Za dobrú voľbu kandidáta
na generálneho prokurátora

V júli 2020 skončilo funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi, ktorý túto funkciu vykonával od júla 2013. Keďže však v tomto období nebol zvolený nový generálny prokurátor, Jaromír Čižnár pokračoval vo výkone funkcie v súlade so zákonom, kým sa k 10.8.2020 nevzdal tejto funkcie. Od 11.8.2020 v súlade so zákonom vykonáva funkciu generálneho prokurátora Viera Kováčiková, prvá námestníčka generálneho prokurátora.

Od 9.10.2020 poznáme mená uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora, ktorí budú 19. a 20. 11.2020 podrobení verejnému vypočutiu pred ústavnoprávnym výborom. Voľba generálneho prokurátora by mala v parlamente prebehnúť na schôdzi, ktorá začína dňa 24.11.2020.

Generálny prokurátor
Prečo je generálny prokurátor dôležitý?

Generálny prokurátor riadi a kontroluje celú prokuratúru.

Všetci prokurátori sú podriadení generálnemu prokurátorovi. Z tejto pozície môže všetkým prokurátorom dávať pokyny, ako majú postupovať v konaní alebo pri plnení úloh prokuratúry. Tiež môže rozhodnúť o tom, že úlohy, ktoré boli zverené jednému
prokurátorovi, vykoná iný prokurátor. V jeho kompetencii je rozhodnúť aj o tom, že prokurátor má podať obžalobu na súd proti konkrétnej osobe alebo podať odvolanie. Generálny prokurátor však nemôže podriadeným prokurátorom dávať tzv. negatívne pokyny, nemôže teda uložiť prokurátorovi, aby niečo nekonal, aby nepodal obžalobu či odvolanie. Generálny prokurátor tak významným spôsobom môže ovplyvňovať plnenie všetkých kompetencií prokuratúry tým správnym ale aj nesprávnym smerom, čo závisí od toho, kto túto funkciu vykonáva. Generálny prokurátor má kompetencie zasiahnuť do akékoľvek prípadu na prokuratúre.

Aké konkrétne kompetencie má generálny prokurátor?

Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch prokuratúry, a to najmä prostredníctvom nasledujúcich činností:

  • vydáva služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. Tieto predpisy sú zverejnené TU,
  • vydáva stanoviská pre jednotné uplatňovanie zákonov, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a ostatných zamestnancov. Tieto stanoviská nájdete TU,
  • vydáva právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
  • má významný dosah na personálne obsadenie celej prokuratúry (Generálny prokurátor na základe zákonných podmienok vymenúva a aj odvoláva každého prokurátora, rozhoduje o preložení prokurátora na inú prokuratúru, o dočasnom pozastavení funkcie prokurátora, či o zložení výberovým komisií na výber prokurátorov a o zložení disciplinárnych komisií),
  • môže vydávať pokyny všetkým prokurátorom, ako majú postupovať v konaní a pri plnení úloh prokuratúry, môže rozhodnúť o tom, že úlohy zverené jednému prokurátorovi vykoná iný prokurátor,
  • môže zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta pre nezákonnosť (aj uznesenie o vznesení obvinenia),
  • môže nariadiť preskúmať postup vyšetrovateľov, ak sa domnieva, že nebol dodržaný zákonný postup,
  • generálny prokurátor môže podľa trestného poriadku podať dovolanie proti akémukoľvek výroku.

Z ďalších právomocí sú významné najmä tieto:

  • podáva parlamentu raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorá obsahuje jej poznatky o stave zákonnosti na Slovensku. Správy o činnosti za uplynulé roky nájdete TU,
  • je oprávnený predkladať predsedovi národnej rady a vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia,
  • oznamuje národnej rade, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie. Generálny prokurátor žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby,
  • môže podať národnej rade návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu,
  • môže sa zúčastňovať na schôdzach národnej rady a jej výborov,
  • je oprávnený obrátiť sa na ústavný súd s viacerými návrhmi, napr. s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, o výklad ústavy alebo s návrhom na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Na ústavný súd sa môže obrátiť aj so sťažnosťou proti výsledku referenda alebo tiež s návrhom na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu s ústavou alebo ústavným zákonom,
  • oznamuje predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu,
  • je oprávnený požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie sudcov do väzby,
  • iba generálny prokurátor je oprávnený rozhodovať o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ak je obvineným sudca,
  • je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona, je oprávnený zúčastniť sa na rokovaní pléna najvyššieho súdu,
  • civilné kódexy priznávajú osobitne generálnemu prokurátorovi oprávnenie podať „dovolanie generálneho prokurátora“, ktorým môže generálny prokurátor napadnúť právoplatné rozhodnutie civilného súdu a zvrátiť jeho výsledok,
  • Generálny prokurátor môže podať žalobu na rozpustenie politickej strany.
Voľba generálneho prokurátora

