Za dobrú voľbu kandidátov
na sudcov ústavného súdu

Vo februári 2019 skončilo funkčné obdobie 9 ústavným sudcom. Vo februári, apríli, máji, júni a septembri parlament volil v piatich voľbách kandidátov na nových ústavných sudcov. Vtedajší prezident Andrej Kiska, aby zabezpečil minimálnu funkčnosť ústavného súdu, vymenoval po aprílovej voľbe troch ústavných sudcov. Chýbajúcich 6 nových ústavných sudcov vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok 10.10.2019, čo zároveň znamená, že Ústavný súd SR je opäť plne funkčný.

Novovymenovaní sudcovia
Ústavného súdu SR
Po druhej tohtoročnej voľbe vtedajší Prezident SR Andrej Kiska vymenoval troch nových sudcov ústavného súdu,
vrátane predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR.
Po piatej tohtoročnej voľbe Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala chýbajúcich šesť nových sudcov ústavného súdu.

Ivan Fiačan

Predseda Ústavného súdu SR

Ladislav Duditš

Sudca Ústavného súdu SR

Miloš Maďar

Sudca Ústavného súdu SR

Ľuboš Szigeti

Podpredseda Ústavného súdu SR

Libor Duľa

Sudca Ústavného súdu SR

Peter Straka

Sudca Ústavného súdu SR

Peter Molnár

Sudca Ústavného súdu SR

Rastislav Kaššák

Sudca Ústavného súdu SR

Martin Vernarský

Sudca Ústavného súdu SR
Sudca bez profilového obrázka

Ivan Fiačan

Predseda Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Ivan Fiačan (nar. 1969) je od roku 1998 advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Predtým, v rokoch 1995 až 1998, pôsobil ako sudca na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, kde bol 2 roky aj podpredsedom súdu. V rokoch 2003 až 2004 bol členom legislatívnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre ústavné právo. V rokoch 2010 až 2017 bol členom Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. Vo svojej advokátskej praxi sa venuje najmä občianskemu, konkurznému a obchodnému právu. V roku 2018 bol ministrom spravodlivosti vymenovaný za člena výberovej komisie pre výberové konania na funkciu sudcu. Ivan Fiačan bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou. Parlament zvolil Ivana Fiačana za kandidáta na ústavného sudcu počas aprílovej voľby, počtom hlasov 112.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Ľuboš Szigeti

Podpredseda Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Ľuboš Szigeti (nar. 1959) je sudcom venujúcim sa najmä občianskemu právu. Od roku 2012 je predsedom Okresného súdu v Galante. Bol ním aj v minulosti, v rokoch 2000 až 2007. Počas svojej praxe sudcu bol dočasne pridelený aj na Krajský súd v Bratislave a na Najvyšší súd SR. V rokoch 2002 až 2007 bol členom Súdnej rady SR ako nominant vlády. V roku 2009 podpísal výzvu Päť viet, v ktorej skupina sudcov otvorene pomenovala problémy v súdnictve v čase, keď bol Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR (1). Ako príklad svojej publikačnej činnosti kandidát vo svojom životopise uvádza článok týkajúci sa povoľovania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorého bol spoluautorom. Ľuboš Szigeti bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou komorou exekútorov. Parlament zvolil Ľuboša Szigetiho za kandidáta na ústavného sudcu počas aprílovej voľby, počtom hlasov 76.
Ďalšie informácie:
  1. Informácie ohľadom výzvy Päť viet, ktorou sudcovia pomenovali problémy v justícii
Sudca bez profilového obrázka

Peter Molnár

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Peter Molnár (nar. 1974) je súdnym exekútorom a vysokoškolským pedagógom. Ako súdny exekútor pôsobí od roku 2001. Od roku 2000 pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na katedre občianskeho práva. Od roku 2016 je docentom. V rokoch 2010 až 2012 bol prezidentom Slovenskej komory exekútorov. V rámci svojho vedecko-pedagogického pôsobenia sa venuje civilnému právu procesnému, publikuje v oblasti civilného práva procesného a exekučného práva. V rokoch 2009 až 2016 bol členom komisii Ministerstva spravodlivosti SR pre novelizáciu a rekodifikáciu viacerých právnych predpisov. Je spoluautorom komentárov k Civilnému sporovému poriadku, Správnemu súdnemu poriadku, Exekučnému poriadku a spoluautorom učebníc Základy občianskeho procesného práva a Právo duševného vlastníctva. Peter Molnár bol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR navrhnutý Slovenskou komorou exekútorov a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnickou fakultou. Parlament zvolil Petra Molnára za kandidáta na ústavného sudcu počas aprílovej voľby, počtom hlasov 77.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Ladislav Duditš

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Ladislav Duditš (nar. 1968) je sudcom Krajského súdu v Košiciach, od roku 2011 je predsedom senátu. Ako sudca sa venuje najmä občianskemu a exekučnému právu. Od roku 2016 je tzv. ad-hoc sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovenskú republiku. Od roku 2007 je zástupcom Slovenskej republiky v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ). V rokoch 2004 až 2006 bol zástupcom SR v dozornom orgáne EUROJUST a v rokoch 2012 až 2015 bol členom komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného. Absolvoval viaceré študijné pobyty a stáže v zahraničí, zamerané napríklad na európske právo, súdnictvo a ľudské práva. Je spoluautorom komentárov k Správnemu súdnemu poriadku, Civilnému sporovému poriadku a k zákonu o dobrovoľných dražbách. Pôsobí tiež ako pedagóg na Justičnej akadémii a Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2015 bol vládou SR navrhnutý do funkcie sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovenskú republiku(1). Sudkyňou ESĽP sa nakoniec stala Alena Poláčková. Ladislav Duditš bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Notárskou komorou Slovenskej republiky, Slovenskou komorou exekútorov a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnickou fakultou. Parlament zvolil Ladislava Duditša za kandidáta na ústavného sudcu počas septembrovej voľby, počtom hlasov 90.
Ďalšie informácie:
  1. Informácia o kandidátoch na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva
Sudca bez profilového obrázka

