Ústavný súd má byť pre občanov posledným garantom spravodlivosti v prípade, že zlyhajú všetky ostatné orgány. Ústavný súd má veľmi silné právomoci – môže napríklad zrušiť akýkoľvek zákon alebo akékoľvek súdne rozhodnutie, ak odporujú ľudským právam alebo ústave.

• Ak zlyhá parlament a príjme zákon odporujúci ústave a ľudským právam, ústavný súd môže takýto zákon zrušiť – vysloviť jeho protiústavnosť a pozastaviť jeho účinnosť.
• Ak zlyhajú úrady alebo súdy a vydajú rozhodnutie, ktoré porušuje ľudské práva, ústavný súd môže takéto rozhodnutie zrušiť a priznať občanom finančné odškodnenie.
• Ak boli zmanipulované voľby (parlamentné, komunálne a župné, prezidentské alebo európske) alebo referendum alebo sa uskutočnili nezákonným spôsobom, ústavný súd môže voľby zrušiť a následne sa musia konať nové voľby.
• Ústavný súd má aj ďalšie veľmi silné právomoci – napríklad:
  • záväzne vykladá ustanovenia ústavy, ak sú nejasné,
  • rozhoduje o obžalobe na prezidenta za vlastizradu alebo úmyselné porušenie ústavy – ak ústavný súd vyhovie obžalobe, znamená to odvolanie prezidenta republiky z funkcie,
  • rozhoduje o tom, či bolo rozpustenie politickej strany prípustné a v súlade s ústavou,
    na základe žiadosti prezidenta rozhoduje o tom, či sa môže o určitých otázkach uskutočniť referendum,
  • rozhoduje v disciplinárnom konaní voči generálnemu prokurátorovi a predsedovi najvyššieho súdu, čo môže viesť k odvolaniu generálneho prokurátora alebo predsedu najvyššieho súdu,
  • rozhoduje o tom, či bude generálny prokurátor alebo sudca vzatý do väzby,
  • rozhoduje o tom, či verejní funkcionári porušili zákon o konflikte záujmov, čo môže viesť k ich odvolaniu z funkcie.
  • rozhoduje kompetenčné spory medzi štátnymi orgánmi,
  • rozhoduje o zrušení amnestií,
  • okrem zákonov môže posudzovať aj všetky ďalšie právne predpisy vrátane všeobecne záväzných nariadení miest a obcí a môže pozastaviť ich účinnosť, ak sú v rozpore s ústavou,
  • rozhoduje, či bolo vyhlásenie výnimočného stavu v súlade s ústavou

Ústavný súd je teda kľúčový orgán, ktorý chráni občanov, aby neboli porušované ich práva. Dohliada na to, aby všetky štátne a samosprávne orgány, súdy aj parlament rešpektovali ľudské práva a princípy obsiahnuté v ústave.

Vo februári 2019 sa vymení až 9 z celkového počtu 13 jeho sudcov, a to vrátane predsedníčky súdu, a výsledkom fakticky bude úplne nový Ústavný súd SR. Títo noví sudcovia budú 12 rokov rozhodovať o najvýznamnejších otázkach a sporoch a budú výrazne ovplyvňovať podobu Slovenska až do roku 2031.

Pri rozhodovaní ústavného súdu môže byť rozhodujúci aj jeden hlas sudcu a preto je mimoriadne dôležitý každý ústavný sudca, ktorý bude na Ústavný súd SR vymenovaný.

O čom napríklad Ústavný súd SR v minulosti rozhodol:

1. MEČIAROVE AMNESTIE

Ústavný súd definitívne zrušil Mečiarove amnestie, ktoré skoro 20 rokov chránili páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho. V roku 1995 bol unesený Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta republiky. Podozrivá z tohto zločinu bola vtedajšia vládna moc a Slovenská informačná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar však na tento zločin udelil v roku 1998 amnestiu, ktorá zabránila vyšetreniu únosu a pre páchateľov zabezpečila beztrestnosť. Skoro 20 rokov pretrvávajúci spoločenský tlak na vyšetrenie únosu a potrestanie páchateľov nakoniec vyústil v roku 2017 do prijatia zmeny ústavy a rozhodnutia parlamentu o zrušení amnestií. Zrušenie amnestií však musel následne preskúmať a potvrdiť aj Ústavný súd SR. Ústavný súd nakoniec potvrdil zrušenie tzv. Mečiarovych amnestií. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vtedajší predseda vlády Mečiar udelením amnestií porušil princípy právneho štátu, konal svojvoľne a zneužil svoju právomoc. V dôsledku zrušenia amnestií sa znovu začalo trestné konanie voči obžalovaným z únosu, vrátane bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