Voľba nového generálneho prokurátora v roku 2020 môže významným spôsobom ovplyvniť smerovanie a charakter prokuratúry na ďalších sedem rokov a tiež významným spôsobom ovplyvniť právny štát na Slovensku.

Generálneho prokurátora volí Národná rada Slovenskej republiky a vymenúva prezident Slovenskej republiky na sedem rokov. Nie je možné ho zvoliť opakovane.

Kto sa môže stať generálnym prokurátorom?

V súčasnosti sa prokurátorom môže na základe zmien účinných od 8. 9. 2020 stať občan Slovenskej republiky, ktorý:

  • je voliteľný do národnej rady
  • dosiahol vek 40 rokov
  • má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
  • je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní
  • je bezúhonný
  • posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu
  • jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať.

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.

O tom, či uchádzač spĺňa tieto podmienky, rozhoduje Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR.

Kto môže podať návrhy na kandidátov na generálneho prokurátora?

Na základe zmien účinných od 8.9.2020 návrh na voľbu na generálneho prokurátora môžu podať národnej rade:

  • poslanec národnej rady,
  • minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
  • verejný ochranca práv,
  • Rada prokurátorov Slovenskej republiky,
  • profesijná organizácia právnikov,
  • právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike2ba) a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Ako sa z kandidáta stane generálny prokurátor?
  1. Podanie návrhu na kandidáta – Návrh môžu podať poslanci národnej rady, minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Návrh musí byť odôvodnený a jeho prílohami musia byť životopis a motivačný list kandidáta. Kandidát tiež musí s návrhom predložiť aj koncepciu riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry. Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru v termíne, ktorý určí predseda národnej rady.
  2. Prerokovanie návrhov v ústavnoprávnom výbore – Ústavnoprávny výbor pozve kandidáta na verejné vypočutie, kde umožní každému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov. Navrhnutý kandidát sa najprv predstaví a následne odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky. Zo schôdze výboru sa uskutočňuje verejne dostupný audiovizuálny prenos. Po vypočutí výbor predloží návrh so svojím stanoviskom k navrhovaným kandidátom predsedovi národnej rady, ktorý voľbu navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.
  3. Voľba kandidáta v pléne národnej rady – Zvolený je ten kandidát, ktorý získa v parlamente nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov (znamená to, že za určitých okolností pri minimalistickom scenári môžu na zvolenie generálneho prokurátora postačovať hlasy len 39 poslancov). Voľba generálneho prokurátora v parlamente môže byť tajná alebo verejná: vo všeobecnosti parlament hlasuje verejne, tajne hlasuje vtedy, ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada.
  4. Vymenovanie Generálneho prokurátora SR – Generálneho prokurátora vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh národnej rady. V súlade s nálezom ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 397/2014) má prezident právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné TU.
Čo sa stane, ak generálnemu prokurátorovi uplynie mandát a nový ešte nebude zvolený či vymenovaný?

Zákon pamätá aj na takúto situáciu. Mandát generálneho prokurátora sa automaticky predĺži až do času, kým nový generálny prokurátor zloží sľub.

Môže nastať aj situácia, že doterajšiemu generálnemu prokurátorovi sa mandát nepredĺži, pretože zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, prípadne ak bol z funkcie odvolaný alebo sa jej vzdal, a nový generálny prokurátor ešte nezložil sľub. V takom prípade generálneho prokurátora zastupuje v plnom rozsahu prvý námestník generálneho prokurátora. Všetko až do času, kým nový generálny prokurátor zloží sľub.

Koľko zarába generálny prokurátor?

