Za dobrú voľbu kandidátov
na sudcov ústavného súdu

Vo februári 2019 skončilo funkčné obdobie 9 ústavným sudcom. Vo februári, apríli a máji parlament volil v troch voľbách kandidátov na nových ústavných sudcov. Celkovo bolo na výber z takmer 50 uchádzačov. Doposiaľ bolo zvolených 12 kandidátov, z ktorých Prezident SR vymenoval troch ústavných sudcov. Keďže sa nepodarilo zvoliť potrebný počet kandidátov, čaká nás štvrtá voľba. Vypočúvanie uchádzačov je naplánované na 17. júna, parlament by mal kandidátov na sudcov Ústavného súdu voliť vo štvrtok 20. júna podvečer.

Novovymenovaní sudcovia
Ústavného súdu SR
Po druhej tohtoročnej voľbe Prezident SR vymenoval troch nových sudcov ústavného súdu,
vrátane predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR.

Ivan Fiačan

Predseda Ústavného súdu SR

Ľuboš Szigeti

Podpredseda Ústavného súdu SR

Peter Molnár

Sudca Ústavného súdu SR
Sudca bez profilového obrázka

Ivan Fiačan

Predseda Ústavného súdu SR
Životopis Motivačný list

O sudcovi:

Ivan Fiačan (nar. 1969) je od roku 1998 advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Predtým, v rokoch 1995 až 1998, pôsobil ako sudca na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, kde bol 2 roky aj podpredsedom súdu. V rokoch 2003 až 2004 bol členom legislatívnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre ústavné právo. V rokoch 2010 až 2017 bol členom Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. Vo svojej advokátskej praxi sa venuje najmä občianskemu, konkurznému a obchodnému právu. V roku 2018 bol ministrom spravodlivosti vymenovaný za člena výberovej komisie pre výberové konania na funkciu sudcu. Ivan Fiačan bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Ľuboš Szigeti

Podpredseda Ústavného súdu SR
Životopis Motivačný list

O sudcovi:

Ľuboš Szigeti (nar. 1959) je sudcom venujúcim sa najmä občianskemu právu. Od roku 2012 je predsedom Okresného súdu v Galante. Bol ním aj v minulosti, v rokoch 2000 až 2007. Počas svojej praxe sudcu bol dočasne pridelený aj na Krajský súd v Bratislave a na Najvyšší súd SR. V rokoch 2002 až 2007 bol členom Súdnej rady SR ako nominant vlády. V roku 2009 podpísal výzvu Päť viet, v ktorej skupina sudcov otvorene pomenovala problémy v súdnictve v čase, keď bol Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR (1). Ako príklad svojej publikačnej činnosti kandidát vo svojom životopise uvádza článok týkajúci sa povoľovania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorého bol spoluautorom. Ľuboš Szigeti bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou komorou exekútorov.
Ďalšie informácie:
  1. Informácie ohľadom výzvy Päť viet, ktorou sudcovia pomenovali problémy v justícii
Sudca bez profilového obrázka

Peter Molnár

Sudca Ústavného súdu SR
Životopis Motivačný list

O sudcovi:

Peter Molnár (nar. 1974) je súdnym exekútorom a vysokoškolským pedagógom. Ako súdny exekútor pôsobí od roku 2001. Od roku 2000 pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na katedre občianskeho práva. Od roku 2016 je docentom. V rokoch 2010 až 2012 bol prezidentom Slovenskej komory exekútorov. V rámci svojho vedecko-pedagogického pôsobenia sa venuje civilnému právu procesnému, publikuje v oblasti civilného práva procesného a exekučného práva. V rokoch 2009 až 2016 bol členom komisii Ministerstva spravodlivosti SR pre novelizáciu a rekodifikáciu viacerých právnych predpisov. Je spoluautorom komentárov k Civilnému sporovému poriadku, Správnemu súdnemu poriadku, Exekučnému poriadku a spoluautorom učebníc Základy občianskeho procesného práva a Právo duševného vlastníctva. Peter Molnár bol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR navrhnutý Slovenskou komorou exekútorov a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnickou fakultou.
Ďalšie informácie:
Ústavný súd Slovenskej republiky je
kľúčovým orgánom ochrany slovenskej ústavy
Je pred nami výber ešte 6 sudcov z celkového počtu 13 sudcov ústavného súdu. Títo noví sudcovia budú 12 rokov rozhodovať o najvýznamnejších otázkach a sporoch a budú výrazne ovplyvňovať podobu Slovenska až do roku 2031. Pri rozhodovaní ústavného súdu môže byť rozhodujúci aj jeden hlas sudcu a preto je mimoriadne dôležitý každý ústavný sudca, ktorý bude na Ústavný súd SR vymenovaný.
Prečo je Ústavný súd SR dôležitý?

Ústavný súd má byť pre občanov posledným garantom spravodlivosti v prípade, že zlyhajú všetky ostatné orgány. Ústavný súd má veľmi silné právomoci – môže napríklad zrušiť akýkoľvek zákon alebo akékoľvek súdne rozhodnutie, ak odporujú ľudským právam alebo ústave.

  • Ak zlyhá parlament a príjme zákon odporujúci ústave a ľudským právam, ústavný súd môže takýto zákon zrušiť – vysloviť jeho protiústavnosť a pozastaviť jeho účinnosť.
  • Ak zlyhajú úrady alebo súdy a vydajú rozhodnutie, ktoré porušuje ľudské práva, ústavný súd môže takéto rozhodnutie zrušiť a priznať občanom finančné odškodnenie.
  • Ak boli zmanipulované voľby (parlamentné, komunálne a župné, prezidentské alebo európske) alebo referendum alebo sa uskutočnili nezákonným spôsobom, ústavný súd môže voľby zrušiť a následne sa musia konať nové voľby.
  • Ústavný súd má aj ďalšie veľmi silné právomoci – napríklad:
    • záväzne vykladá ustanovenia ústavy, ak sú nejasné,
    • rozhoduje o obžalobe na prezidenta za vlastizradu alebo úmyselné porušenie ústavy – ak ústavný súd vyhovie obžalobe, znamená to odvolanie prezidenta republiky z funkcie,
    • rozhoduje o tom, či bolo rozpustenie politickej strany prípustné a v súlade s ústavou,
      na základe žiadosti prezidenta rozhoduje o tom, či sa môže o určitých otázkach uskutočniť referendum,
    • rozhoduje v disciplinárnom konaní voči generálnemu prokurátorovi a predsedovi najvyššieho súdu, čo môže viesť k odvolaniu generálneho prokurátora alebo predsedu najvyššieho súdu,
    • rozhoduje o tom, či bude generálny prokurátor alebo sudca vzatý do väzby,
    • rozhoduje o tom, či verejní funkcionári porušili zákon o konflikte záujmov, čo môže viesť k ich odvolaniu z funkcie.
    • rozhoduje kompetenčné spory medzi štátnymi orgánmi,
    • rozhoduje o zrušení amnestií,
    • okrem zákonov môže posudzovať aj všetky ďalšie právne predpisy vrátane všeobecne záväzných nariadení miest a obcí a môže pozastaviť ich účinnosť, ak sú v rozpore s ústavou,
    • rozhoduje, či bolo vyhlásenie výnimočného stavu v súlade s ústavou

Ústavný súd je teda kľúčový orgán, ktorý chráni občanov, aby neboli porušované ich práva. Dohliada na to, aby všetky štátne a samosprávne orgány, súdy aj parlament rešpektovali ľudské práva a princípy obsiahnuté v ústave.

Vo februári 2019 sa vymení až 9 z celkového počtu 13 jeho sudcov, a to vrátane predsedníčky súdu, a výsledkom fakticky bude úplne nový Ústavný súd SR. Títo noví sudcovia budú 12 rokov rozhodovať o najvýznamnejších otázkach a sporoch a budú výrazne ovplyvňovať podobu Slovenska až do roku 2031.

Pri rozhodovaní ústavného súdu môže byť rozhodujúci aj jeden hlas sudcu a preto je mimoriadne dôležitý každý ústavný sudca, ktorý bude na Ústavný súd SR vymenovaný.

Aké sú najznámejšie rozhodnutia Ústavného súdu SR?

