-2 June 2012, Faculty of Law, Comenius University
Ján Šikuta v médiách:
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
Chcel by som presadzovať dobré myšlienky všetkých sudcov a chcel by som pôsobiť na to, aby sa vzťahy medzi sudcami zlepšili a mohli sa nerušene venovať svojej práci.
Súdna rada by má byť kompatibilná, pričom má sledovať záujmy občanov a sudcov, záujem na spravodlivosti a zákonnosti, a to bez ohľadu na to, kto členov do súdnej rady nominoval.
Zároveň si je potrebné uvedomiť, že rezort justície a súdnictvo ako také sú len časťou celej spoločnosti, a domnievam sa, že vo všeobecnosti ak platí, že ak má nedostatky celá spoločnosť ako taká (predpoklad), tak sa nemôže ani očakávať, že justícia ako jej jedna súčasť bude bezchybná.
Pokiaľ ide o moju víziu, ako jednotlivý člen súdnej rady môžem sa snažiť presadiť niektoré pracovné postupy a myšlienky, ktoré som počas svojej praxe získal z môjho 20-ročného pôsobenia v zahraničí v orgánoch OSN a Rady Európy. Ide najmä o kultúru komunikácie, spolupráce, otvorenosť a vzájomné pracovné vzťahy, ktoré nie sú založené len na spolkoch či ne/sympatiách k určitej skupine, ale sú založené na vzájomnej úcte, profesionalite, ľudských hodnotách, dostatočnej informovanosti, ale aj na humore a priateľských vzťahoch. To všetko sa vôbec nevylučuje.
Súdna rada by mala slúžiť záujmom verejnosti ale taktiež hlavne všetkým sudcom a nie záujmom určitej záujmovej skupiny či skupinám. Súdna rada by predovšetkým mala sledovať účel a cieľ, za ktorým bola vytvorená, a to bez ohľadu na záujmy politické či ekonomické.
Nemala by byť polarizovaná na akomkoľvek základe a z akýchkoľvek dôvodov okrem dôvodu v záujme spravodlivosti justície. Jej členovia by sa mali vedieť prispôsobiť väčšine a vedieť prejaviť rešpekt. Potrebné sú jednoduché, priame a zrozumiteľné riešenia.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Vzájomná komunikácia medzi členmi súdnej rady navzájom ako aj navonok.
Nepochybne by sa mal zlepšiť spôsob práce, akým súdna rada operuje.
Pred prijatím rozhodnutia by sa malo viac diskutovať, argumentovať, členovia by sa nemali báť prejaviť skutočne „svoj“ názor, zastať si ho, ale na druhej strane by mali mať schopnosť počúvať názory a argumenty svojich kolegov a nebáť sa či nehanbiť sa prípadne od svojho názoru ustúpiť, ak po zvážení všetkých argumentov ich tieto presvedčili.
Podľa môjho názoru by nemala byť daná možnosť zdržať sa hlasovania v Súdnej rade, pretože to dáva priestor rôznym cieleným obštrukciám.
Ak niekto chce byť v Súdnej rade jej členom, mal by vedieť zaujať k veci určité stanovisko, mal by sa vedieť rozhodnúť, či už kladne alebo záporne a taktiež by sa nemal báť rozhodnúť a vyjadriť svoj názor aj s odôvodnením, pretože inak takto podľa mňa dochádza k určitému alibistickému konaniu, ktoré v konečnom dôsledku blokuje Súdnu radu v promptnom rozhodovaní. Napríklad ani pri rozhodovaní v senáte nie je daná možnosť zdržania sa hlasovania, čo je logické, pretože by to bolo absolútne neprijateľné a blokovalo by sa takto rozhodovanie. Preto je podľa mňa dôležité, aby bol princíp len za/proti zavedený aj v súdnej rade.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Ako som už spomínal, pôsobil som dlhodobo v zahraničí, a pred pár rokmi som sa vrátil natrvalo na Slovensko. Preto môžem úprimne povedať len to, čo som za tú pomerne krátku dobu vycítil.
Z môjho pôsobenia po návrate mám pocit a dojem, že v justícií zavládol strach, aký si ja za svojej éry v súdnictve na Slovensku nepamätám Vplývanie na sudcov na základe rôznych faktorov, od osobných záujmov až po ekonomické. Mnohí sudcovia majú zdá sa, pocit obavy napríklad z prejavenia svojho názoru namiesto aby mali pocit sudcovskej hrdosti a nezávislosti.
rAk je sudca vystavený strachu a obavám a nemôže sa potom ani s plnou vážnosťou a nezávislosťou zastať práva, a potom s najväčšou pravdepodobnosťou od neho spoločnosť ani nemôže chcieť, aby sa zastal práv tretích osôb, teda účastníkov konania.
Sudcovia potrebujú hlavne pokoj a kľud, aby mohli s rozvahou tvoriť rozhodnutia. Aby sa mohli venovať svojej práci bez obáv a nejakých ďalších vplyvov, aby mohli konať a rozhodovať tak ako im to garantuje aj naša ústava – nezávisle a nestranne.