Plat generálneho prokurátora je 1,3-násobok platu poslanca parlamentu.

(Poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený v závislosti od schodku rozpočtu). Mesačný plat poslanca v roku 2019 bol v hrubom 3039 €.

Okrem platu patrí generálnemu prokurátorovi aj mesačný funkčný príplatok vo výške 331,94 eura a má nárok na rôzne paušálne náhrady. Plat patrí generálnemu prokurátorovi ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie.

Generálny prokurátor má právo bezplatne užívať primerane vybavený byt, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavy.

Uchádzači  o funkciu  generálneho prokurátora
Voľba generálneho prokurátora by mala v parlamente prebehnúť na schôdzi, ktorá začína dňa 24.11.2020. Kompletný zoznam uchádzačov obsahuje 7 mien. Prečítajte si ich profily a dozviete sa viac.(Informácie o uchádzačoch sú spracované s nimi predložených a zverejnených podkladov – životopisu, motivačného listu a koncepcie riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry.)
Uchádzač bez profilového obrázka

Jozef Čentéš

Uchádzač bez profilového obrázka

 Tomáš Honz

Uchádzač bez profilového obrázka

Ján Hrivnák

Uchádzač bez profilového obrázka

 Juraj Kliment

Uchádzač bez profilového obrázka

Rastislav Remeta

Uchádzač bez profilového obrázka

Ján Šanta

Uchádzač bez profilového obrázka

Maroš Žilinka

O uchádzačovi

Jozef Čentéš (1967) je prokurátorom Generálnej prokuratúry SR od roku 1999, pričom od roku 2004 zastáva funkciu zástupcu riaditeľa trestného odboru. Na prokuratúre pôsobí s krátkou prestávkou od roku 1991, pričom začínal ako prokurátor okresnej prokuratúry.

Pôsobí aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. V odbore trestné právo získal najvyšší akademický titul „profesor“.

Jozef Čentéš uvádza vo svojom životopise obsiahlu vedeckú a publikačnú činnosť z oblasti trestného práva, je členom niekoľkých vedeckých rád na právnických fakultách. Okrem internej pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského v Bratislave je aj externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Bol členom rôznych pracovných skupín a odborných komisií, napríklad bol členom pracovnej skupiny pre problematiku zaisťovania majetku či pracovnej skupiny zameranej na využívanie alternatívnych trestov a elektronického monitoringu osôb.

Jozefa Čentéša už raz parlament zvolil za generálneho prokurátora. Prezident Gašparovič ho však za generálneho prokurátora odmietol vymenovať. Tento spor sa dostal až na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že prezident Gašparovič tým, že Jozefa Čentéša nevymenoval za generálneho prokurátora, konal protiústavne.