2. INTERRUPCIE

Ústavný súd rozhodol, že vykonávanie interrupcií do 12. týždňa tehotenstva, a to iba na základe žiadosti ženy a bez udania dôvodu, nie je v rozpore s Ústavou SR. V roku 2001 skupina poslancov podala návrh, aby ústavný súd rozhodol, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je v rozpore s ústavou. Poslanci tvrdili, že zákon je protiústavný, pretože interrupcie je možné vykonávať do 12. týždňa bez udania dôvodu a to znamená, že ľudský plod nemá až do 12. týždňa žiadnu právnu ochranu, čo odporuje ustanoveniu ústavy, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ústavný súd po šiestich rokoch posudzovania zákona rozhodol, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je v súlade s ústavou. Podľa ústavného súdu právna ochrana ľudského plodu nemusí byť úplne rovnaká v každej fáze tehotenstva a plod je istým spôsobom chránený aj do 12. týždňa tehotenstva – tým, že iné zákony osobitne chránia tehotné ženy, a tým, že aby bolo možné vykonať interrupciu, žena musí podstúpiť pohovor s lekárom a poučenie o rizikách interrupcie a aj po pohovore musí trvať na žiadosti o interrupciu. Ústavný súd tiež uviedol, že matka musí mať čas na rozhodnutie o svojom materstve a stanovenie hranice 12 týždňov nie je z ústavného hľadiska svojvoľné. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

3. REFERENDUM O RODINE A ZÁKAZ REGISTROVANÝCH PARTNERSTIEV

Ústavný súd rozhodol, že v referende nemožno hlasovať o zamedzení registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia. V roku 2014 iniciovala Aliancia za rodinu referendum, ktorým chcela podľa vlastného vyjadrenia chrániť tradičnú rodinu. Navrhované otázky referenda smerovali k tomu, aby manželstvo bolo možné iba medzi mužom a ženou a nie aj medzi osobami rovnakého pohlavia, aby si páry rovnakého pohlavia nemohli adoptovať deti, aby deti neboli nútené zúčastňovať sa školského vyučovania o sexuálnej výchove a eutanázii a aby nebolo zavedené registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia. Prezident republiky požiadal ústavný súd, aby preskúmal prípustnosť navrhovaných otázok, pretože podľa ústavy sa v referende nemôže rozhodovať o základných ľudských právach. Plánované referendum výrazne polarizovalo slovenskú spoločnosť. Ústavný súd rozhodol, že posledná referendová otázka týkajúca sa zamedzenia registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia je neprípustná a nemôže sa o nej konať referendum, pretože by išlo o rozhodovanie o obmedzovaní základných práv iných ľudí. To je podľa ústavy neprípustné. Referendum sa preto nakoniec uskutočnilo iba s prvými troma otázkami. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

4. VÝSTAVBA DIAĽNIC NA CUDZÍCH POZEMKOCH

Ústavný súd rozhodol, že diaľnice nemožno svojvoľne stavať na cudzích súkromných pozemkoch. Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic umožňoval v záujme urýchlenia výstavby diaľnic začatie stavby diaľnic na cudzích súkromných pozemkoch aj bez súhlasu majiteľov týchto pozemkov. Ústavný súd posudzoval ústavnosť zákona. Rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou, pretože spôsobuje, že vlastníci nemôžu užívať svoj majetok a vytvára sa na nich neprimeraný tlak. Podľa ústavného súdu štát nemôže stavať diaľnice na pozemkoch, ktoré mu nepatria. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