O čom napríklad Ústavný súd SR v minulosti rozhodol:

1. MEČIAROVE AMNESTIE

Ústavný súd definitívne zrušil Mečiarove amnestie, ktoré skoro 20 rokov chránili páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho. V roku 1995 bol unesený Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta republiky. Podozrivá z tohto zločinu bola vtedajšia vládna moc a Slovenská informačná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar však na tento zločin udelil v roku 1998 amnestiu, ktorá zabránila vyšetreniu únosu a pre páchateľov zabezpečila beztrestnosť. Skoro 20 rokov pretrvávajúci spoločenský tlak na vyšetrenie únosu a potrestanie páchateľov nakoniec vyústil v roku 2017 do prijatia zmeny ústavy a rozhodnutia parlamentu o zrušení amnestií. Zrušenie amnestií však musel následne preskúmať a potvrdiť aj Ústavný súd SR. Ústavný súd nakoniec potvrdil zrušenie tzv. Mečiarovych amnestií. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vtedajší predseda vlády Mečiar udelením amnestií porušil princípy právneho štátu, konal svojvoľne a zneužil svoju právomoc. V dôsledku zrušenia amnestií sa znovu začalo trestné konanie voči obžalovaným z únosu, vrátane bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

2. INTERRUPCIE

Ústavný súd rozhodol, že vykonávanie interrupcií do 12. týždňa tehotenstva, a to iba na základe žiadosti ženy a bez udania dôvodu, nie je v rozpore s Ústavou SR. V roku 2001 skupina poslancov podala návrh, aby ústavný súd rozhodol, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je v rozpore s ústavou. Poslanci tvrdili, že zákon je protiústavný, pretože interrupcie je možné vykonávať do 12. týždňa bez udania dôvodu a to znamená, že ľudský plod nemá až do 12. týždňa žiadnu právnu ochranu, čo odporuje ustanoveniu ústavy, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ústavný súd po šiestich rokoch posudzovania zákona rozhodol, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je v súlade s ústavou. Podľa ústavného súdu právna ochrana ľudského plodu nemusí byť úplne rovnaká v každej fáze tehotenstva a plod je istým spôsobom chránený aj do 12. týždňa tehotenstva – tým, že iné zákony osobitne chránia tehotné ženy, a tým, že aby bolo možné vykonať interrupciu, žena musí podstúpiť pohovor s lekárom a poučenie o rizikách interrupcie a aj po pohovore musí trvať na žiadosti o interrupciu. Ústavný súd tiež uviedol, že matka musí mať čas na rozhodnutie o svojom materstve a stanovenie hranice 12 týždňov nie je z ústavného hľadiska svojvoľné. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

3. REFERENDUM O RODINE A ZÁKAZ REGISTROVANÝCH PARTNERSTIEV

Ústavný súd rozhodol, že v referende nemožno hlasovať o zamedzení registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia. V roku 2014 iniciovala Aliancia za rodinu referendum, ktorým chcela podľa vlastného vyjadrenia chrániť tradičnú rodinu. Navrhované otázky referenda smerovali k tomu, aby manželstvo bolo možné iba medzi mužom a ženou a nie aj medzi osobami rovnakého pohlavia, aby si páry rovnakého pohlavia nemohli adoptovať deti, aby deti neboli nútené zúčastňovať sa školského vyučovania o sexuálnej výchove a eutanázii a aby nebolo zavedené registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia. Prezident republiky požiadal ústavný súd, aby preskúmal prípustnosť navrhovaných otázok, pretože podľa ústavy sa v referende nemôže rozhodovať o základných ľudských právach. Plánované referendum výrazne polarizovalo slovenskú spoločnosť. Ústavný súd rozhodol, že posledná referendová otázka týkajúca sa zamedzenia registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia je neprípustná a nemôže sa o nej konať referendum, pretože by išlo o rozhodovanie o obmedzovaní základných práv iných ľudí. To je podľa ústavy neprípustné. Referendum sa preto nakoniec uskutočnilo iba s prvými troma otázkami. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

4. VÝSTAVBA DIAĽNIC NA CUDZÍCH POZEMKOCH

Ústavný súd rozhodol, že diaľnice nemožno svojvoľne stavať na cudzích súkromných pozemkoch. Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic umožňoval v záujme urýchlenia výstavby diaľnic začatie stavby diaľnic na cudzích súkromných pozemkoch aj bez súhlasu majiteľov týchto pozemkov. Ústavný súd posudzoval ústavnosť zákona. Rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou, pretože spôsobuje, že vlastníci nemôžu užívať svoj majetok a vytvára sa na nich neprimeraný tlak. Podľa ústavného súdu štát nemôže stavať diaľnice na pozemkoch, ktoré mu nepatria. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

5. VOĽBA GENERÁLNEHO PROKURÁTORA (kauza Čentéš)

Ústavný súd rozhodol, že prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod. Zároveň však rozhodol, že vtedajší prezident Ivan Gašparovič nevymenovaním Jozefa Čentéša zvoleného parlamentom konal svojvoľne a porušil jeho ústavné práva, pretože žiadny závažný dôvod na jeho nevymenovanie neexistoval. Generálny prokurátor má veľmi silné právomoci, stojí nad všetkými prokurátormi, môže ovplyvňovať všetky trestné stíhania a od neho závisí, či budú za svoje trestné činy stíhaní aj politicky vplyvní ľudia. Preto je kľúčové, kto sa ním stane. Národná rada SR zvolila za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však do funkcie odmietol vymenovať, a odôvodnil to „politickým cirkusom“ počas voľby v parlamente a pochybnosťami o jeho integrite. Jozef Čentéš sa obrátil na ústavný súd, pretože boli podľa neho porušené jeho práva. Ústavný súd rozhodol, že hoci prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod, ale takýto dôvod pri Jozefovi Čentéšovi neexistoval a prezident Ivan Gašparovič konal svojvoľne a porušil jeho ústavné práva. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

6. PLATY ZDRAVOTNÝCH SESTIER

Ústavný súd rozhodol o tom, že zvýšenie minimálnej mzdy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám takým spôsobom, akým sa udialo, nebolo v súlade s Ústavou SR. Na základe petície a rokovaní so zástupcami zdravotných sestier bol prijatý zákon, ktorým sa zvýšila minimálna mzda zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám. Generálna prokuratúra však podala na ústavný súd návrh na posúdenie ústavnosti tohto zákona. Najmä ambulantným lekárom sa nepáčilo, že zákon im prikazuje výrazne zvýšiť platy pre sestry, ale vôbec im nezabezpečuje zvýšené platby od zdravotných poistení, ktoré by im pomohli pokrývať náklady na platy zdravotných sestier. Ústavný súd rozhodol, že takýto spôsob zvýšenia platov bol protiústavný, pretože predstavoval neprimerané zaťaženie zamestnávateľov, hlavne malým ambulanciám by mohli vzniknúť ekonomické problémy, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj zamestnanosť sestier. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

7. POVINNÉ OČKOVANIE DETÍ

Ústavný súd SR rozhodol, že povinné očkovanie detí je v súlade s ústavou. Istá matka z Nitrianskeho kraja odmietla dať zaočkovať svoje malé dieťa proti záškrtu, tetanu, detskej obrne a čiernemu kašľu vakcínou Hexa a vakcínou proti pneumokokom. Úrad verejného zdravotníctva jej za to uložil pokutu 100 eur. Matka sa proti pokute odvolala a keď neuspela, obrátila sa na krajský súd a žiadala pokutu zrušiť. Krajský súd požiadal ústavný súd, aby posúdil, či je zákon ukladajúci povinné očkovanie v súlade s ústavou. Ústavný súd rozhodol, že pravidelné povinné očkovanie nie je v rozpore s ústavou, ani s právom na život ani s právom na ochranu súkromia. Ústavný súd v rozhodnutí uviedol, že nie je možne preukázať všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí, ale naopak, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. úplnou elimináciou pravých kiahní. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

8. ZÁKAZ ZISKU ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ

Ústavný súd rozhodol o zrušení obmedzenia zdravotných poisťovní nakladať so svojimi ziskami. Zákon o zdravotných poisťovniach prikázal všetkým zdravotným poisťovniam používať ich zisky iba na financovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne si teda nemohli zisk rozdeliť ani ho inak použiť. Zákon sa vzťahoval aj na súkromné zdravotné poisťovne. Ústavný súd rozhodol, že takýto zákon porušuje ich právo na vlastníctvo a aj ďalšie ústavné princípy. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

9. ANTIDISKRIMINAČNÉ ŽALOBY SUDCOV NA ŠTÁT

Ústavný súd rozhodol, že tí sudcovia, ktorý podali žaloby proti štátu za platovú diskrimináciu a domáhali sa finančného odškodnenia, nemôžu rozhodovať o rovnakých žalobách iných sudcov proti štátu. Niekoľko stoviek sudcov podalo proti štátu antidiskriminačné žaloby a domáhalo sa odškodnenia za údajnú platovú diskrimináciu bežných sudcov v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu, ktorého sudcovia mali vysoké príplatky. Ústavný súd rozhodol, že tým, že o žalobách rozhodovali aj sudcovia, ktorí sami podali rovnaké žaloby na štát a žiadali od neho odškodné, bolo právo štátu na spravodlivý proces porušené a že aj štát má právo na spravodlivý, nestranný a nezaujatý súdny proces. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

Aké sú kritériá pre kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR?