Jozefa Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora navrhuje 7 subjektov: Rada prokurátorov, Verejná ochrankyňa práv SR, Slovenská komora exekútorov, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - Právnická fakulta, Paneurópska vysoká škola - Fakulta práva, Univerzita Komenského v Bratislave – Právnická fakulta a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – Právnická fakulta.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Formalistické vyžadovanie správ a plnenia vydaných opatrení, ktoré neprimerane zaťažujú radových prokurátorov
  • Nerovnomerné zaťažovanie jednotlivých prokurátorov
  • Existencia korupcie vo verejnom živote a nehospodárne nakladanie s majetkom štátu
  • Uzatvorenosť prokuratúry pred verejnosťou a chýbajúca verejná kontrola prokuratúry
  • Neefektívne vyvodzovanie zodpovednosti voči prokurátorom
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Posilnenie nezávislosti prokuratúry od výkonnej moci (uchádzač zastáva názor, že pretvorenie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo a jej podriadenie výkonnej moci nepredstavuje krok správnym smerom).
  • Zachovanie čo najširších oprávnení prokuratúry v netrestnej oblasti.
  • Preverenie postupov a rozhodnutí v trestných veciach, ktoré v očiach verejnosti vzbudzujú pochybnosti o ich zákonnosti a objektívnom posúdení zo strany OČTK, vrátane prokuratúry.
  • V tejto súvislosti uchádzač plánuje vykonať audit negatívnych rozhodnutí počas predchádzajúceho obdobia, v ktorých bolo rozhodnuté o odmietnutí trestného oznámenia, o zastavaní trestného stíhania, z dôvodu, že sa skutok nestal, o zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní zo strany generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku či aplikáciou § 39 o mimoriadnom znížení trestu.
  • Nové nastavenie vzťahov medzi generálnou prokuratúrou a krajskými a okresnými prokuratúrami.
  • Odklon od formalistického vyžadovania správ a plnenia vydaných opatrení od radových prokurátorov, zjednodušiť formálny proces podávania správ.
  • Vytvoriť nový legislatívno-analytický odbor na Generálnej prokuratúre SR.
  • Nanovo nastaviť vykonávanie previerok práce na krajských a okresných prokuratúrach.
  • Aktívnejšia komunikácia generálnej prokuratúry s krajskými a okresnými prokuratúrami.
  • Sústrediť sa na výsledky práce radových prokurátorov a k tomu zamerať riadiacu, kontrolnú a metodickú činnosť.
  • Posilnenie samostatnej rozhodovacej právomoci prokurátorov.
  • Otvorenie výberových konaní na miesta právnych čakateľov, prípadne na funkcie vedúcich prokurátorov o zástupcov z externého prostredia.
  • Povolenie vyšším súdnym úradníkom s justičnou skúškou uchádzať sa o post právneho čakateľa prokuratúry.
  • Doplnenie disciplinárnych komisií o ľudí z externého prostredia (uchádzač víta návrhy k vytvoreniu Najvyššieho správneho súdu SR).
  • Kvalitný výber nových námestníkov generálneho prokurátora.
  • Vykonanie personálneho auditu generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr a zmeny organizačných zložiek.
  • Opatrenia v personálnej oblasti konzultovať s Radou prokurátorov a pričom táto spolupráca by sa mala posilniť.
  • V súvislosti so zriadením Európskej prokuratúry zaoberať sa ďalším smerovaním Úradu špeciálnej prokuratúry a jej organizačnou štruktúrou – plánuje vyhodnotiť efektivitu činnosti úradu, posúdiť rozsah jej vecnej príslušnosti a personálne posilniť oddelenie korupcie.
  • Dôraz na výber právnych čakateľov prokuratúry.
  • Sfunkčnenie asistentov prokurátora.
  • Dôraz na kariérny rast, vzdelávanie a špecializáciu prokurátorov.
  • Zaviesť náhodné prideľovanie trestných vecí.
  • Zásadné rozhodnutia a právne vety z rozhodovacej činnosti jednotlivých prokuratúr uverejňovať v rámci vlastnej Zbierky rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR a prokuratúr SR.
  • Ustanovenie § 363 Trestného poriadku by sa malo aplikovať iba v prípadoch zásadného porušenia zákona.
  • Zatraktívnenie webového sídla generálnej prokuratúry.
  • Proaktívnejšie tlačové oddelenie generálnej prokuratúry.
  • Nekompromisný postih páchateľov domáceho násilia a násilia páchaného na deťoch.
  • Posilniť existujúcu špecializáciu prokurátorov v práci s obzvlášť zraniteľnými obeťami v trestnom konaní v záujme predchádzania ich sekundárnej viktimizácie.
  • Odbremeniť prokurátorov od agendy, ktorá nesúvisí s prokurátorskou činnosťou.
  • Zverejňovanie všetkých rozhodnutí prokurátora po právoplatnom skončení trestnej veci.
  • Podrobnejšie majetkové priznania prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti, vrátane majetku, ktorý užívajú.
  • Zavedenie povinnosti podať majetkové priznanie aj tretej osobe, ktorá prokurátorovi alebo čakateľovi poskytla majetok nad rámec zákonom ustanovenej sumy.
  • Povinnosť uchádzačov o pôsobenie na prokuratúre podať vyhlásenie o blízkych osobách pôsobiacich v rezorte prokuratúry a justície.
  • Zavedenie povinného 5-ročného hodnotenia prokurátorov podľa merateľných ukazovateľov s nadviazaním na ich kariérny postup.
  • Obmedzenie maximálnej vekovej hranice výkonu funkcie prokurátora obdobne ako u sudcov.
  • Obmedziť funkčné obdobia vedúcich prokurátorov okresných a krajských prokuratúr na maximálne dve funkčné 5-ročné obdobia.
  • Prepojenie informačných systémov medzi prokuratúrou a súdmi, vytvorenie elektronického spisu.
  • Podporuje úvahy o kreovaní Veľkej rady prokuratúry, ktorá by mala fungovať popri súčasnej Rade prokurátorov, a ktorá by mala byť zložená zo zástupcov samosprávy prokuratúry, zástupcov prezidenta, parlamentu a vlády. Jej úlohou by bola verejná kontrola prokuratúry.
O uchádzačovi