5. VOĽBA GENERÁLNEHO PROKURÁTORA (kauza Čentéš)

Ústavný súd rozhodol, že prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod. Zároveň však rozhodol, že vtedajší prezident Ivan Gašparovič nevymenovaním Jozefa Čentéša zvoleného parlamentom konal svojvoľne a porušil jeho ústavné práva, pretože žiadny závažný dôvod na jeho nevymenovanie neexistoval. Generálny prokurátor má veľmi silné právomoci, stojí nad všetkými prokurátormi, môže ovplyvňovať všetky trestné stíhania a od neho závisí, či budú za svoje trestné činy stíhaní aj politicky vplyvní ľudia. Preto je kľúčové, kto sa ním stane. Národná rada SR zvolila za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však do funkcie odmietol vymenovať, a odôvodnil to „politickým cirkusom“ počas voľby v parlamente a pochybnosťami o jeho integrite. Jozef Čentéš sa obrátil na ústavný súd, pretože boli podľa neho porušené jeho práva. Ústavný súd rozhodol, že hoci prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod, ale takýto dôvod pri Jozefovi Čentéšovi neexistoval a prezident Ivan Gašparovič konal svojvoľne a porušil jeho ústavné práva. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

6. PLATY ZDRAVOTNÝCH SESTIER

Ústavný súd rozhodol o tom, že zvýšenie minimálnej mzdy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám takým spôsobom, akým sa udialo, nebolo v súlade s Ústavou SR. Na základe petície a rokovaní so zástupcami zdravotných sestier bol prijatý zákon, ktorým sa zvýšila minimálna mzda zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám. Generálna prokuratúra však podala na ústavný súd návrh na posúdenie ústavnosti tohto zákona. Najmä ambulantným lekárom sa nepáčilo, že zákon im prikazuje výrazne zvýšiť platy pre sestry, ale vôbec im nezabezpečuje zvýšené platby od zdravotných poistení, ktoré by im pomohli pokrývať náklady na platy zdravotných sestier. Ústavný súd rozhodol, že takýto spôsob zvýšenia platov bol protiústavný, pretože predstavoval neprimerané zaťaženie zamestnávateľov, hlavne malým ambulanciám by mohli vzniknúť ekonomické problémy, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj zamestnanosť sestier. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

7. POVINNÉ OČKOVANIE DETÍ

Ústavný súd SR rozhodol, že povinné očkovanie detí je v súlade s ústavou. Istá matka z Nitrianskeho kraja odmietla dať zaočkovať svoje malé dieťa proti záškrtu, tetanu, detskej obrne a čiernemu kašľu vakcínou Hexa a vakcínou proti pneumokokom. Úrad verejného zdravotníctva jej za to uložil pokutu 100 eur. Matka sa proti pokute odvolala a keď neuspela, obrátila sa na krajský súd a žiadala pokutu zrušiť. Krajský súd požiadal ústavný súd, aby posúdil, či je zákon ukladajúci povinné očkovanie v súlade s ústavou. Ústavný súd rozhodol, že pravidelné povinné očkovanie nie je v rozpore s ústavou, ani s právom na život ani s právom na ochranu súkromia. Ústavný súd v rozhodnutí uviedol, že nie je možne preukázať všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí, ale naopak, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. úplnou elimináciou pravých kiahní. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

8. ZÁKAZ ZISKU ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ

Ústavný súd rozhodol o zrušení obmedzenia zdravotných poisťovní nakladať so svojimi ziskami. Zákon o zdravotných poisťovniach prikázal všetkým zdravotným poisťovniam používať ich zisky iba na financovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne si teda nemohli zisk rozdeliť ani ho inak použiť. Zákon sa vzťahoval aj na súkromné zdravotné poisťovne. Ústavný súd rozhodol, že takýto zákon porušuje ich právo na vlastníctvo a aj ďalšie ústavné princípy. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