Ústavou stanovené požiadavky na výkon funkcie ústavného sudcu:

  • musí mať štátne občianstvo SR
  • musí mať právo kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky
  • musí mať minimálne 40 rokov
  • musí mať právnické vzdelanie
  • musí mať právnickú prax – musí byť 15 rokov činný v právnickom povolaní

Všeobecne uznávané požiadavky na výkon funkcie ústavného sudcu:

  • mal by byť uznávanou osobnosťou v oblasti práva
  • mal by mať vysoko morálny charakter (mal by byť dôveryhodný, nezávislý, nestranný a s vysokou morálnou integritou)
  • mal by mať odborné predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu (mal by mať intenzívne skúsenosti s ochranou základných práv alebo s aplikáciou ústavného práva; mal by poznať ústavné princípy a vedieť ich aplikovať v praxi; mal by mať prehľad o rozhodnutiach slovenských aj medzinárodných súdov, týkajúcej sa ústavného práva a základných práv, mal by mať prehľad v najdôležitejších ústavných otázkach a problémoch ako aj prehľad v práve Európskej únie, mal by mať ujasnenú sudcovskú filozofiu a názor na spôsob výkladu ústavy atď.)
Kto môže podať návrhy na kandidátov na ústavných sudcov?
  • poslanci NR SR
  • vláda SR
  • predseda Ústavného súdu SR
  • predseda Súdnej rady SR
  • najmenej päť členov Súdnej rady SR
  • predseda Najvyššieho súdu SR
  • generálny prokurátor SR
  • verejný ochranca práv
  • profesijné organizácie právnikov
  • vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva
Ako sa z kandidáta stane sudca?
  1. Podanie návrhu na kandidáta – Každý, kto má právo navrhovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, môže podať návrh do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh musí byť odôvodnený a jeho prílohou musí byť aj motivačný list navrhnutého kandidáta na sudcu ústavného súdu a jehoživotopis, ktorý musí obsahovať obsahuje prehľad jeho doterajšej právnej praxe a výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti.
  2. Vypočutie kandidátov – Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočúva navrhnutých kandidátov na sudcov ústavného súdu. Vypočutia sa môžu zúčastniť aj ostatní poslanci parlamentu a prezident republiky alebo jeho zástupca. Navrhnutý kandidát sa na rokovaní výboru predstaví a uvedie dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po tomto úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru (nielen členov ústavnoprávneho výboru) a prezidenta republiky alebo jeho zástupcu. Poslanci sa môžu pýtať kandidátov na ich motiváciu, skúsenosti, na znalosť základných ústavných princípov a rozhodnutí ústavného súdu a európskych súdov, na ich názory na rôzne ústavné problémy, na ich sudcovskú filozofiu a hodnotové postoje, etické dilemy, prístup k výkladu ústavy, právnickú prax, ako aj ďalšie otázky, ktoré ich zaujímajú v súvislosti s kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu SR. Ústavnoprávny výbor zároveň preveruje, či kandidáti spĺňajú podmienky, ktoré požaduje ústava. Z vypočutia kandidátov sa uskutočňuje verejne dostupný audiovizuálny prenos.
  3. Voľba kandidátov v pléne NR SR – Po vypočutí vo výbore volí plénum Národnej rady SR, teda všetci poslanci potrebný počet kandidátov. Národná rada musí zvoliť dvojnásobný počet kandidátov. To znamená, že ak sa uvoľní jedno miesto sudcu ústavného súdu, Národná rada SR musí zvoliť dvoch kandidátov. Keďže sa 16. februára 2019 uvoľní 9 miest na ústavnom súde, musí Národná rada zvoliť 18 kandidátov. Na to, aby sa niekto stal kandidátom na sudcu ústavného súdu, je potrebné, aby získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov (pričom parlament je uznášaniaschopný, ak je prítomných aspoň 76 poslancov). Ak bude prítomný plný počet 150 poslancov parlamentu, kandidáti budú na zvolenie potrebovať aspoň 76 hlasov poslancov.
  4. Vymenovanie nového sudcu Ústavného súdu SR– Zo zvoleného dvojnásobného počtu kandidátov prezident republiky vymenuje sudcov Ústavného súdu SR a tiež vymenuje predsedu a podpredsedu súdu. Sudcovia následne skladajú sľub do rúk prezidenta republiky.
Čo robí sudca Ústavného súdu SR?

Sudcovia Ústavného súdu SR súdia a rozhodujú buď v pléne, ktoré tvorí všetkých 13 sudcov Ústavného súdu SR alebo v senátoch, ktoré tvoria vždy traja sudcovia ústavného súdu. O jednotlivých prípadoch sudcovia rozhodujú hlasovaním. V 13-člennom pléne sa rozhodnutie prijíma väčšinou siedmych hlasov a v trojčlenných senátoch väčšinou dvoch hlasov. Rozhodujúci teda naozaj môže byť aj jeden ústavný sudca.

Jeden zo sudcov je vždy na základe náhodného výberu pridelený ako sudca spravodajca – teda sudca, ktorý pripraví prípad na prerokovanie, referuje o prípade na zasadnutí pléna alebo senátu a pripraví návrh rozhodnutia, o ktorom následne hlasuje celé plénum alebo senát.

Sudca Ústavného súdu SR nepracuje sám. Má k dispozícii poradcov, ktorí mu pomáhajú s prípravou rozhodnutí.

Koľko zarába ústavný sudca?

Plat sudcu Ústavného súdu je 1,3-násobok platu poslanca Národnej rady SR. Plat mu patrí ešte tri mesiace po skončení výkonu jeho funkcie. Sudca Ústavného súdu SR má nárok na bezplatnú hromadnú prepravu a nárok na prepravu služobným automobilom do miesta trvalého bydliska mimo Košíc, a to raz do týždňa.

Koľko je sudcov Ústavného súdu SR?

Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, ktorých menuje prezident Slovenskej republiky. Spomedzi týchto sudcov menuje prezident podľa svojho uváženia aj predsedu a podpredsedu Ústavného sudu SR.

Komu konkrétne končí funkcia sudcu na Ústavnom sude SR?

Funkcia sudcu Ústavného súdu SR skončí dňa 16. februára 2019 nasledovným sudcom a sudkyniam:

  • sudkyňa Ivetta Macejková
  • sudca Milan Ľalík
  • sudca Peter Brňák
  • sudkyňa Ľudmila Gajdošíková
  • sudca Sergej Kohút
  • sudca Lajos Meszáros
  • sudkyňa Mariana Mochnáčová
  • sudca Ladislav Orosz
  • sudca Rudolf Tkáčik
Kandidáti na sudcov Ústavného súdu SR
zvolení Národnou Radou SR
Parlament v tohtoročnej druhej (aprílovej) a tretej (májovej) voľbe zvolil týchto kandidátov na ústavných sudcov.