Libor Duľa

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Libor Duľa (nar. 1966) pôsobí ako sudca od roku 1992. Od roku 2010 je sudcom trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde SR. V roku 2015 nahradil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia Štefana Harabina. (1) V tejto funkcii pôsobí dodnes. V roku 2008, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti, odišiel Libor Duľa z Okresného súdu Košice I na stáž na ministerstvo spravodlivosti. Po stáži ho v októbri 2009 pridelili na Krajský súd v Košiciach a od júla 2010, v priebehu necelého roka, sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. (2) V minulosti bol členom medzirezortnej komisie pre novelizáciu Trestného Zákona a Trestného poriadku, čím nadviazal na svoje pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti SR, kde bol poverený riadením odboru legislatívy trestného práva a väzenstva, riadením sekcie legislatívy a zároveň bol predsedom stálej komisie legislatívy rady vlády SR pre trestné právo (3). Venuje sa aj lektorskej činnosti na Justičnej akadémii ako externý člen pedagogického zboru. V životopise neuvádza svoju publikačnú činnosť. Libor Duľa bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou, Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou a Danielou Švecovou, predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Parlament zvolil Libora Duľu za kandidáta na ústavného sudcu počas septembrovej voľby, počtom hlasov 78.
Ďalšie informácie:
  1. TASR, „Harabin skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia“, TVNOVINY.sk, 14.09.2015
  2. Kováč P. „Na Ústavný súd sa snažia dostať i kotlebovec či Harabinovi pomocníci“, SME, 08.01.2019
  3. Životopis zverejnený na stránke MS SR
Sudca bez profilového obrázka

Rastislav Kaššák

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Rastislav Kaššák (1977) je advokát a vysokoškolský pedagóg. Ako vysokoškolský pedagóg a vedecký výskumný pracovník najprv pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Vo svojej pedagogickej praxi sa zameriava predovšetkým na správne právo. V minulosti bol predsedom disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory a aktuálne je členom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Rastislav Kaššák bol v roku 2012 zvolený za ochrancu práv slovenských vysokoškolákov (1). V rokoch 2013 – 2016 pôsobil aj ako asistent poslanca Národnej rady SR Alojza Hlinu. Od roku 2016 je členom Legislatívnej rady vlády SR a členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Taktiež je členom Vedeckej rady Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a členom Redakčnej rady odborného vedeckého časopisu Magister Officiorum vydávaného Učenou právnickou spoločnosťou. V priložených dokumentoch v rámci kandidatúry uvádza publikačnú činnosť v oblasti správneho práva a európskeho správneho práva. Rastislava Kaššáka navrhla ako kandidáta na post ústavného sudcu Notárska komora SR. Parlament zvolil Rastislava Kaššáka za kandidáta na ústavného sudcu počas aprílovej voľby, počtom hlasov 76.
Ďalšie informácie:
  1. Článok informuje o voľbe študentského ochrancu práv v roku 2012
Sudca bez profilového obrázka

Miloš Maďar

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Miloš Maďar (nar. 1978) pôsobí ako advokát a pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na katedre trestného práva. Je členom pracovnej skupiny pre trestné právo Slovenskej advokátskej komory a členom Revíznej komisie SAK. V rámci publikačnej činnosti sa venuje trestnému právu. Miloš Maďar bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela. Parlament zvolil Miloša Maďara za kandidáta na ústavného sudcu počas aprílovej voľby, počtom hlasov 77.
Ďalšie informácie:
Sudca bez profilového obrázka

Peter Straka

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Peter Straka (nar. 1967) je sudca Krajského súdu v Prešove, kde v minulosti pôsobil aj ako predseda občianskoprávneho kolégia (r. 2015). V rokoch 2006 – 2010 bol na stáži na Ministerstve spravodlivosti SR, pričom bol aj riaditeľom sekcie legislatívy. Počas pôsobenia na ministerstve sa zaslúžil o prijatie viacerých legislatívnych zmien posilňujúcich ochranu spotrebiteľa a sociálne zraniteľných skupín obyvateľov. Išlo napríklad o zákaz zabezpečovacieho prevodu práva, nové priaznivejšie interpretačné pravidlá ochrany spotrebiteľa a tiež rozšírenie čierneho zoznamu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách(1). V rokoch 2012 – 2017 bol členom Súdnej rady SR. Ako člen Súdnej rady SR vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu SR nehlasoval za Štefana Harabina, na jeho adresu sa vyjadroval kriticky(2). V roku 2015 ako člen Súdnej rady SR Peter Straka vyzval vtedajšieho ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby zvážil demisiu z dôvodu zodpovednosti za problémy v justícii(3). Vo svojej doterajšej praxi sa zaoberal predovšetkým občianskym právom, jeho publikačná činnosť sa zameriava aj na ochranu spotrebiteľa a vymožiteľnosť práva. V roku 2016 sa v súťaži Judikát roka umiestnilo rozhodnutie sudcu Petra Straku na treťom mieste(4). Peter Straka bol za kandidáta na sudcu ústavného súdu navrhnutý Trnavskou univerzitou v Trnave, Právnickou fakultou. Parlament zvolil Petra Straku za kandidáta na ústavného sudcu počas septembrovej voľby, počtom hlasov 113.
Ďalšie informácie:
  1. Rozhovor z roku 2012, ktorý obsahuje právne názory Petra Straku na viaceré otázky v oblasti občianskeho práva
  2. Informácia o priebehu voľby predsedu Najvyššieho súdu SR v roku 2014
  3. Článok z roku 2015 informuje aj o názore Petra Straku ako vtedajšieho člena Súdnej rady SR, ktorý vyslovil, že justícia má vážne problémy, je materiálne poddimenzovaná a, že minister spravodlivosti by mal niesť politickú zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. S výzvou prišiel v súvislosti so zlou situáciou na košických súdoch
  4. Na treťom mieste súťaže Judikát roka v roku 2016 skončilo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v prospech občana v spore s mestom Humenné. Sudca Peter Straka rozhodol, že mesto nemôže obyvateľa vypratať z nájomného bytu bez poskytnutia primeranej náhrady. Mesto nechcelo obyvateľovi predĺžiť zmluvu na byt, lebo neplatil nájomné. Ten argumentoval stratou zamestnania a zlou sociálnou situáciou. Sudca potvrdil, že nájomca musí uhradiť dlh, ktorý predstavoval zhruba 1 300 eur, a to v splátkach, zamietol však jeho vysťahovanie.
Sudca bez profilového obrázka