9. ANTIDISKRIMINAČNÉ ŽALOBY SUDCOV NA ŠTÁT

Ústavný súd rozhodol, že tí sudcovia, ktorý podali žaloby proti štátu za platovú diskrimináciu a domáhali sa finančného odškodnenia, nemôžu rozhodovať o rovnakých žalobách iných sudcov proti štátu. Niekoľko stoviek sudcov podalo proti štátu antidiskriminačné žaloby a domáhalo sa odškodnenia za údajnú platovú diskrimináciu bežných sudcov v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu, ktorého sudcovia mali vysoké príplatky. Ústavný súd rozhodol, že tým, že o žalobách rozhodovali aj sudcovia, ktorí sami podali rovnaké žaloby na štát a žiadali od neho odškodné, bolo právo štátu na spravodlivý proces porušené a že aj štát má právo na spravodlivý, nestranný a nezaujatý súdny proces. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné tu.

Ústavou stanovené požiadavky na výkon funkcie ústavného sudcu:

• musí mať štátne občianstvo SR
• musí mať právo kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky
• musí mať minimálne 40 rokov
• musí mať právnické vzdelanie
• musí mať právnickú prax – musí byť 15 rokov činný v právnickom povolaní

Všeobecne uznávané požiadavky na výkon funkcie ústavného sudcu:

• mal by byť uznávanou osobnosťou v oblasti práva
• mal by mať vysoko morálny charakter (mal by byť dôveryhodný, nezávislý, nestranný a s vysokou morálnou integritou)
• mal by mať odborné predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu (mal by mať intenzívne skúsenosti s ochranou základných práv alebo s aplikáciou ústavného práva; mal by poznať ústavné princípy a vedieť ich aplikovať v praxi; mal by mať prehľad o rozhodnutiach slovenských aj medzinárodných súdov, týkajúcej sa ústavného práva a základných práv, mal by mať prehľad v najdôležitejších ústavných otázkach a problémoch ako aj prehľad v práve Európskej únie, mal by mať ujasnenú sudcovskú filozofiu a názor na spôsob výkladu ústavy atď.)

• poslanci NR SR
• vláda SR
• predseda Ústavného súdu SR
• predseda Súdnej rady SR
• najmenej päť členov Súdnej rady SR
• predseda Najvyššieho súdu SR
• generálny prokurátor SR
• verejný ochranca práv
• profesijné organizácie právnikov
• vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva

1. Podanie návrhu na kandidáta – Každý, kto má právo navrhovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, môže podať návrh do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh musí byť odôvodnený a jeho prílohou musí byť aj motivačný list navrhnutého kandidáta na sudcu ústavného súdu a jehoživotopis, ktorý musí obsahovať obsahuje prehľad jeho doterajšej právnej praxe a výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti.
2. Vypočutie kandidátov – Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočúva navrhnutých kandidátov na sudcov ústavného súdu. Vypočutia sa môžu zúčastniť aj ostatní poslanci parlamentu a prezident republiky alebo jeho zástupca. Navrhnutý kandidát sa na rokovaní výboru predstaví a uvedie dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po tomto úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru (nielen členov ústavnoprávneho výboru) a prezidenta republiky alebo jeho zástupcu. Poslanci sa môžu pýtať kandidátov na ich motiváciu, skúsenosti, na znalosť základných ústavných princípov a rozhodnutí ústavného súdu a európskych súdov, na ich názory na rôzne ústavné problémy, na ich sudcovskú filozofiu a hodnotové postoje, etické dilemy, prístup k výkladu ústavy, právnickú prax, ako aj ďalšie otázky, ktoré ich zaujímajú v súvislosti s kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu SR. Ústavnoprávny výbor zároveň preveruje, či kandidáti spĺňajú podmienky, ktoré požaduje ústava. Z vypočutia kandidátov sa uskutočňuje verejne dostupný audiovizuálny prenos.
3. Voľba kandidátov v pléne NR SR – Po vypočutí vo výbore volí plénum Národnej rady SR, teda všetci poslanci potrebný počet kandidátov. Národná rada musí zvoliť dvojnásobný počet kandidátov. To znamená, že ak sa uvoľní jedno miesto sudcu ústavného súdu, Národná rada SR musí zvoliť dvoch kandidátov. Keďže sa 16. februára 2019 uvoľní 9 miest na ústavnom súde, musí Národná rada zvoliť 18 kandidátov. Na to, aby sa niekto stal kandidátom na sudcu ústavného súdu, je potrebné, aby získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov (pričom parlament je uznášaniaschopný, ak je prítomných aspoň 76 poslancov). Ak bude prítomný plný počet 150 poslancov parlamentu, kandidáti budú na zvolenie potrebovať aspoň 76 hlasov poslancov.
4. Vymenovanie nového sudcu Ústavného súdu SR– Zo zvoleného dvojnásobného počtu kandidátov prezident republiky vymenuje sudcov Ústavného súdu SR a tiež vymenuje predsedu a podpredsedu súdu. Sudcovia následne skladajú sľub do rúk prezidenta republiky.