Pavol Boroň

Rastislav Kaššák

Miloš Maďar

Pavol Malich

Patrik Palša

Daniela Švecová

Marek Tomašovič

Michal Truban

Martin Vernarský

O uchádzačovi:

Pavol Boroň (1963) pôsobí ako advokát. V minulosti bol riaditeľom legislatívneho a právneho odboru v Národnej banke Slovenska a poradcom viceguvernéra v Štátnej banke česko-slovenskej. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady za politickú stranu KDH. Pavol Boroň bol aj členom legislatívnej rady vlády SR, členom výboru Matice Slovenskej a pôsobil aj v rôznych výkonných a dozorných orgánoch obchodných spoločností. V médiách bol Pavol Boroň uvádzaný ako právny zástupca Matice Slovenskej (1). Za kandidáta na post sudcu ústavného súdu ho navrhol poslanec Rastislav Holúbek.
Ďalšie informácie:
  1. Článok z roku 2011 informuje o postupe pri očistení mena Matice Slovenskej
Sudca bez profilového obrázka

Rastislav Kaššák

Životopis Motivačný list

O kandidátovi:

Rastislav Kaššák (1977) je advokát a vysokoškolský pedagóg. Ako vysokoškolský pedagóg a vedecký výskumný pracovník najprv pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Vo svojej pedagogickej praxi sa zameriava predovšetkým na správne právo. V minulosti bol predsedom disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory a aktuálne je členom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Rastislav Kaššák bol v roku 2012 zvolený za ochrancu práv slovenských vysokoškolákov (1). V rokoch 2013 – 2016 pôsobil aj ako asistent poslanca Národnej rady SR Alojza Hlinu. Od roku 2016 je členom Legislatívnej rady vlády SR a členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Taktiež je členom Vedeckej rady Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a členom Redakčnej rady odborného vedeckého časopisu Magister Officiorum vydávaného Učenou právnickou spoločnosťou. V priložených dokumentoch v rámci kandidatúry uvádza publikačnú činnosť v oblasti správneho práva a európskeho správneho práva. Rastislava Kaššáka navrhla ako kandidáta na post ústavného sudcu Notárska komora SR.
Ďalšie informácie:
  1. Článok informuje o voľbe študentského ochrancu práv v roku 2012

O kandidátovi:

Miloš Maďar (nar. 1978) pôsobí ako advokát a pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na katedre trestného práva. Je členom pracovnej skupiny pre trestné právo Slovenskej advokátskej komory a členom Revíznej komisie SAK. V rámci publikačnej činnosti sa venuje trestnému právu. Miloš Maďar bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela.
Ďalšie informácie:

O kandidátovi:

Pavol Malich (nar. 1965) je advokátom. Začínal ako sudca na Obvodnom súde v Bratislave v roku 1989, od roku 1992 do roku 1996 bol sudcom Krajského súdu v Bratislave. Advokátom a správcom konkurznej podstaty je od roku 1997. Ako advokát sa venuje predovšetkým občianskoprávnej agende. V rokoch 1990 – 1996 bol členom legislatívnych komisií v súvislosti s novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona o konkurze a vyrovnaní a ďalších predpisov. Pavol Malich v životopise uvádza, že sa zúčastnil na stážach na okresných a krajských súdoch v Rakúsku a Nemecku. V rokoch 2013 – 2015 bol členom rekodifikačnej komisie Ministerstva spravodlivosti SR na prípravu nových civilných procesných kódexov – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Na funkciu sudcu Ústavného súdu SR kandidoval aj v roku 2014. (1) Pavol Malich bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou, Slovenskou advokátskou komorou a Lenkou Praženkovou, predsedníčkou Súdnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie informácie:
  1. Poslanci NR SR zvolili šiesteho kandidáta na post Ústavného sudcu (15.05.2014)

O uchádzačovi:

Patrik Palša (nar. 1970) pôsobí ako advokát v Prešove. Po skončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bol najskôr justičným čakateľom na Vojenskej obvodovej prokuratúre v Banskej Bystrici, od roku 1994 advokátskym koncipientom a od roku 1998 až doposiaľ advokátom. Patrik Palša pôsobí v disciplinárnej komisii Slovenskej advokátskej komory a od roku 2013 je predsedom disciplinárneho senátu. Kandidát v priložených dokumentoch ku kandidatúre na funkciu sudcu ústavného súdu SR publikačnú činnosť neuvádza. Patrika Palšu za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhla Slovenská advokátska komora.
Ďalšie informácie:
Sudkyna bez profilového obrázka

Daniela Švecová

Životopis Motivačný list

O kandidátke:

Daniela Švecová (nar. 1951) je sudkyňa a od roku 2014 je predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoju sudcovskú prax začala v roku 1977 na Okresnom súde Trnava, neskôr na Okresnom súde Nové Zámky. Následne 10 rokov pôsobila na Krajskom súde v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí na Najvyššom súde SR najskôr ako sudkyňa občianskoprávneho kolégia, neskôr predsedníčka senátu, v rokoch 2005 až 2010 bola podpredsedníčkou najvyššieho súdu a od roku 2014 je jeho predsedníčkou. Je spoluautorkou štyroch publikácií z oblasti občianskeho práva a publikovala štyri články v odborných časopisoch. Je členkou pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Daniele Švecovej bolo v minulosti vytýkané, že verejne nezaujala kritický postoj k pôsobeniu Štefana Harabina, a to v čase, keď bol predsedom najvyššieho súdu a ona bola jeho podpredsedníčkou – konkrétne v rokoch 2009 až 2010(1). Odkedy sa však stala v roku 2014 predsedníčkou Najvyššieho súdu SR, podala na Štefana Harabina niekoľko návrhov na disciplinárne potrestanie(2). Daniela Švecová bola za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu SR navrhnutá Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave, Notárskou komorou SR, Slovenskou advokátskou komorou a predsedníčkou Súdnej rady SR Lenkou Praženkovou.
Ďalšie informácie:
  1. Rozhovor s Danielou Švecovou po roku od zvolenia do funkcie predsedníčky Najvyššieho súdu SR
  2. Článok o návrhu Daniely Švecovej na disciplinárne potrestanie Štefana Harabina - Švecová žiada preloženie Harabina na nižší súd
  3. Článok o návrhu Daniely Švecovej na disciplinárne potrestanie Štefana Harabina - Švecová podala na Harabina ďalší disciplinárny návrh
  4. Článok o návrhu Daniely Švecovej na disciplinárne potrestanie Štefana Harabina - Harabin: Neprepustili sme na slobodu sexuálneho devianta
  5. Článok o návrhu Daniely Švecovej na disciplinárne potrestanie Štefana Harabina - Rok 2015: Za Harabinovým pádom stoja aj dve ženy
  6. Článok o návrhu Daniely Švecovej na disciplinárne potrestanie Štefana Harabina - Voči Harabinovi podali v prípade s mafiánskym bossom disciplinárku
Sudca bez profilového obrázka

Marek Tomašovič

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Marek Tomašovič (nar. 1972) je prokurátor, ktorý od roku 2008 pôsobí na Generálnej prokuratúre SR so zameraním na netrestnú oblasť. Do roku 2008 pôsobil ako súdny exekútor. Bol členom komisie pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku a je členom rekodifikačnej komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka(1). Je zároveň spoluautorom viacerých komentárov a publikácií týkajúcich sa občianskeho práva, civilného procesného práva, obchodného práva ako aj exekučného poriadku. V roku 2011 absolvoval trojmesačnú stáž na Európskom súde pre ľudské práva. V roku 2013 bol medzi 3 zvolenými kandidátmi Súdnej rady SR na kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorých odobrila aj vláda. Táto trojica kandidátov však bola v júni 2013 Radou Európy odmietnutá a Slovensko muselo navrhnúť nových kandidátov(2). Marek Tomašovič bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou, Notárskou komorou Slovenskej republiky a Slovenskou komorou exekútorov.
Ďalšie informácie:
  1. Zoznam osôb podieľajúcich sa na rekodifikácii civilného procesného práva
  2. Informácie o tom, že Rada Európy odmietla slovenský zoznam kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva

O kandidátovi:

Michal Truban (nar. 1964) je sudca a predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Začínal ako vyšetrovateľ, neskôr prokurátor a od roku 1996 pôsobil ako sudca Okresného súdu a neskôr Krajského súdu v Banskej Bystrici. Od roku 2006 pôsobí na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. V rokoch 2007 až 2009 bol predsedom Špeciálneho sudu v Pezinku, do funkcie ho vtedy vymenoval vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin(1). Od roku 2015 je opäť predsedom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý vznikol transformáciou bývalého Špeciálneho súdu. Michal Truban prednáša aj ako lektor na Justičnej akadémii a pre Slovenskú advokátsku komoru, pričom sa špecializuje napr. na problematiku používania informačno-technických prostriedkov a problematiku väzby. V roku 2009 denník SME publikoval článok, v ktorom bolo uvedené, že Michal Truban poľoval zadarmo u regionálneho politika Milana Kepeňu. Podľa Michala Trubana však nešlo o poľovačku zadarmo, ale o poľovačku za poskytnutie protihodnoty – za umožnenie lovu bažantov v bažantnici. Z dôvodu poškodenia dobrej povesti sa preto obrátil na súd a žiadal finančné zadosťučinenie 150 000 eur a ospravedlnenie v denníku SME. Krajský súd aj najvyšší súd nariadili denníku SME zverejniť ospravedlnenie. Ústavný súd v tejto veci neskôr rozhodol, že rozhodnutím krajského a najvyššieho súdu došlo k porušeniu práva denníka SME na slobodu prejavu(2). Michal Truban bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Danielou Švecovou, predsedníčkou Najvyššieho súdu SR a Slovenskou advokátskou komorou.
Ďalšie informácie:
  1. Informácie o jeho zvolení do funkcie
  2. Informácie o súdnom procese Michala Trubana s vydavateľstvom Petit Press - Obrovské ospravedlnenie sudcovi bolo protiústavné. Sme vyhralo
  3. Informácie o súdnom procese Michala Trubana s vydavateľstvom Petit Press - Súd musí zaplatiť SME odškodné
  4. Informácie o súdnom procese Michala Trubana s vydavateľstvom Petit Press - Denník Sme sa ospravedlňovať nemal
  5. Rozhodnutie Ústavného súdu
Sudca bez profilového obrázka

Martin Vernarský

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Martin Vernarský (nar. 1977) je poradcom Ústavného súdu SR, vysokoškolským pedagógom a advokátom. Od roku 2007 pracuje ako externý poradca Ústavného súdu SR. V životopise uvádza, že vypracoval koncepty asi 500 rozhodnutí ústavného súdu. Od roku 2000 vyučuje na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach správne, finančné a daňové právo, od roku 2015 je docentom. Od roku 2009 je aj advokátom. Absolvoval študijné pobyty v Nemecku na tému rozhodovacej činnosti Spolkového ústavného súdu. Je autorom 7 monografií a 56 odborných článkov a príspevkov. Za kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu SR ho navrhla Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Slovenská advokátska komora.
Ďalšie informácie:
Otázky pre kandidátov
Sme presvedčení, že vypočutie kandidátov by malo byť tak podrobné a dôkladné, aby sa ukázali rozdiely medzi kandidátmi a aby bolo zjavné, ktorí kandidáti sú na túto funkciu najspôsobilejší. Preto sme vo VIA IURIS v spolupráci s odborníkmi na ústavné právo zostavili zoznam základných otázok, ktoré by podľa nás mali byť položené uchádzačom pri nadchádzajúcom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Podľa rokovacieho poriadku NR SR môžu klásť kandidátom otázky všetci prítomní poslanci parlamentu.
Skúsenosti kandidátov a ich prínos pre ochranu základných práv
  1. Čo považujete za Váš najväčší profesionálny prínos pre ochranu základných práv?
  2. Aký najzaujímavejší ústavnoprávny problém alebo dilemu ste riešili?
Etické dilemy ústavného sudcu
  1. Zažili ste vo svojej profesionálnej činnosti niekedy situáciu, ktorá mala charakter etickej, morálnej dilemy? Aká to bola situácia a ako ste ju riešili?
  2. Akých konkrétnych konaní by sa mal podľa vás ústavný sudca vyvarovať, aby nebola spochybnená jeho nezávislosť a nestrannosť? Akých konaní, vzťahov a kontaktov sa budete musieť vzdať vy osobne, ak sa stanete ústavným sudcom/sudkyňou?
  3. Aké etické dilemy sa podľa vás môžu vyskytnúť v práci ústavného sudcu? Načrtnite spôsob, akým ich chcete riešiť.
  4. Ako by sa podľa vás mala zabezpečovať dôveryhodnosť Ústavného súdu SR?
  5. Vzdali by ste sa funkcie ústavného sudcu ak by vyšlo najavo, že vaša kvalifikačná práca preukázateľne porušuje autorské právo?
  6. Môže ústavný sudca verejne hodnotiť konanie účastníkov konania aj mimo právneho hodnotenia v súdnom rozhodnutí? Ak áno, za akých podmienok? Aké sú podľa vás limity slobody prejavu ústavných sudcov?
  7. Predstavte si situáciu, že civilné lietadlo plné pasažierov je unesené teroristami a nasmerované na husto obývanú oblasť mesta s vládnymi budovami. Súhlasili by ste so zostrelením tohto uneseného lietadla predtým, ako sa do tejto obývanej oblasti dostane? Je podľa vás zostrelenie civilného lietadla s cestujúcimi, ktoré bolo unesené teroristami, v súlade s ústavou?
  8. Je podľa vás možné použiť fyzické násilie za účelom vynútenia informácií o plánovanom teroristickom útoku od teroristu, keď je dôvodné sa domnievať, že pri ňom môže prísť o život viacero ľudí?
Aktivizmus a zdržanlivosť ústavného sudcu
  1. Čo si myslíte o sudcovskej zdržanlivosti a o sudcovskom aktivizme na ústavnom súde? Uveďte príklad, kedy ste rozhodnutie Ústavného súdu SR považovali za príliš aktivistické a kedy bolo príliš zdržanlivé. Prečo?
  2. Kde sú podľa vás hranice rozširujúceho (extenzívneho) výkladu ústavy? Neprekročil ich Ústavný súd SR vo veci výkladu právomoci prezidenta nevymenovať parlamentom zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora?
  3. Môže podľa vás ústavný súd rozhodnúť aj o tom, že ústavný zákon je v rozpore s ústavou a môže zrušiť takýto ústavný zákon? (napr. zrušiť ústavný zákon o predčasných voľbách – ako v Českej republike v kauze Melčák)
  4. Je podľa vás zoznam a obsah ľudských práv uzavretý a určitý, alebo sa môže meniť (rozširovať alebo zužovať) v závislosti od vývoja spoločnosti aj bez zmeny textu ústavy?
  5. Aký je podľa vás rozdiel medzi nespravodlivým zákonom a neústavným zákonom?
  6. Do akej miery by mal ústavný súd rešpektovať predchádzajúce rozhodnutia pléna ústavného súdu a kedy sa od nich môže odchýliť?
Názory na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
  1. S akým rozhodnutím Ústavného súdu SR nesúhlasíte a prečo?
  2. S ktorým rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva nesúhlasíte a prečo?
  3. Aké sú podľa vás najväčšie existujúce problémy v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (okrem dĺžky konania)?
  4. Ako hodnotíte rozhodnutie Ústavného súdu SR o súlade zákona o umelom prerušení tehotenstva s ústavou?
  5. Súhlasíte s rozhodnutím väčšiny Ústavného súdu SR vo veci tzv. Mečiarových amnestií? Súhlasíte prípadne s nejakým odlišným stanoviskom k rozhodnutiu väčšiny? Svoju odpoveď odôvodnite.
  6. Čo si myslíte o ústavnosti zákazu hanobenia a podnecovania nenávisti pre politické presvedčenie?
  7. Aký je váš názor na preverovanie sudcov orgánmi ako Národný bezpečnostný úrad SR? Vyjadrite aspoň základný spôsob, ako o veci uvažujete.
  8. Čo si myslíte o fenoméne úmyselného šírenia nepravdivých správ (fake news) na sociálnych sieťach a internete z hľadiska slobody prejavu?
Základné doktríny Ústavného súdu SR
  1. Čo si myslíte o aplikácii princípu „materiálneho právneho štátu“ v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR? Môže ústavný súd podľa Vás rozhodnúť aj v rozpore so znením zákona, a to za tým účelom, aby bol naplnený princíp materiálneho právneho štátu?
  2. Do akej miery by mal podľa vás ústavný súd zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov?
  3. Ako hodnotíte postupy (testy), ktoré používa ústavný súd pri posudzovaní, či došlo k protiústavnému zásahu do základných práv? Napríklad test proporcionality, test diskriminácie atď.
  4. Aký je váš názor na to, ako sa stavia Ústavný súd SR k prednosti európskeho práva pred slovenským ústavným právom?
  5. Aký je váš názor na záväznosť rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré nie sú adresované Slovenskej republike?
  6. Sú nejaké základné koncepty súčasnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, tzv. doktríny, s ktorými nesúhlasíte? Aký by bol váš prínos k rozvoju doktrín Ústavného súdu SR?
Uchádzači na kandidátov
za sudcov Ústavného súdu SR
V štvrtej tohtoročnej voľbe mohli oprávnené subjekty podať svoje návrhy do 30. mája. Ďalších kandidátov na ústavných sudcov bude parlament voliť na na schôdzi NR SR začínajúcej 18. júna 2019. Kompletný zoznam uchádzačov obsahuje 16 mien. Prečítajte si ich profily a dozviete sa viac.