Tomáš Honz (1975) vykonáva od roku 2013 funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vedie oddelenie extrémistickej kriminality. Dovtedy vykonával funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre v trestnej oblasti. V rámci tejto funkcie sa venoval takmer všetkým oblastiam kriminality.

Ovláda anglický a nemecký jazyk. Má bezpečnostnú previerku stupňa „prísne tajné“. Absolvoval školenia na zvládnutie líderstva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

V životopise neuvádza publikačnú činnosť.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla poslankyňa koaličnej strany SaS Anna Zemanová.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Nesúlad očakávaní jednotlivých prokurátorov na nižších stupňoch prokuratúry s organizáciou a riadením prokuratúry (odklon vedenia od potrieb prokurátorov, prokurátori sa cítia paralyzovaní, neprimerane zaťažení, čo má vplyv na výkonnosť)
  • Strata vzorov odborne zdatných a pracovitých prokurátorov na vyšších postoch
  • Slabá výkonnosť časti polície v trestnom konaní
  • Potláčanie iniciatívy prokurátorov
  • Presadzovanie individuálnych záujmov nad verejný záujem
  • Rezignácia prokurátorov na svoje spoločenské postavenie – prokurátori majú nízke sebavedomie v rámci rezortu z dôvodu zlého vedenia prokuratúry
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Potrebná komunikácia s prokurátormi a zamestnancami na všetkých stupňoch prokuratúry.
  • Generálny prokurátor musí prejavovať prokurátorom podporu.
  • Oslabenie monokracie generálneho prokurátora.
  • Autorita generálneho prokurátora by sa mala prejavovať v podstatných situáciách.
  • Zamedzenie šikany prokurátorov za vymyslené či bagateľné previnenia (pravidlom pre posudzovanie: Konal prokurátor v dobrej vôli za účelom dosiahnutia zákonného cieľa?).
  • Posilnenie procesnej samostatnosti dozorových prokurátorov (po 3-5 rokoch praxe) – zvýšiť zodpovednosť radových prokurátorov a znížiť vplyv vedúceho prokurátora.
  • Etická komisia sa má venovať aj vzťahom medzi podriadenými a nadriadenými prokurátormi.
  • Zvýšenie sebavedomia prokurátorov (poskytnutie možnosti na vzdelávanie a profesionálny rast, poskytnutie povzbudenia v citlivých kauzách a ocenenie proaktívneho prístupu).
  • Obnova vydávania informačného spravodaja (slúžiť by mal na informovanie o služobnom postupe prokurátorov, na zdieľanie názorov prokurátorov, právnych a organizačných pohľadov).
  • Sprehľadnenie intranetu prokuratúry.
  • Sporné či závažné kroky by generálny prokurátor mal vysvetľovať Rade prokurátorov.
  • Nevyhnutnosť otvorenia Rady prokurátorov ako aj procesov v prokuratúre verejnosti.
  • Posilnenie právomocí Rady prokurátorov (analógia so Súdnou radou SR).
  • Neprípustnosť ovplyvňovania práce prokurátora zo strany politikov či iných skupín, štruktúr.
  • Disciplinárne previnenia prokurátorov by mal rozhodovať Najvyšší správny súd.
  • Sfunkčnenie postavenia asistentov prokuratúry.
  • Na každé miesto prokurátora by sa malo konať výberové konanie, na ktoré by sa mohli prihlásiť aj uchádzači pôsobiaci mimo prokuratúry.
  • Výberové konania by sa mali zamerať viac na posúdenie osobnostných predpokladov na výkon funkcie prokurátora a zisťovanie predispozície ku korupčnému správaniu a psychologickej profilácie uchádzačov.
  • Členovia výberových komisií by mali byť aj mimo prokuratúry nominovaní prezidentom, NR SR, ombudsmanom, ale väčšinu by mali tvoriť zástupcovia Rady prokurátorov.
  • Zriadenie samostatnej inšpekcie pre prokurátorov pri Generálnej prokuratúre.
  • Posilnenie prvostupňových prokuratúr, druhostupňovú agendu previesť na krajské prokuratúry (dohľad generálnej prokuratúry ponechať len v najzásadnejších veciach).
  • Generálna prokuratúra ba mala zabezpečovať odbornú podporu okresným a krajským prokuratúram.
  • Generálny prokurátor by mal mať možnosť vydať pozitívny pokyn každému prokurátorovi.
  • Generálny prokurátor musí stále ostať v pozícii, aby mohol slobodne rozhodovať.
  • Prokurátor má mať zabezpečenú samostatnosť.
  • Výkonná moc nesmie zasahovať do živých vecí.
  • Prokuratúra musí byť politicky nestranná – nesmie tolerovať trestné činy žiadnych politikov.
  • Potrebná intenzívnejšia kontrola prokuratúry zvonku – osobitný Výbor na kontrolu činnosti prokuratúry zriadený pri NR SR.
  • Zjednodušenie trestného konania cez novelizáciu Trestného poriadku (potreba ustáliť novú hranicu medzi potrebami a právami správ v prípravnom a súdnom trestnom konaní).
  • Dobre nastaviť spoluprácu s inými orgánmi verejnej moci.
  • Vzťah prokurátor-policajt musí ostať v pozícii nadriadenosti prokurátora, nie je možné zohľadňovať osobné vzťahy vedúcich prokurátorov a funkcionárov polície.
  • Kauzy nesmú končiť na prokuratúre - v dôvodných prípadoch je potrebné odovzdávať veci na vybavenie policajtom a dôsledne žiadať ich preverenie.
O uchádzačovi