Sudcovia Ústavného súdu SR súdia a rozhodujú buď v pléne, ktoré tvorí všetkých 13 sudcov Ústavného súdu SR alebo v senátoch, ktoré tvoria vždy traja sudcovia ústavného súdu. O jednotlivých prípadoch sudcovia rozhodujú hlasovaním. V 13-člennom pléne sa rozhodnutie prijíma väčšinou siedmych hlasov a v trojčlenných senátoch väčšinou dvoch hlasov. Rozhodujúci teda naozaj môže byť aj jeden ústavný sudca.

Jeden zo sudcov je vždy na základe náhodného výberu pridelený ako sudca spravodajca – teda sudca, ktorý pripraví prípad na prerokovanie, referuje o prípade na zasadnutí pléna alebo senátu a pripraví návrh rozhodnutia, o ktorom následne hlasuje celé plénum alebo senát.

Sudca Ústavného súdu SR nepracuje sám. Má k dispozícii poradcov, ktorí mu pomáhajú s prípravou rozhodnutí.

Plat sudcu Ústavného súdu je 1,3-násobok platu poslanca Národnej rady SR. Plat mu patrí ešte tri mesiace po skončení výkonu jeho funkcie. Sudca Ústavného súdu SR má nárok na bezplatnú hromadnú prepravu a nárok na prepravu služobným automobilom do miesta trvalého bydliska mimo Košíc, a to raz do týždňa.

Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, ktorých menuje prezident Slovenskej republiky. Spomedzi týchto sudcov menuje prezident podľa svojho uváženia aj predsedu a podpredsedu Ústavného sudu SR.

Funkcia sudcu Ústavného súdu SR skončí dňa 16. februára 2019 nasledovným sudcom a sudkyniam:

• sudkyňa Ivetta Macejková
• sudca Milan Ľalík
• sudca Peter Brňák
• sudkyňa Ľudmila Gajdošíková
• sudca Sergej Kohút
• sudca Lajos Meszáros
• sudkyňa Mariana Mochnáčová
• sudca Ladislav Orosz
• sudca Rudolf Tkáčik

1. Čo považujete za Váš najväčší profesionálny prínos pre ochranu základných práv?
2. Aký najzaujímavejší ústavnoprávny problém alebo dilemu ste riešili?

1. Zažili ste vo svojej profesionálnej činnosti niekedy situáciu, ktorá mala charakter etickej, morálnej dilemy? Aká to bola situácia a ako ste ju riešili?
2. Akých konkrétnych konaní by sa mal podľa vás ústavný sudca vyvarovať, aby nebola spochybnená jeho nezávislosť a nestrannosť? Akých konaní, vzťahov a kontaktov sa budete musieť vzdať vy osobne, ak sa stanete ústavným sudcom/sudkyňou?
3. Aké etické dilemy sa podľa vás môžu vyskytnúť v práci ústavného sudcu? Načrtnite spôsob, akým ich chcete riešiť.
4. Ako by sa podľa vás mala zabezpečovať dôveryhodnosť Ústavného súdu SR?
5. Vzdali by ste sa funkcie ústavného sudcu ak by vyšlo najavo, že vaša kvalifikačná práca preukázateľne porušuje autorské právo?
6. Môže ústavný sudca verejne hodnotiť konanie účastníkov konania aj mimo právneho hodnotenia v súdnom rozhodnutí? Ak áno, za akých podmienok? Aké sú podľa vás limity slobody prejavu ústavných sudcov?
7. Predstavte si situáciu, že civilné lietadlo plné pasažierov je unesené teroristami a nasmerované na husto obývanú oblasť mesta s vládnymi budovami. Súhlasili by ste so zostrelením tohto uneseného lietadla predtým, ako sa do tejto obývanej oblasti dostane? Je podľa vás zostrelenie civilného lietadla s cestujúcimi, ktoré bolo unesené teroristami, v súlade s ústavou?
8. Je podľa vás možné použiť fyzické násilie za účelom vynútenia informácií o plánovanom teroristickom útoku od teroristu, keď je dôvodné sa domnievať, že pri ňom môže prísť o život viacero ľudí?