Treba však podotknúť, že sudcovská nezávislosť neznamená svojvôľu. Tiež by sa zrejme nemal vyskytovať jav, že niektorí sudcovia si častokrát presadzujú v rozhodovaní svoje osobné názory a záujmy. Toto všetko neprispieva k naplneniu zásadného poslania sudcu, a to zabezpečeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
Sudcovská nezávislosť by nemala byť nikdy svojvôľa, ale v prvom rade zodpovednosť.
Sudca by mal byť prirodzený v rešpekte a pokore a nemal by konať a rozhodovať z dôvodu pocitu akejsi moci, ale ani zo strachu a obáv pred disciplinárnymi postihmi.
Riešenie iste nie je ľahké a vyžaduje komplexné riešenia, a to výberovými konaniami počnúc. Systém výberových konaní je pre mňa v dnešnej dobe taký zložitý komplikovaný a naviac v konečnom dôsledku netransparentný, pričom si nemyslím, že by nejako zásadne zlepšil resp. zrýchlil a skvalitnil proces výberu nových mladých sudcov, čím by sa výrazne posilnili kapacity súdov a znížila celková zaťaženosť súdov. Niekedy mám pocit, akoby si sama justícia „hádzala polená pod nohy“, a tým nahrávala mediálnej kritike zvonku.
Samozrejme právo na spravodlivý proces v primeranej lehote je právom občanov, účastníkov konania, a nie právom sudcu. Pre naplnenie tohto práva okrem osobných a odborných vlastností sudcu musí mať však sudca vytvorené adekvátne pracovné, personálne, materiálne a technické podmienky. Slušné pracovné podmienky pre sudcov považujem za jednu zo základných vecí. Myslím si, že každý má právo chodiť do práce rád a byť aj za svoju vykonanú prácu patrične odmenený.
Z každej strany sú sudcovia tlačení novými pravidlami, prísnejšími trestami a postihmi, rôznymi previerkami a hodnoteniami. Uvedené je podľa môjho názoru veľmi kontraproduktívne, pretože je to sudcami vnímané skôr negatívne, čo opätovne u sudcov vyvoláva a prehlbuje strach a obavy, že čo nám ešte budúcnosť prinesie. Pokiaľ by mali prísť nejaké nové opatrenia, čomu sa určite v stále vyvíjajúcej sa spoločnosti nedá zabrániť, je potrebné, aby mali tieto opatrenia aj pozitívne stránky. Napríklad pri novom systéme hodnotenia sudcov je opäť kladený veľký dôraz na následky, čo sa bude diať v prípade, ak bude hodnotenie na sudcu negatívne. Avšak aký pozitívny následok príde v prípade výborného hodnotenia sudcu, už celkom zjavné nie je. Myslím si, že aj v prípade pozitívnych výsledkov sudcov, by bolo vhodné, aby pribudla fakultatívna zložka platu, ktorá by bola využitá k ohodnoteniu konkrétneho výkonu sudcu a slúžila k jeho ďalšej motivácii. Je to systém, ktorý je zaužívaný vo svete. Taktiež je všeobecne známa premisa, že demokracia nie je lacná záležitosť.
Dobrý sudca nepotrebuje mať nad sebou prísne pravidlá a hrozbu trestov, pretože má vlastný osobný a morálny kompas. Zlému sudcovi nepomôže žiadna hrozba, pretože chyba sa stala niekde úplne inde, zväčša už pri výbere.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Predovšetkým pracovať a súdiť tak, aby rozhodnutia boli prijímané v primeranom čase, aby odôvodnenia rozhodnutí boli riadne ale v prvom rade jasne a zrozumiteľne odôvodnené, pretože sú hlavne pre účastníka konania. Ďalej aby boli rozhodnutia jednotné a predvídateľné (právna istota), v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, ústavného súdu a ESĽP či ESD.
Ako som už vyššie uviedol, sudcovia potrebujú pracovať v pokoji a bez stresu. Dôveryhodnosti justície určite nepomôžu žiadne bezpečnostné previerky sudcov, a to ani nových ani existujúcich sudcov. V demokratickej spoločnosti existuje veľa zákonných postupov ako preskúmať, overiť sudcovskú spôsobilosť, ale bezpečnostné previerky k nim určite nepatria. Previerky vnímam ako absolútny nepotrebný zásah do sudcovskej nezávislosti, ako nástroj na umocnenie strachu sudcov, pričom sa týmto jednoznačne vytvára priestor na politické a iné vplyvy v prípade ich zneužitia.