Ján Hrivnák (1960) pôsobí od roku 2004 ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej zastáva funkciu riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality.

Na prokuratúre pôsobí od roku 1983, pričom bol postupne prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry ako aj Vyššej vojenskej prokuratúry.

Ján Hrivnák je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Zároveň je asistentom na Katedre medicínskeho práva Lekárskej fakulty SZU v Bratislave a prednáša aj na seminároch organizovaných Úradom vlády SR pre zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy.

Ján Hrivnák na post generálneho prokurátora kandidoval už v minulosti, a to vo voľbe v roku 2010. V minulosti čelil disciplinárnemu konaniu, v dôsledku čoho bol odvolaný z funkcie riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry. V rámci disciplinárneho konania sa však nepreukázalo z jeho strany pochybenie, a preto bolo konanie zastavené. Uchádzač v motivačnom liste označil toto disciplinárne stíhanie za účelové.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Dôvera verejnosti k prokuratúre neustále klesá
  • V dôsledku páchania kriminality dochádza k výraznému odčerpaniu verejných zdrojov, uchádzač poukazuje na rozkrádanie, nelegálny presun verejných prostriedkov do súkromných rúk cez korupciu, machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužívaní dotácií
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Zamerať výberové konania ľudí, ktorí vstupujú do prokuratúry, aj na zisťovanie ich morálnej integrity a majetkových pomerov.
  • Nastaviť výberové konania za účasti verejnosti.
  • Vytvoriť priestor pre vstup do prokuratúry aj pre uchádzačov s justičnou alebo advokátskou skúškou.
  • Určiť skúšobnú dobu začínajúcich prokurátorov na 5 rokov.
  • Pri hodnotení prokurátorov sa zamerať aj na vykazovanie počtu vecí právoplatne odsúdených páchateľov, oslobodených páchateľov a zastavených trestných vecí.
  • Sfunkčniť inštitút asistenta prokurátora.
  • Podporovať a vyhodnocovať vzdelávanie prokurátorov
  • Uskutočniť analýzu prvostupňových prokuratúr a prispôsobiť ich organizačnú zmenu podľa vzoru súdnej mapy.
  • Vytvoriť inšpekčný orgán generálneho prokurátora.
  • Radu prokurátorov rozšíriť o nominantov vlády, parlamentu a tretieho sektora.
  • Prideľovanie vecí prokurátorom zabezpečiť cez elektronický náhodný výber pri zohľadnení špecializácie.
  • Prijať opatrenia na zrýchlenie konania.
  • V zložitých trestných veciach vytvoriť tím dvoch-troch prokurátorov s možnosťou účasti na hlavnom pojednávaní.
  • Zlepšiť úroveň komunikácie a spolupráce s Policajným zborom SR v určitých oblastiach.
  • Zrušiť správovú povinnosť podriadenej prokuratúry k nadriadenej prokuratúre s výnimkou mimoriadnych vecí.
  • V prípade zastavenia trestného stíhania umožniť prokurátorom verejne zdôvodniť svoje rozhodnutie.
  • Zaviesť príležitostné hodnotenie vedúcich prokurátorov zo strany podriadených prokurátorov formou anonymnej ankety.