Martin Vernarský

Sudca Ústavného súdu SR

O sudcovi:

Martin Vernarský (nar. 1977) je poradcom Ústavného súdu SR, vysokoškolským pedagógom a advokátom. Od roku 2007 pracuje ako externý poradca Ústavného súdu SR. V životopise uvádza, že vypracoval koncepty asi 500 rozhodnutí ústavného súdu. Od roku 2000 vyučuje na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach správne, finančné a daňové právo, od roku 2015 je docentom. Od roku 2009 je aj advokátom. Absolvoval študijné pobyty v Nemecku na tému rozhodovacej činnosti Spolkového ústavného súdu. Je autorom 7 monografií a 56 odborných článkov a príspevkov. Za kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu SR ho navrhla Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Slovenská advokátska komora. Parlament zvolil Martina Vernarského za kandidáta na ústavného sudcu počas septembrovej voľby, počtom hlasov 113.
Ďalšie informácie:
Ústavný súd Slovenskej republiky je
kľúčovým orgánom ochrany slovenskej ústavy
Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok 10.10.2019 vymenovala nových ústavných sudcov, ktorí budú 12 rokov rozhodovať o najvýznamnejších otázkach a sporoch a budú výrazne ovplyvňovať podobu Slovenska až do roku 2031. Pri rozhodovaní ústavného súdu môže byť rozhodujúci aj jeden hlas sudcu a preto je mimoriadne dôležitý každý ústavný sudca, ktorý bude na Ústavný súd SR vymenovaný.
Prečo je Ústavný súd SR dôležitý?

Ústavný súd má byť pre občanov posledným garantom spravodlivosti v prípade, že zlyhajú všetky ostatné orgány. Ústavný súd má veľmi silné právomoci – môže napríklad zrušiť akýkoľvek zákon alebo akékoľvek súdne rozhodnutie, ak odporujú ľudským právam alebo ústave.

  • Ak zlyhá parlament a príjme zákon odporujúci ústave a ľudským právam, ústavný súd môže takýto zákon zrušiť – vysloviť jeho protiústavnosť a pozastaviť jeho účinnosť.
  • Ak zlyhajú úrady alebo súdy a vydajú rozhodnutie, ktoré porušuje ľudské práva, ústavný súd môže takéto rozhodnutie zrušiť a priznať občanom finančné odškodnenie.
  • Ak boli zmanipulované voľby (parlamentné, komunálne a župné, prezidentské alebo európske) alebo referendum alebo sa uskutočnili nezákonným spôsobom, ústavný súd môže voľby zrušiť a následne sa musia konať nové voľby.
  • Ústavný súd má aj ďalšie veľmi silné právomoci – napríklad:
    • záväzne vykladá ustanovenia ústavy, ak sú nejasné,
    • rozhoduje o obžalobe na prezidenta za vlastizradu alebo úmyselné porušenie ústavy – ak ústavný súd vyhovie obžalobe, znamená to odvolanie prezidenta republiky z funkcie,
    • rozhoduje o tom, či bolo rozpustenie politickej strany prípustné a v súlade s ústavou,
      na základe žiadosti prezidenta rozhoduje o tom, či sa môže o určitých otázkach uskutočniť referendum,
    • rozhoduje v disciplinárnom konaní voči generálnemu prokurátorovi a predsedovi najvyššieho súdu, čo môže viesť k odvolaniu generálneho prokurátora alebo predsedu najvyššieho súdu,
    • rozhoduje o tom, či bude generálny prokurátor alebo sudca vzatý do väzby,
    • rozhoduje o tom, či verejní funkcionári porušili zákon o konflikte záujmov, čo môže viesť k ich odvolaniu z funkcie.
    • rozhoduje kompetenčné spory medzi štátnymi orgánmi,
    • rozhoduje o zrušení amnestií,
    • okrem zákonov môže posudzovať aj všetky ďalšie právne predpisy vrátane všeobecne záväzných nariadení miest a obcí a môže pozastaviť ich účinnosť, ak sú v rozpore s ústavou,
    • rozhoduje, či bolo vyhlásenie výnimočného stavu v súlade s ústavou

Ústavný súd je teda kľúčový orgán, ktorý chráni občanov, aby neboli porušované ich práva. Dohliada na to, aby všetky štátne a samosprávne orgány, súdy aj parlament rešpektovali ľudské práva a princípy obsiahnuté v ústave.