1. Čo si myslíte o sudcovskej zdržanlivosti a o sudcovskom aktivizme na ústavnom súde? Uveďte príklad, kedy ste rozhodnutie Ústavného súdu SR považovali za príliš aktivistické a kedy bolo príliš zdržanlivé. Prečo?
2. Kde sú podľa vás hranice rozširujúceho (extenzívneho) výkladu ústavy? Neprekročil ich Ústavný súd SR vo veci výkladu právomoci prezidenta nevymenovať parlamentom zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora?
3. Môže podľa vás ústavný súd rozhodnúť aj o tom, že ústavný zákon je v rozpore s ústavou a môže zrušiť takýto ústavný zákon? (napr. zrušiť ústavný zákon o predčasných voľbách – ako v Českej republike v kauze Melčák)
4. Je podľa vás zoznam a obsah ľudských práv uzavretý a určitý, alebo sa môže meniť (rozširovať alebo zužovať) v závislosti od vývoja spoločnosti aj bez zmeny textu ústavy?
5. Aký je podľa vás rozdiel medzi nespravodlivým zákonom a neústavným zákonom?
6. Do akej miery by mal ústavný súd rešpektovať predchádzajúce rozhodnutia pléna ústavného súdu a kedy sa od nich môže odchýliť?

1. S akým rozhodnutím Ústavného súdu SR nesúhlasíte a prečo?
2. S ktorým rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva nesúhlasíte a prečo?
3. Aké sú podľa vás najväčšie existujúce problémy v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (okrem dĺžky konania)?
4. Ako hodnotíte rozhodnutie Ústavného súdu SR o súlade zákona o umelom prerušení tehotenstva s ústavou?
5. Súhlasíte s rozhodnutím väčšiny Ústavného súdu SR vo veci tzv. Mečiarových amnestií? Súhlasíte prípadne s nejakým odlišným stanoviskom k rozhodnutiu väčšiny? Svoju odpoveď odôvodnite.
6. Čo si myslíte o ústavnosti zákazu hanobenia a podnecovania nenávisti pre politické presvedčenie?
7. Aký je váš názor na preverovanie sudcov orgánmi ako Národný bezpečnostný úrad SR? Vyjadrite aspoň základný spôsob, ako o veci uvažujete.
8. Čo si myslíte o fenoméne úmyselného šírenia nepravdivých správ (fake news) na sociálnych sieťach a internete z hľadiska slobody prejavu?

1. Čo si myslíte o aplikácii princípu „materiálneho právneho štátu“ v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR? Môže ústavný súd podľa Vás rozhodnúť aj v rozpore so znením zákona, a to za tým účelom, aby bol naplnený princíp materiálneho právneho štátu?
2. Do akej miery by mal podľa vás ústavný súd zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov?
3. Ako hodnotíte postupy (testy), ktoré používa ústavný súd pri posudzovaní, či došlo k protiústavnému zásahu do základných práv? Napríklad test proporcionality, test diskriminácie atď.
4. Aký je váš názor na to, ako sa stavia Ústavný súd SR k prednosti európskeho práva pred slovenským ústavným právom?
5. Aký je váš názor na záväznosť rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré nie sú adresované Slovenskej republike?
6. Sú nejaké základné koncepty súčasnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, tzv. doktríny, s ktorými nesúhlasíte? Aký by bol váš prínos k rozvoju doktrín Ústavného súdu SR?