Posilneniu dôveryhodnosti určite neprospievajú ani vnútorné konflikty v justícii a medzi sudcami. Sudcovia sú pod drobnohľadom médií, pretože je všeobecne populárne informovať verejnosť hlavne o škandáloch a negatívach. To platí aj o justícií. Nikoho nezaujímajú úspechy sudcov, preto si myslím, že by práve súdna rada mohla viac prispieť k pozitívnemu vnímaniu sudcov a ich práce. Určite je medzi sudcami veľmi veľa osobností, ktoré by si zaslúžili zviditeľniť a vyzdvihnúť ich pozitívnu prácu.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Pravidlá sudcovskej etiky sú potrebné, riadia sa nimi aj všetky medzinárodné súdy. Sudcovia majú povinnosť etický kódex dodržiavať. Uvedené by však nemalo byť ich povinnosťou v tom zmysle, že sudcovská etika by mala byť sudcom prirodzená už pri ich vstupe do justície. Pre sudcu vnútorne by malo byť najväčším postihom jeho morálne odsúdenie kolegami a verejnosťou. Pravidlá by mali byť nastavené jednoducho a jasne bez možnosti rôznych výkladov a prípadnej manipulácie, aby sa zabránilo ich zneužívaniu.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Veľmi jednoducho. Stačí, ak sa orgán, ktorý o ich výbere rozhoduje, teda súdna rada (Slovenská republika), podrobne oboznámi s odporúčaniami Rady Európy a ESD, ktoré obsahujú popis podmienok pre výber kandidátov, a bude mať snahu a vôľu tieto implementovať, uplatniť pri výbere kandidátov. Bez ohľadu na možné vplyvy iných záujmových skupín či osôb (viď. odpoveď na otázku 1/, 2/). Pri dodržaní predpísaných a odporúčaných kritérií vylučujem, že by kandidatúra bola vystavená riziku odmietnutia.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Mojou veľkou inšpiráciou bol nepochybne Prof. Luzius Wildhaber, ktorý bol prezidentom ESĽP v čase, keď som na tento súd nastúpil. Inšpiroval ma jednak z odborného a profesionálneho hľadiska, ale zároveň na druhej strane ma zaujal svojou ľudskosťou, priamosťou a zmyslom pre spravodlivosť.
späť
Sudkyňa bez profilového obrázka
JUDr. Erika Zajacová
sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne
Prečítajte si rozhovor s kandidátkou
Navrhovatelia:
Združenie sudcov Slovenska
Sudcovská rada Krajského súdu v Trenčíne
Životopis:
Vzdelanie:
1989 ukončené štúdium Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odborná prax:
2012 až súčasnosť Predsedníčka občiansko – právneho kolégia pri Krajskom súde Trenčín
2011 až súčasnosť Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne (od 1.11.2011)
2007 – 2010 Členka Disciplinárneho senátu Disciplinárneho súdu
2005 – 2015 Členka sudcovskej rady pri Krajskom súde Trenčín
2005 - 2011 Krajský súd Trenčín – sudca
1997 – 2004 podpredseda Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
1994 – 1996 Okresný súd Trenčín - sudca
1992 – 1994 Krajský súd Bratislava - justičný čakateľ
1989 – 1992 Ústav štátu a prava SAV, Bratislava – interný ašpirant
Akú máte víziu Vášho pôsobenia v Súdnej rade? Čo by ste chceli presadzovať pri Vašom pôsobení v Súdnej rade?
V rámci môjho pôsobenia v Súdnej rade by som chcela v prvom rade zabezpečovať intenzívnu komunikáciu medzi jednotlivými súdmi a sudcami.
Čo by sa podľa Vás malo zlepšiť na fungovaní Súdnej rady?
Pružnejšie reagovanie na problémy súdov a sudcov v rámci zákonom dovolených kompetencií.
Čo považujete za najväčšie problémy slovenského súdnictva? Ako by ste ich riešili?
Preťaženosť sudcov a nedostatočné technické zázemie. Zrýchlenie procesu výberových konaní na sudcu a zlepšenie podmienok pre prácu administratívy tak, aby sa zamedzilo jej zvýšenej fluktuácii, ako aj navýšenie počtu vyšších súdnych úradníkov.
Čo podľa Vás treba urobiť pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenského súdnictva?
Možno by stačilo zamerať pozornosť na množstvo a kvalitu práce, ktorú sudcovia dennodenne odvádzajú.
Čo si myslíte o téme sudcovskej etiky? Ako by sa malo zabezpečiť dodržiavanie sudcovskej etiky?
Súdna rada vydala Zásady dodržiavania sudcovskej etiky v ktorých stanovila ako všeobecné zásady, pravidlá etického správania sa sudcov, ako aj záruky jej dodržiavania, no a v neposlednom rade aj zodpovednosť za porušenie týchto zásad.
Ako by sa podľa Vás dalo v budúcnosti predísť odmietaniu kandidátov na sudcov európskych súdov zvolených Súdnou radou?
Analýzou predchádzajúcich konaní a dôvodov, pre ktoré boli predchádzajúci kandidáti odmietnutí.
Ktorá osobnosť bola pre Vás v posledných 10 rokoch najväčšou inšpiráciou? A prečo bola pre Vás inšpiratívna?
Profesor Holländer, ktorý mi ukázal, ako sa dá nad problémami rozmýšľať v širších súvislostiach. Ja tomu hovorím, štvrtá dimenzia v práve...

Pre poskytovanie lepších služieb používa táto stránka súbory cookies. Viac informácií

Pre poskytovanie lepších služieb používa táto stránka súbory cookies. Pokračovaním bez zmeny ich nastavení alebo kliknutím na tlačidlo "Súhlasím" súhlasíte s touto politikou.

Zavrieť