Vo februári 2019 sa vymení až 9 z celkového počtu 13 jeho sudcov, a to vrátane predsedníčky súdu, a výsledkom fakticky bude úplne nový Ústavný súd SR. Títo noví sudcovia budú 12 rokov rozhodovať o najvýznamnejších otázkach a sporoch a budú výrazne ovplyvňovať podobu Slovenska až do roku 2031.

Pri rozhodovaní ústavného súdu môže byť rozhodujúci aj jeden hlas sudcu a preto je mimoriadne dôležitý každý ústavný sudca, ktorý bude na Ústavný súd SR vymenovaný.

Aké sú najznámejšie rozhodnutia Ústavného súdu SR?

O čom napríklad Ústavný súd SR v minulosti rozhodol:

1. MEČIAROVE AMNESTIE

Ústavný súd definitívne zrušil Mečiarove amnestie, ktoré skoro 20 rokov chránili páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho. V roku 1995 bol unesený Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta republiky. Podozrivá z tohto zločinu bola vtedajšia vládna moc a Slovenská informačná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar však na tento zločin udelil v roku 1998 amnestiu, ktorá zabránila vyšetreniu únosu a pre páchateľov zabezpečila beztrestnosť. Skoro 20 rokov pretrvávajúci spoločenský tlak na vyšetrenie únosu a potrestanie páchateľov nakoniec vyústil v roku 2017 do prijatia zmeny ústavy a rozhodnutia parlamentu o zrušení amnestií. Zrušenie amnestií však musel následne preskúmať a potvrdiť aj Ústavný súd SR. Ústavný súd nakoniec potvrdil zrušenie tzv. Mečiarovych amnestií. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vtedajší predseda vlády Mečiar udelením amnestií porušil princípy právneho štátu, konal svojvoľne a zneužil svoju právomoc. V dôsledku zrušenia amnestií sa znovu začalo trestné konanie voči obžalovaným z únosu, vrátane bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

2. INTERRUPCIE

Ústavný súd rozhodol, že vykonávanie interrupcií do 12. týždňa tehotenstva, a to iba na základe žiadosti ženy a bez udania dôvodu, nie je v rozpore s Ústavou SR. V roku 2001 skupina poslancov podala návrh, aby ústavný súd rozhodol, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je v rozpore s ústavou. Poslanci tvrdili, že zákon je protiústavný, pretože interrupcie je možné vykonávať do 12. týždňa bez udania dôvodu a to znamená, že ľudský plod nemá až do 12. týždňa žiadnu právnu ochranu, čo odporuje ustanoveniu ústavy, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ústavný súd po šiestich rokoch posudzovania zákona rozhodol, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je v súlade s ústavou. Podľa ústavného súdu právna ochrana ľudského plodu nemusí byť úplne rovnaká v každej fáze tehotenstva a plod je istým spôsobom chránený aj do 12. týždňa tehotenstva – tým, že iné zákony osobitne chránia tehotné ženy, a tým, že aby bolo možné vykonať interrupciu, žena musí podstúpiť pohovor s lekárom a poučenie o rizikách interrupcie a aj po pohovore musí trvať na žiadosti o interrupciu. Ústavný súd tiež uviedol, že matka musí mať čas na rozhodnutie o svojom materstve a stanovenie hranice 12 týždňov nie je z ústavného hľadiska svojvoľné. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

3. REFERENDUM O RODINE A ZÁKAZ REGISTROVANÝCH PARTNERSTIEV

Ústavný súd rozhodol, že v referende nemožno hlasovať o zamedzení registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia. V roku 2014 iniciovala Aliancia za rodinu referendum, ktorým chcela podľa vlastného vyjadrenia chrániť tradičnú rodinu. Navrhované otázky referenda smerovali k tomu, aby manželstvo bolo možné iba medzi mužom a ženou a nie aj medzi osobami rovnakého pohlavia, aby si páry rovnakého pohlavia nemohli adoptovať deti, aby deti neboli nútené zúčastňovať sa školského vyučovania o sexuálnej výchove a eutanázii a aby nebolo zavedené registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia. Prezident republiky požiadal ústavný súd, aby preskúmal prípustnosť navrhovaných otázok, pretože podľa ústavy sa v referende nemôže rozhodovať o základných ľudských právach. Plánované referendum výrazne polarizovalo slovenskú spoločnosť. Ústavný súd rozhodol, že posledná referendová otázka týkajúca sa zamedzenia registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia je neprípustná a nemôže sa o nej konať referendum, pretože by išlo o rozhodovanie o obmedzovaní základných práv iných ľudí. To je podľa ústavy neprípustné. Referendum sa preto nakoniec uskutočnilo iba s prvými troma otázkami. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

4. VÝSTAVBA DIAĽNIC NA CUDZÍCH POZEMKOCH

Ústavný súd rozhodol, že diaľnice nemožno svojvoľne stavať na cudzích súkromných pozemkoch. Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic umožňoval v záujme urýchlenia výstavby diaľnic začatie stavby diaľnic na cudzích súkromných pozemkoch aj bez súhlasu majiteľov týchto pozemkov. Ústavný súd posudzoval ústavnosť zákona. Rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou, pretože spôsobuje, že vlastníci nemôžu užívať svoj majetok a vytvára sa na nich neprimeraný tlak. Podľa ústavného súdu štát nemôže stavať diaľnice na pozemkoch, ktoré mu nepatria. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