Katarína Čechová

Rudolf Čirč

Ladislav Duditš

Libor Duľa

Michal Ďuriš

Boris Gerbery

Martina Jánošíková

Štefan Kseňák

Peter Kubík

Michal Matulník

Peter Melicher

Edita Pfundtner

Zuzana Pitoňáková

Radoslav Procházka

Peter Straka

Robert Šorl

Sudca bez profilového obrázka

Katarína Čechová

Životopis Motivačný list

O uchádzačke:

Katarína Čechová (nar.1960) v rámci svojej odbornej praxe pôsobí predovšetkým ako advokátka. V roku 1990 založila advokátku kanceláriu ČECHOVÁ & PARTNERS. Od roku 1991 je aktívnou členkou International Bar Association (IBA – Medzinárodná asociácia právnikov). Ako členka zahraničnej komisie Slovenskej advokátskej komory od roku 1996 zastupuje komoru v Rade IBA. V roku 2002 bola zapísaná ako euroadvokát do Dutch Brussels Bar, keďže v roku 2002 – 2005 viedla pobočku advokátskej kancelárie ČECHOVÁ & PARTNERS v Bruseli. Medzinárodná rankingová agentúra Legal 500 ju v roku 2018 uviedla do Siene slávy a medzinárodná rankingová agentúra Chambers and Partners ju zaradila medzi Výnimočných odborníkov v advokátskej profesii. Popri advokátskej praxi vykonáva aj činnosť konkurzného správcu a arbitra medzinárodných obchodných sporov pred stálymi rozhodcovskými súdmi Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Viedenského medzinárodného arbitrážneho centra a Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory. Katarína Čechová vykonáva aj pro bono prácu pre neziskové organizácie. Advokátska kancelária Čechová & Partners pôsobí ako jeden z členov poroty pri udeľovaní ocenenia judikát roka (1). Katarína Čechová bola za kandidátku na sudkyňu ústavného súdu navrhnutá verejnou ochrankyňou práv a Slovenskou advokátskou komorou.
Ďalšie informácie:
  1. Informácie o ocenení Judikát roka

O uchádzačovi:

Rudolf Čirč (1957) je sudcom Najvyššieho súdu SR, v rámci ktorého pôsobí ako predseda senátu. Od roku 2012 do roku 2017 bol členom Súdnej rady SR. Je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie. Jeho lektorská činnosť je zameraná prevažne na oblasť občianskeho práva. Bol tiež členom Združenia za otvorenú justíciu. V súťaži Judikát roka v roku 2014 získalo prvé miesto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberalo stretom základného práva na slobodu prejavu so základným právom na ochranu osobnosti, a ktorého autorom bol senát, ktorému predsedal Rudolf Čirč. V súťaži Judikát roka v roku 2019 získalo druhé miesto rozhodnutie vychádzajúce z priority dobrých mravov, ktorého bol Rudolf Čirč tiež spoluautorom. Publikačnú činnosť vo svojom životopise neuvádza. Na post kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu SR ho navrhla poslankyňa Lucia Žitňanská.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Ladislav Duditš

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Ladislav Duditš (nar. 1968) je sudcom Krajského súdu v Košiciach, od roku 2011 je predsedom senátu. Ako sudca sa venuje najmä občianskemu a exekučnému právu. Od roku 2016 je tzv. ad-hoc sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovenskú republiku. Od roku 2007 je zástupcom Slovenskej republiky v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ). V rokoch 2004 až 2006 bol zástupcom SR v dozornom orgáne EUROJUST a v rokoch 2012 až 2015 bol členom komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného. Absolvoval viaceré študijné pobyty a stáže v zahraničí, zamerané napríklad na európske právo, súdnictvo a ľudské práva. Je spoluautorom komentárov k Správnemu súdnemu poriadku, Civilnému sporovému poriadku a k zákonu o dobrovoľných dražbách. Pôsobí tiež ako pedagóg na Justičnej akadémii a Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2015 bol vládou SR navrhnutý do funkcie sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovenskú republiku(1). Sudkyňou ESĽP sa nakoniec stala Alena Poláčková. Ladislav Duditš bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Notárskou komorou Slovenskej republiky, Slovenskou komorou exekútorov a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnickou fakultou.
Ďalšie informácie:
  1. Informácia o kandidátoch na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva

O uchádzačovi:

Libor Duľa (nar. 1966) pôsobí ako sudca od roku 1992. Od roku 2010 je sudcom trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde SR. V roku 2015 nahradil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia Štefana Harabina. (1) V tejto funkcii pôsobí dodnes. V roku 2008, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti, odišiel Libor Duľa z Okresného súdu Košice I na stáž na ministerstvo spravodlivosti. Po stáži ho v októbri 2009 pridelili na Krajský súd v Košiciach a od júla 2010, v priebehu necelého roka, sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. (2) V minulosti bol členom medzirezortnej komisie pre novelizáciu Trestného Zákona a Trestného poriadku, čím nadviazal na svoje pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti SR, kde bol poverený riadením odboru legislatívy trestného práva a väzenstva, riadením sekcie legislatívy a zároveň bol predsedom stálej komisie legislatívy rady vlády SR pre trestné právo (3). Venuje sa aj lektorskej činnosti na Justičnej akadémii ako externý člen pedagogického zboru. V životopise neuvádza svoju publikačnú činnosť. Libor Duľa bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou, Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou a Danielou Švecovou, predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďalšie informácie:
  1. TASR, „Harabin skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia“, TVNOVINY.sk, 14.09.2015
  2. Kováč P. „Na Ústavný súd sa snažia dostať i kotlebovec či Harabinovi pomocníci“, SME, 08.01.2019
  3. Životopis zverejnený na stránke MS SR
Sudca bez profilového obrázka

Michal Ďuriš

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Michal Ďuriš (nar. 1976) je v súčasnosti členom predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne a od roku 2017 aj riaditeľom sekcie stratégie a riadenia. Michal Ďuriš je tiež docentom na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty UK, kde pôsobil od roku 2010, bol vedúcim katedry a prodekanom právnickej fakulty, pričom aktuálne je z tejto funkcie uvoľnený. Je tiež advokátom, momentálne má pozastavený výkon advokácie. Má za sebou publikačnú činnosť v oblasti medzinárodného práva súkromného, obchodného práva a práva Európskej únie. V rokoch 2001 až 2002 bol asistentom poslanca parlamentu MUDr. Petra Finďa (Strana občianskeho porozumenia; člen výboru NR SR pre zdravotníctvo). V októbri 2017 médiá zverejnili, že spolu s ďalšími členmi predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne mu bola vyplatená odmena napriek úspornému ozdravnému režimu poisťovne – jemu konkrétne vo výške 6 834 eur(1). Michal Ďuriš bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou.
Ďalšie informácie:
  1. Informácie o vyplatených odmenách predstaviteľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne

O uchádzačovi:

Boris Gerbery (nar. 1965) pôsobí ako súdny exekútor. Pracoval v advokátskej kancelárii, vo Všeobecnej úverovej banke a od roku 1995 je exekútorom. Od roku 2013 je predsedom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Od roku 2012 až do roku 2015 pôsobil ako člen disciplinárneho senátu posudzujúceho disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V životopise neuvádza žiadnu svoju publikačnú činnosť. V roku 2012 kandidoval ako nezávislý na funkciu primátora mesta Levoča. Vo voľbách nebol zvolený (1). Boris Gerbery bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou komorou exekútorov.
Ďalšie informácie:
  1. Voľby primátora mesta Levoča 31.3.2012
Sudca bez profilového obrázka

Martina Jánošíková

Životopis Motivačný list

O uchádzačke:

Martina Jánošíková (nar. 1974) je vysokoškolská učiteľka (docentka), v súčasnosti je riaditeľkou Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V rokoch 2004 až 2006 pôsobila ako súdna poradkyňa predsedu ústavného súdu so zameraním na procesy aproximácie a otázky práva Európskej únie vo vzťahu k právomociam ústavného súdu, najmä v konaniach o súlade právnych predpisov. V rokoch 2008 až 2012 bola právnou poradkyňou v kabinete generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ. Martina Jánošíková sa venuje pedagogickej a vedeckej činnosti a zameriava sa na oblasť práva Európskej únie. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií týkajúcich sa práva Európskej únie a občianskeho práva procesného. Martina Jánošíková bola medzi skupinou 26 odborníkov z oblasti práva, ktorí vydali vyhlásenie o možnosti zrušenia tzv. Mečiarových amnestií ústavným zákonom(1). Martina Jánošíková bola za kandidátku na sudkyňu ústavného súdu navrhnutá právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ďalšie informácie:
  1. Skupina 26 odborníkov z oblasti práva vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara ústavným zákonom je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom a že Slovenská republika by takýmto krokom poskytla účinnú ochranu základným právam obetí amnestovaných skutkov a plnila by svoje medzinárodné záväzky.
Sudca bez profilového obrázka

Štefan Kseňák

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Štefan Kseňák (nar. 1970) je vysokoškolský pedagóg a advokát. Od roku 1994 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre ústavného práva a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde vyučuje ústavné právo. Štefan Kseňák tiež publikuje v oblasti ústavného a správneho práva. Od roku 2000 je advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Uvádza, že aj počas výkonu advokátskej praxe sa špecializoval najmä na oblasť ústavného práva. Je tiež členom odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory a členom skúšobnej komisie SAK. Štefan Kseňák bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou.
Ďalšie informácie:

O uchádzačovi:

Peter Kubík (1970) pôsobí ako advokát od roku 2004. Predtým, od roku 1998 do roku 2003, pôsobil ako komerčný právnik.  Venuje sa prevažne obchodnému právu. Pôsobil ako správca konkurznej podstaty v rôznych spoločnostiach. V minulosti spolupracoval so známym právnikom a podnikateľom Zoroslavom Kollárom, pôsobil s ním tiež v advokátskej kancelárii Kollár & Kubík. Neskôr pôsobil v advokátskej kancelárii Kubík, Kovár a partneri. V minulosti bol tiež podpredsedom Rady mládeže Slovenska a členom správnej rady Nadácie pre deti Slovenska. Peter Kubík bol v médiách spomínaný v súvislosti so sporom týkajúcim sa lyžiarskeho strediska Martinské hole a hroziacou exekúciou na majetok mesta Martin. 1 [1] Publikačnú činnosť vo svojom životopise neuvádza. Na kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu SR ho navrhla Slovenská advokátska komora.
Ďalšie informácie:
  1. Článok z roku 2015 sa venuje exekúcii v kauze Lyžiarske stredisko Martinské hole
Sudca bez profilového obrázka

Michal Matulník

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Michal Matulník (nar. 1975) je advokátom. Od roku 2002 spolupracoval ako advokát s advokátskou kanceláriou Allen&Overy, teraz má vlastnú advokátsku prax. Vo svojej praxi sa zaoberá spormi v oblasti ústavného, občianskeho, obchodného a správneho práva. V rokoch 2001 až 2003 absolvoval externé postgraduálne štúdium anglického práva a práva EÚ na univerzite v Cambridge. V rokoch 2003 až 2005 bol poradcom sudcu Ústavného súdu SR Juraja Horvátha. V životopise uvádza, že zastupoval klientov alebo im poskytoval právne poradenstvo vo viac ako 40 konaniach pred Ústavným súdom SR. Publikoval články o téme Ústavného súdu SR a o téme rušenia amnestií. V roku 2015 sa už uchádzal o zvolenie za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR. Michal Matulník bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Paneurópskou vysokou školou.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Peter Melicher

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Peter Melicher (nar. 1965) od roku 2010 vykonáva funkciu sudcu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, je aj predsedom senátu. Od roku 2000 bol komerčným právnikom, sudcom okresného súdu a sudcom Krajského súdu v Trenčíne, kde pôsobil na úseku obchodného a správneho práva. Od roku 2014 zastáva funkciu predsedu sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR. V roku 2014 bol jedným zo sudcov, ktorí navrhli Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR.(1) Ako publikačnú činnosť vo svojom životopise uviedol, že od roku 2017 prispieva do časopisu „Dane v súdnej praxi“. Peter Melicher bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Lenkou Praženkovou, predsedníčkou Súdnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie informácie:
  1. Sudcovia Najvyššieho súdu navrhujúci Š. Harabina za kandidáta na predsedu NS SR
Sudkyna bez profilového obrázka

Edita Pfundtner

Životopis Motivačný list

O uchádzačke:

Edita Pfundtner (nar. 1973) je od augusta 2018 štátnou tajomníčkou na Ministerstve spravodlivosti SR ako nominantka strany MOST-HÍD (nahradila dovtedajšiu štátnu tajomníčku Máriu Kolíkovú). (1) Edita Pfundtner vo svojom profesijnom živote pôsobila najmä ako advokátka (od roku 2004). V rokoch 2010-2012 a od roku 2014 bola poslankyňou parlamentu za stranu MOST-HÍD a členkou ústavnoprávneho výboru. Po parlamentných voľbách v roku 2012 z tejto strany vystúpila, v súčasnosti je podpornou členkou tejto strany. (2) V rokoch 2003 až 2009 bola členkou Strany maďarskej koalície. Od roku 2010 pôsobí aj v komunálnej politike ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. (3) Pri voľbách do VÚC v roku 2005, ako aj pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009, bola predsedníčkou Ústrednej volebnej komisie. V oficiálnych materiáloch zverejnených na webovej stránke národnej rady v súvislosti s jej kandidatúrou nie sú uvedené žiadne výsledky jej vedeckej, pedagogickej, publikačnej, justičnej či inej právnej odbornej činnosti. Edita Pfundtner bola za kandidátku na sudkyňu ústavného súdu navrhnutá Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou.
Ďalšie informácie:
  1. Profilový rozhovor s Editou Pfundtner
  2. Informácie o Edite Pfundtner po nastúpení do funkcie štátnej tajomníčky
  3. Informácie o pôsobení Edity Pfundtner v komunálnej politike
Sudkyna bez profilového obrázka

Zuzana Pitoňáková

Životopis Motivačný list

O uchádzačke:

Zuzana Pitoňáková (nar. 1970) je advokátka. Od roku 2004 vykonáva samostatnú advokátsku prax. Vo svojej praxi sa zameriava hlavne na oblasť občianskeho, rodinného, pracovného, správneho a trestného práva. Od roku 2008 je externou poradkyňou Ústavného súdu SR. V životopise uvádza, že v rámci tejto funkcie sa podieľala na príprave a alebo samostatne vypracovala viac ako 1000 návrhov rozhodnutí Ústavného súdu SR. Zuzana Pitoňáková bola za kandidátku na sudkyňu ústavného súdu navrhnutá Eduardom Adamčíkom, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Radoslav Procházka

Životopis Motivačný list

O uchádzačovi:

Radoslav Procházka (nar. 1972) je vysokoškolským pedagógom a advokátom. Je vedúcim Ústavu teórie a dejín štátu a práva na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy a docentom teórie práva a ústavného práva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V minulosti bol mimoriadnym profesorom a vedúcim katedry teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Od roku 2007 je aj advokátom. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a na Yale Law School v USA. V rokoch 2001 až 2004 bol poradcom Ústavného súdu SR. V rokoch 2004 až 2006 bol zástupcom SR pred súdmi EÚ. Pôsobil tiež ako hosťujúci prednášateľ na Univerzite Roberta Schumanna v Štrasburgu a lektor pre právo EÚ a ústavné právo na Justičnej akadémii. Bol tiež členom Legislatívnej rady vlády SR. V rokoch 2010 až 2014 bol poslancom Národnej rady SR zvoleným za Kresťanskodemokratické hnutie, v roku 2013 sa vzdal členstva v KDH. V rokoch 2010 – 2012 bol predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR. V roku 2014 kandidoval na funkciu prezidenta SR. Neskôr založil stranu SIEŤ a v roku 2016 bol zvolený za poslanca parlamentu za túto stranu. Po vstupe strany SIEŤ do vládnej koalície a po odchode väčšiny poslancov zo strany SIEŤ sa v roku 2016 vzdal mandátu poslanca NR SR. Následne kandidoval na funkciu sudcu Všeobecného súdu EÚ. Za kandidáta ho zvolila Súdna rada SR a navrhla ho vláda SR. Poradný výbor Rady EÚ však vydal v decembri 2016 k jeho kandidatúre negatívne stanovisko, pričom uviedol, že to bolo z dôvodu obáv ohľadom integrity kandidáta, ktoré podľa výboru neboli rozptýlené(1). Radoslav Procházka bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou.
Ďalšie informácie:
  1. Informácia o rozhodnutí poradného výboru Rady EÚ