5. VOĽBA GENERÁLNEHO PROKURÁTORA (kauza Čentéš)

Ústavný súd rozhodol, že prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod. Zároveň však rozhodol, že vtedajší prezident Ivan Gašparovič nevymenovaním Jozefa Čentéša zvoleného parlamentom konal svojvoľne a porušil jeho ústavné práva, pretože žiadny závažný dôvod na jeho nevymenovanie neexistoval. Generálny prokurátor má veľmi silné právomoci, stojí nad všetkými prokurátormi, môže ovplyvňovať všetky trestné stíhania a od neho závisí, či budú za svoje trestné činy stíhaní aj politicky vplyvní ľudia. Preto je kľúčové, kto sa ním stane. Národná rada SR zvolila za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však do funkcie odmietol vymenovať, a odôvodnil to „politickým cirkusom“ počas voľby v parlamente a pochybnosťami o jeho integrite. Jozef Čentéš sa obrátil na ústavný súd, pretože boli podľa neho porušené jeho práva. Ústavný súd rozhodol, že hoci prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod, ale takýto dôvod pri Jozefovi Čentéšovi neexistoval a prezident Ivan Gašparovič konal svojvoľne a porušil jeho ústavné práva. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

6. PLATY ZDRAVOTNÝCH SESTIER

Ústavný súd rozhodol o tom, že zvýšenie minimálnej mzdy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám takým spôsobom, akým sa udialo, nebolo v súlade s Ústavou SR. Na základe petície a rokovaní so zástupcami zdravotných sestier bol prijatý zákon, ktorým sa zvýšila minimálna mzda zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám. Generálna prokuratúra však podala na ústavný súd návrh na posúdenie ústavnosti tohto zákona. Najmä ambulantným lekárom sa nepáčilo, že zákon im prikazuje výrazne zvýšiť platy pre sestry, ale vôbec im nezabezpečuje zvýšené platby od zdravotných poistení, ktoré by im pomohli pokrývať náklady na platy zdravotných sestier. Ústavný súd rozhodol, že takýto spôsob zvýšenia platov bol protiústavný, pretože predstavoval neprimerané zaťaženie zamestnávateľov, hlavne malým ambulanciám by mohli vzniknúť ekonomické problémy, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj zamestnanosť sestier. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

7. POVINNÉ OČKOVANIE DETÍ

Ústavný súd SR rozhodol, že povinné očkovanie detí je v súlade s ústavou. Istá matka z Nitrianskeho kraja odmietla dať zaočkovať svoje malé dieťa proti záškrtu, tetanu, detskej obrne a čiernemu kašľu vakcínou Hexa a vakcínou proti pneumokokom. Úrad verejného zdravotníctva jej za to uložil pokutu 100 eur. Matka sa proti pokute odvolala a keď neuspela, obrátila sa na krajský súd a žiadala pokutu zrušiť. Krajský súd požiadal ústavný súd, aby posúdil, či je zákon ukladajúci povinné očkovanie v súlade s ústavou. Ústavný súd rozhodol, že pravidelné povinné očkovanie nie je v rozpore s ústavou, ani s právom na život ani s právom na ochranu súkromia. Ústavný súd v rozhodnutí uviedol, že nie je možne preukázať všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí, ale naopak, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. úplnou elimináciou pravých kiahní. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

8. ZÁKAZ ZISKU ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ

Ústavný súd rozhodol o zrušení obmedzenia zdravotných poisťovní nakladať so svojimi ziskami. Zákon o zdravotných poisťovniach prikázal všetkým zdravotným poisťovniam používať ich zisky iba na financovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne si teda nemohli zisk rozdeliť ani ho inak použiť. Zákon sa vzťahoval aj na súkromné zdravotné poisťovne. Ústavný súd rozhodol, že takýto zákon porušuje ich právo na vlastníctvo a aj ďalšie ústavné princípy. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

9. ANTIDISKRIMINAČNÉ ŽALOBY SUDCOV NA ŠTÁT

Ústavný súd rozhodol, že tí sudcovia, ktorý podali žaloby proti štátu za platovú diskrimináciu a domáhali sa finančného odškodnenia, nemôžu rozhodovať o rovnakých žalobách iných sudcov proti štátu. Niekoľko stoviek sudcov podalo proti štátu antidiskriminačné žaloby a domáhalo sa odškodnenia za údajnú platovú diskrimináciu bežných sudcov v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu, ktorého sudcovia mali vysoké príplatky. Ústavný súd rozhodol, že tým, že o žalobách rozhodovali aj sudcovia, ktorí sami podali rovnaké žaloby na štát a žiadali od neho odškodné, bolo právo štátu na spravodlivý proces porušené a že aj štát má právo na spravodlivý, nestranný a nezaujatý súdny proces. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

Aké sú kritériá pre kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR?

Ústavou stanovené požiadavky na výkon funkcie ústavného sudcu:

  • musí mať štátne občianstvo SR
  • musí mať právo kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky
  • musí mať minimálne 40 rokov
  • musí mať právnické vzdelanie
  • musí mať právnickú prax – musí byť 15 rokov činný v právnickom povolaní

Všeobecne uznávané požiadavky na výkon funkcie ústavného sudcu:

  • mal by byť uznávanou osobnosťou v oblasti práva
  • mal by mať vysoko morálny charakter (mal by byť dôveryhodný, nezávislý, nestranný a s vysokou morálnou integritou)
  • mal by mať odborné predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu (mal by mať intenzívne skúsenosti s ochranou základných práv alebo s aplikáciou ústavného práva; mal by poznať ústavné princípy a vedieť ich aplikovať v praxi; mal by mať prehľad o rozhodnutiach slovenských aj medzinárodných súdov, týkajúcej sa ústavného práva a základných práv, mal by mať prehľad v najdôležitejších ústavných otázkach a problémoch ako aj prehľad v práve Európskej únie, mal by mať ujasnenú sudcovskú filozofiu a názor na spôsob výkladu ústavy atď.)
Kto môže podať návrhy na kandidátov na ústavných sudcov?
  • poslanci NR SR
  • vláda SR
  • predseda Ústavného súdu SR
  • predseda Súdnej rady SR
  • najmenej päť členov Súdnej rady SR
  • predseda Najvyššieho súdu SR
  • generálny prokurátor SR
  • verejný ochranca práv
  • profesijné organizácie právnikov
  • vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva
Ako sa z kandidáta stane sudca?
  1. Podanie návrhu na kandidáta – Každý, kto má právo navrhovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, môže podať návrh do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh musí byť odôvodnený a jeho prílohou musí byť aj motivačný list navrhnutého kandidáta na sudcu ústavného súdu a jehoživotopis, ktorý musí obsahovať obsahuje prehľad jeho doterajšej právnej praxe a výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti.
  2. Vypočutie kandidátov – Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočúva navrhnutých kandidátov na sudcov ústavného súdu. Vypočutia sa môžu zúčastniť aj ostatní poslanci parlamentu a prezident republiky alebo jeho zástupca. Navrhnutý kandidát sa na rokovaní výboru predstaví a uvedie dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po tomto úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru (nielen členov ústavnoprávneho výboru) a prezidenta republiky alebo jeho zástupcu. Poslanci sa môžu pýtať kandidátov na ich motiváciu, skúsenosti, na znalosť základných ústavných princípov a rozhodnutí ústavného súdu a európskych súdov, na ich názory na rôzne ústavné problémy, na ich sudcovskú filozofiu a hodnotové postoje, etické dilemy, prístup k výkladu ústavy, právnickú prax, ako aj ďalšie otázky, ktoré ich zaujímajú v súvislosti s kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu SR. Ústavnoprávny výbor zároveň preveruje, či kandidáti spĺňajú podmienky, ktoré požaduje ústava. Z vypočutia kandidátov sa uskutočňuje verejne dostupný audiovizuálny prenos.
  3. Voľba kandidátov v pléne NR SR – Po vypočutí vo výbore volí plénum Národnej rady SR, teda všetci poslanci potrebný počet kandidátov. Národná rada musí zvoliť dvojnásobný počet kandidátov. To znamená, že ak sa uvoľní jedno miesto sudcu ústavného súdu, Národná rada SR musí zvoliť dvoch kandidátov. Keďže sa 16. februára 2019 uvoľní 9 miest na ústavnom súde, musí Národná rada zvoliť 18 kandidátov. Na to, aby sa niekto stal kandidátom na sudcu ústavného súdu, je potrebné, aby získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov (pričom parlament je uznášaniaschopný, ak je prítomných aspoň 76 poslancov). Ak bude prítomný plný počet 150 poslancov parlamentu, kandidáti budú na zvolenie potrebovať aspoň 76 hlasov poslancov.
  4. Vymenovanie nového sudcu Ústavného súdu SR– Zo zvoleného dvojnásobného počtu kandidátov prezident republiky vymenuje sudcov Ústavného súdu SR a tiež vymenuje predsedu a podpredsedu súdu. Sudcovia následne skladajú sľub do rúk prezidenta republiky.
Čo robí sudca Ústavného súdu SR?

Sudcovia Ústavného súdu SR súdia a rozhodujú buď v pléne, ktoré tvorí všetkých 13 sudcov Ústavného súdu SR alebo v senátoch, ktoré tvoria vždy traja sudcovia ústavného súdu. O jednotlivých prípadoch sudcovia rozhodujú hlasovaním. V 13-člennom pléne sa rozhodnutie prijíma väčšinou siedmych hlasov a v trojčlenných senátoch väčšinou dvoch hlasov. Rozhodujúci teda naozaj môže byť aj jeden ústavný sudca.

Jeden zo sudcov je vždy na základe náhodného výberu pridelený ako sudca spravodajca – teda sudca, ktorý pripraví prípad na prerokovanie, referuje o prípade na zasadnutí pléna alebo senátu a pripraví návrh rozhodnutia, o ktorom následne hlasuje celé plénum alebo senát.

Sudca Ústavného súdu SR nepracuje sám. Má k dispozícii poradcov, ktorí mu pomáhajú s prípravou rozhodnutí.

Koľko zarába ústavný sudca?

Plat sudcu Ústavného súdu je 1,3-násobok platu poslanca Národnej rady SR. Plat mu patrí ešte tri mesiace po skončení výkonu jeho funkcie. Sudca Ústavného súdu SR má nárok na bezplatnú hromadnú prepravu a nárok na prepravu služobným automobilom do miesta trvalého bydliska mimo Košíc, a to raz do týždňa.

Koľko je sudcov Ústavného súdu SR?

Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, ktorých menuje prezident Slovenskej republiky. Spomedzi týchto sudcov menuje prezident podľa svojho uváženia aj predsedu a podpredsedu Ústavného sudu SR.

Komu konkrétne skončila funkcia sudcu na Ústavnom sude SR?