O uchádzačovi:

Peter Straka (nar. 1967) je sudca Krajského súdu v Prešove, kde v minulosti pôsobil aj ako predseda občianskoprávneho kolégia (r. 2015). V rokoch 2006 – 2010 bol na stáži na Ministerstve spravodlivosti SR, pričom bol aj riaditeľom sekcie legislatívy. Počas pôsobenia na ministerstve sa zaslúžil o prijatie viacerých legislatívnych zmien posilňujúcich ochranu spotrebiteľa a sociálne zraniteľných skupín obyvateľov. Išlo napríklad o zákaz zabezpečovacieho prevodu práva, nové priaznivejšie interpretačné pravidlá ochrany spotrebiteľa a tiež rozšírenie čierneho zoznamu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách(1). V rokoch 2012 – 2017 bol členom Súdnej rady SR. Ako člen Súdnej rady SR vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu SR nehlasoval za Štefana Harabina, na jeho adresu sa vyjadroval kriticky(2). V roku 2015 ako člen Súdnej rady SR Peter Straka vyzval vtedajšieho ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby zvážil demisiu z dôvodu zodpovednosti za problémy v justícii(3). Vo svojej doterajšej praxi sa zaoberal predovšetkým občianskym právom, jeho publikačná činnosť sa zameriava aj na ochranu spotrebiteľa a vymožiteľnosť práva. V roku 2016 sa v súťaži Judikát roka umiestnilo rozhodnutie sudcu Petra Straku na treťom mieste(4). Peter Straka bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Trnavskou univerzitou v Trnave, Právnickou fakultou.
Ďalšie informácie:
  1. Rozhovor z roku 2012, ktorý obsahuje právne názory Petra Straku na viaceré otázky v oblasti občianskeho práva
  2. Informácia o priebehu voľby predsedu Najvyššieho súdu SR v roku 2014
  3. Článok z roku 2015 informuje aj o názore Petra Straku ako vtedajšieho člena Súdnej rady SR, ktorý vyslovil, že justícia má vážne problémy, je materiálne poddimenzovaná a, že minister spravodlivosti by mal niesť politickú zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. S výzvou prišiel v súvislosti so zlou situáciou na košických súdoch
  4. Na treťom mieste súťaže Judikát roka v roku 2016 skončilo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v prospech občana v spore s mestom Humenné. Sudca Peter Straka rozhodol, že mesto nemôže obyvateľa vypratať z nájomného bytu bez poskytnutia primeranej náhrady. Mesto nechcelo obyvateľovi predĺžiť zmluvu na byt, lebo neplatil nájomné. Ten argumentoval stratou zamestnania a zlou sociálnou situáciou. Sudca potvrdil, že nájomca musí uhradiť dlh, ktorý predstavoval zhruba 1 300 eur, a to v splátkach, zamietol však jeho vysťahovanie.

O uchádzačovi:

Róbert Šorl (nar. 1976) pôsobí v súčasnosti ako sudca a predseda na Okresnom súde v Prievidzi. V roku 2006 zložil advokátsku skúšku. Advokácii sa však následne nevenoval a zvolil si kariéru sudcu. Do funkcie sudcu bol vymenovaný v roku 2007. Venuje sa predovšetkým súkromnému a občianskemu právu, ako aj právnej histórii. Ako spoluautor sa podieľal na tvorbe komentárov k Obchodnému zákonníku a k Civilnému sporovému poriadku. Róbert Šorl bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Trnavskou univerzitou v Trnave, Právnickou fakultou a Slovenskou advokátskou komorou.
Ďalšie informácie:
Vypočúvania a voľby
Februárová voľba

Verejné vypočutia

DEŇ PRVÝ – 23. 1. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

DEŇ DRUHÝ – 24. 1. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

DEŇ TRETÍ – 25. 1. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 23.-25.01. 2019

Ján Drgonec, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Robert Fico, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Radovan Hrádek, Monika Jankovská, Martin Javorček, Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, Eva Kováčechová, Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban, Martin Vernarský.

Eva Fulcová – nezúčastnila sa zo zdravotných dôvodov

Hlasovanie v NR SR

Lucia Kurilovská stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu – 4.2.2019
Robert Fico stiahol svoju kandidatúru na sudcu Ústavného súdu – 12.02.2019
Radovan Hrádek stiahol svoju kandidatúru na sudcu Ústavného súdu – 12.02.2019

12.02.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (verejné hlasovanie) – zápisnica

Nebol zvolený ani jeden z navrhovaných uchádzačov.

14.02.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (verejné hlasovanie) – zápisnica

Nebol zvolený ani jeden z navrhovaných uchádzačov.

Aprílová voľba

Verejné vypočutia

DEŇ PRVÝ – 21. 03. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

DEŇ DRUHÝ – 22. 03. 2019 09:00 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 21.-22.03. 2019

Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban, Martin Vernarský

Stanislav Irsák, Pavol Malich, Marek Tomašovič – nezúčastnili sa vypočutia zo zdravotných a osobných dôvodov

Eva Fulcová stiahla pred vypočutím svoju kandidatúru (14.03.2019).

Hlasovanie v NR SR

03.04.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban

04.04.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Pavol Malich, Miloš Maďar

Májová voľba

Verejné vypočutia

DEŇ PRVÝ – 02.05. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ

DEŇ DRUHÝ – 03.05. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 2.-3.05. 2019

Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Monika Jurčová, Vieroslav Júda, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Patrik Palša, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Robert Šorl, Martin Vernarský.

Edita Pfundtner, Marek Tomašovič sa z vypočutia ospravedlnili.

Eva Fulcová stiahla pred vypočutím svoju kandidatúru (02.05.2019).

Hlasovanie v NR SR

21.05.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Martin Vernarský, Marek Tomašovič, Pavol Boroň

22.05.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR bol zvolený: Patrik Palša

Deje sa

Voľba kandidátov na ústavných sudcov v parlamente bude tajná

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v rádiu Expres povedal, že voľba kandidátov na ústavných sudcov v parlamente bude tajná. Na tajnom hlasovaní od začiatku trvá Smer, Most-Híd hovorí, že spôsob hlasovania bude závisieť od výsledku koaličných rokovaní....

Eva Fulcová stiahla svoju kandidatúru na ústavnú sudkyňu

Šéf ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej informoval o tom, že Eva Fulcová, ktorá bola za kandidátku na sudkyňu ústavného súdu navrhnutá Notárskou komorou Slovenskej republiky, stiahla svoju kandidatúru. O post ústavného sudcu sa tak v novej voľbe bude...

KVALITNÍ KANDIDÁTI NA ÚSTAVNÝCH SUDCOV BY MALI ZNOVU KANDIDOVAŤ

Ústavnoprávny výbor NR SR, podľa jeho predsedu Róberta Madeja, zatiaľ nedostal žiaden návrh na kandidáta na sudcu ústavného súdu. Podľa VIA IURIS je však v záujme Slovenska, aby oprávnené inštitúcie znovu navrhli tých kandidátov z prvej voľby, ktorí...

Ústavný súd SR bude nefunkčný

Rozhodli o tom poslanci, ktorí dnes v opakovanej voľbe nezvolili žiadneho kandidáta na sudcu ústavného súdu. „Ide o nezodpovedné politické taktizovanie, ktoré znefunkčňuje ústavný súd a uprednostňuje stranícke záujmy pred záujmami Slovenska. Z 37...

Aj vám záleží na tom, aby sme mali
na Slovensku dobrých sudcov Ústavného súdu?
Podporte nás. Ďakujeme!
Iniciatívu Za dobrú voľbu pripravila organizácia VIA IURIS