Funkcia sudcu Ústavného súdu SR skončila dňa 16. februára 2019 nasledovným sudcom a sudkyniam:

  • sudkyňa Ivetta Macejková
  • sudca Milan Ľalík
  • sudca Peter Brňák
  • sudkyňa Ľudmila Gajdošíková
  • sudca Sergej Kohút
  • sudca Lajos Meszáros
  • sudkyňa Mariana Mochnáčová
  • sudca Ladislav Orosz
  • sudca Rudolf Tkáčik
Otázky pre kandidátov
Sme presvedčení, že vypočutie kandidátov by malo byť tak podrobné a dôkladné, aby sa ukázali rozdiely medzi kandidátmi a aby bolo zjavné, ktorí kandidáti sú na túto funkciu najspôsobilejší. Preto sme vo VIA IURIS v spolupráci s odborníkmi na ústavné právo zostavili zoznam základných otázok, ktoré by podľa nás mali byť položené uchádzačom pri nadchádzajúcom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Podľa rokovacieho poriadku NR SR môžu klásť kandidátom otázky všetci prítomní poslanci parlamentu.
Skúsenosti kandidátov a ich prínos pre ochranu základných práv
  1. Čo považujete za Váš najväčší profesionálny prínos pre ochranu základných práv?
  2. Aký najzaujímavejší ústavnoprávny problém alebo dilemu ste riešili?
Etické dilemy ústavného sudcu
  1. Zažili ste vo svojej profesionálnej činnosti niekedy situáciu, ktorá mala charakter etickej, morálnej dilemy? Aká to bola situácia a ako ste ju riešili?
  2. Akých konkrétnych konaní by sa mal podľa vás ústavný sudca vyvarovať, aby nebola spochybnená jeho nezávislosť a nestrannosť? Akých konaní, vzťahov a kontaktov sa budete musieť vzdať vy osobne, ak sa stanete ústavným sudcom/sudkyňou?
  3. Aké etické dilemy sa podľa vás môžu vyskytnúť v práci ústavného sudcu? Načrtnite spôsob, akým ich chcete riešiť.
  4. Ako by sa podľa vás mala zabezpečovať dôveryhodnosť Ústavného súdu SR?
  5. Vzdali by ste sa funkcie ústavného sudcu ak by vyšlo najavo, že vaša kvalifikačná práca preukázateľne porušuje autorské právo?
  6. Môže ústavný sudca verejne hodnotiť konanie účastníkov konania aj mimo právneho hodnotenia v súdnom rozhodnutí? Ak áno, za akých podmienok? Aké sú podľa vás limity slobody prejavu ústavných sudcov?
  7. Predstavte si situáciu, že civilné lietadlo plné pasažierov je unesené teroristami a nasmerované na husto obývanú oblasť mesta s vládnymi budovami. Súhlasili by ste so zostrelením tohto uneseného lietadla predtým, ako sa do tejto obývanej oblasti dostane? Je podľa vás zostrelenie civilného lietadla s cestujúcimi, ktoré bolo unesené teroristami, v súlade s ústavou?
  8. Je podľa vás možné použiť fyzické násilie za účelom vynútenia informácií o plánovanom teroristickom útoku od teroristu, keď je dôvodné sa domnievať, že pri ňom môže prísť o život viacero ľudí?
Aktivizmus a zdržanlivosť ústavného sudcu
  1. Čo si myslíte o sudcovskej zdržanlivosti a o sudcovskom aktivizme na ústavnom súde? Uveďte príklad, kedy ste rozhodnutie Ústavného súdu SR považovali za príliš aktivistické a kedy bolo príliš zdržanlivé. Prečo?
  2. Kde sú podľa vás hranice rozširujúceho (extenzívneho) výkladu ústavy? Neprekročil ich Ústavný súd SR vo veci výkladu právomoci prezidenta nevymenovať parlamentom zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora?
  3. Môže podľa vás ústavný súd rozhodnúť aj o tom, že ústavný zákon je v rozpore s ústavou a môže zrušiť takýto ústavný zákon? (napr. zrušiť ústavný zákon o predčasných voľbách – ako v Českej republike v kauze Melčák)
  4. Je podľa vás zoznam a obsah ľudských práv uzavretý a určitý, alebo sa môže meniť (rozširovať alebo zužovať) v závislosti od vývoja spoločnosti aj bez zmeny textu ústavy?
  5. Aký je podľa vás rozdiel medzi nespravodlivým zákonom a neústavným zákonom?
  6. Do akej miery by mal ústavný súd rešpektovať predchádzajúce rozhodnutia pléna ústavného súdu a kedy sa od nich môže odchýliť?
Názory na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
  1. S akým rozhodnutím Ústavného súdu SR nesúhlasíte a prečo?
  2. S ktorým rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva nesúhlasíte a prečo?
  3. Aké sú podľa vás najväčšie existujúce problémy v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (okrem dĺžky konania)?
  4. Ako hodnotíte rozhodnutie Ústavného súdu SR o súlade zákona o umelom prerušení tehotenstva s ústavou?
  5. Súhlasíte s rozhodnutím väčšiny Ústavného súdu SR vo veci tzv. Mečiarových amnestií? Súhlasíte prípadne s nejakým odlišným stanoviskom k rozhodnutiu väčšiny? Svoju odpoveď odôvodnite.
  6. Čo si myslíte o ústavnosti zákazu hanobenia a podnecovania nenávisti pre politické presvedčenie?
  7. Aký je váš názor na preverovanie sudcov orgánmi ako Národný bezpečnostný úrad SR? Vyjadrite aspoň základný spôsob, ako o veci uvažujete.
  8. Čo si myslíte o fenoméne úmyselného šírenia nepravdivých správ (fake news) na sociálnych sieťach a internete z hľadiska slobody prejavu?
Základné doktríny Ústavného súdu SR
  1. Čo si myslíte o aplikácii princípu „materiálneho právneho štátu“ v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR? Môže ústavný súd podľa Vás rozhodnúť aj v rozpore so znením zákona, a to za tým účelom, aby bol naplnený princíp materiálneho právneho štátu?
  2. Do akej miery by mal podľa vás ústavný súd zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov?
  3. Ako hodnotíte postupy (testy), ktoré používa ústavný súd pri posudzovaní, či došlo k protiústavnému zásahu do základných práv? Napríklad test proporcionality, test diskriminácie atď.
  4. Aký je váš názor na to, ako sa stavia Ústavný súd SR k prednosti európskeho práva pred slovenským ústavným právom?
  5. Aký je váš názor na záväznosť rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré nie sú adresované Slovenskej republike?
  6. Sú nejaké základné koncepty súčasnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, tzv. doktríny, s ktorými nesúhlasíte? Aký by bol váš prínos k rozvoju doktrín Ústavného súdu SR?
Vypočúvania a voľby
Februárová voľba

Verejné vypočutia

DEŇ PRVÝ – 23. 1. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

DEŇ DRUHÝ – 24. 1. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

DEŇ TRETÍ – 25. 1. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 23.-25.01. 2019

Ján Drgonec, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Robert Fico, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Radovan Hrádek, Monika Jankovská, Martin Javorček, Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, Eva Kováčechová, Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban, Martin Vernarský.

Eva Fulcová – nezúčastnila sa zo zdravotných dôvodov

Hlasovanie v NR SR

Lucia Kurilovská stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu – 4.2.2019
Robert Fico stiahol svoju kandidatúru na sudcu Ústavného súdu – 12.02.2019
Radovan Hrádek stiahol svoju kandidatúru na sudcu Ústavného súdu – 12.02.2019

12.02.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (verejné hlasovanie) – zápisnica

Nebol zvolený ani jeden z navrhovaných uchádzačov.

14.02.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (verejné hlasovanie) – zápisnica

Nebol zvolený ani jeden z navrhovaných uchádzačov.

Aprílová voľba

Verejné vypočutia

DEŇ PRVÝ – 21. 03. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

DEŇ DRUHÝ – 22. 03. 2019 09:00 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ 

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 21.-22.03. 2019

Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban, Martin Vernarský

Stanislav Irsák, Pavol Malich, Marek Tomašovič – nezúčastnili sa vypočutia zo zdravotných a osobných dôvodov

Eva Fulcová stiahla pred vypočutím svoju kandidatúru (14.03.2019).

Hlasovanie v NR SR

03.04.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban

04.04.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Pavol Malich, Miloš Maďar

Májová voľba

Verejné vypočutia

DEŇ PRVÝ – 02.05. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ

DEŇ DRUHÝ – 03.05. 2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 2.-3.05. 2019

Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Monika Jurčová, Vieroslav Júda, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Patrik Palša, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Robert Šorl, Martin Vernarský.

Edita Pfundtner, Marek Tomašovič sa z vypočutia ospravedlnili.

Eva Fulcová stiahla pred vypočutím svoju kandidatúru (02.05.2019).

Hlasovanie v NR SR

21.05.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Martin Vernarský, Marek Tomašovič, Pavol Boroň

22.05.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR bol zvolený: Patrik Palša

Júnová voľba

Verejné vypočutia

17.06.2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 17.06.2019

Rudolf Čirč, Libor Duľa, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Štefan Kseňák, Peter Kubík, Michal Matulník, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka a Robert Šorl.

Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Michal Ďuriš, Edita Pfundtner, Radoslav Procházka a Peter Melicher sa z vypočutia ospravedlnili

Hlasovanie v NR SR

20.06.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR bol zvolený: Radoslav Procházka

25.06.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR – opakovaná voľba (tajné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu SR bola zvolená: Edita Pfundtner

Septembrová voľba

Verejné vypočutia

16.09.2019 – VYPOČUTIE KANDIDÁTOV NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

DOPOLUDNIA
POPOLUDNÍ

Uchádzači vypočutí Ústavnoprávnym výborom NR SR – 16.09.2019

Ladislav Duditš, Anton Dulak, Boris Gerbery, Ladislav Juszkó, Peter Kohút, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl, Róbert Štefánik, Slavomír Trnkócy.

Libor Duľa, Michal Ďuriš, Peter Melicher a Martina Jánošíková sa z vypočutia ospravedlnili

Hlasovanie v NR SR

25.09.2019 – Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (verejné hlasovanie) – zápisnica

Za kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR boli zvolení: Libor Duľa, Ladislav Duditš, Peter Melicher a Peter Straka

Deje sa
Ústavný súd SR so siedmimi sudcami nemožno považovať za funkčný

Ústavný súd SR so siedmimi sudcami nemožno považovať za funkčný

Parlamentu sa dnes opäť nepodarilo zvoliť kompletný počet kandidátov na ústavných sudcov. Veríme, že parlament zodpovedne pristúpi k ochrane práv občanov a v zajtrajšej opakovanej voľbe zvolí zostávajúcich kandidátov na ústavných sudcov. Šesť zvolených...

Aj vám záleží na tom, aby sme mali
na Slovensku dobrých sudcov Ústavného súdu?
Podporte nás. Ďakujeme!
Iniciatívu Za dobrú voľbu pripravila organizácia VIA IURIS