  • Zrušiť alebo obmedziť oprávnenia generálneho prokurátora uplatňovať mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 Trestného poriadku (podľa uchádzača ide o skryté negatívne pokyny).
  • Zaviesť príležitostné stretávanie generálneho prokurátora s prezidentkou, predsedom parlamentu a predsedom vlády s cieľom získania spätnej väzby k činnosti prokuratúry.
  • Sfinalizovať projekt elektronického spisu ako náhrady papierového spracovania spisu.
  • Prepojiť elektronický systém so sieťou Policajného zboru, umožniť vzájomnú výmenu elektronických dokumentov.
  • Umožniť prokurátorom vstup do elektronických systémov ostatných štátnych orgánov pre potreby zisťovania a zaisťovania podozrivého majetku.
  • Zamerať sa na odhaľovanie prípadov rozsiahlej korupcie, ekonomickej kriminality a kriminality súvisiacej s čerpaním eurofondov.
Juraj Kliment
Autor foto: Tomáš Benedikovič, Denník N
O uchádzačovi

Juraj Kliment (1964) vykonáva od roku 1999 funkciu sudcu trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde SR. Od roku 2006 je riadiacim predsedom senátu. Funkciu trestného sudcu vykonáva nepretržite od roku 1990, pričom bol postupne sudcom okresného ako aj krajského súdu.

Absolvoval viacero odborných stáží na zahraničných súdoch pre trestné veci. Od roku 2020 je členom Súdnej rady SR ako zástupca vlády. Ovláda anglický a nemecký jazyk.

V životopise uvádza jeden publikovaný článok v oblasti trestného práva.

Ako sudca rozhodoval aj v kauze Cervanová, následne spolupracoval na tvorbe knihy s touto tematikou s Petrom Tóthom, o ktorom sa neskôr zistilo, že úzko spolupracoval s Mariánom Kočnerom.

Senát, ktorého bol predsedom, rozhodoval v kauze „nástenkový tender“, za čo získal ocenenie Judikát roka 2019.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Systémová porucha pri výkone kompetencií prokuratúry ako jediného obžalobcu v krajine
  • Pasivita, rutina a miestami až alibizmus niektorých vedúcich činiteľov prokuratúry
  • Uzavretosť prokuratúry bez možnosti kontroly procesov
  • Pochybnosti o tom, že prokurátori nepostupujú a nerozhodujú profesionálne, aktívne a v prísnom súlade s ústavou a zákonmi (kritizuje napríklad čisto formálny výkon dozoru v trestných veciach, negovanie účinného výkonu dozorových oprávnení, relativizovanie zásady legality a oficiality, zužovanie rozsahu trestného stíhania, nenapadnutie nerešpektovania právneho názoru opravného súdu)
  • Náhodné pôsobenie v netrestnej oblasti s častými pochybeniami
  • Problémy v personálnych otázkach (napr. generačná výmena prokurátorov, kariérny postup, preradenie prokurátora, disciplinárne konania)
  • Nedostatok zdržanlivosti v živých veciach (osobné emócie vo vyjadreniach)
  • Nadbytočná byrokratická záťaž prokurátorov
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Návrat prokurátorov k dôslednému využívaniu zákonných oprávnení, k plneniu zákonných povinností a k dominancii hrdosti, zmyslu pre zodpovednosť a ochote získať si dôveru verejnosti zo strany prokurátorov.
  • Skvalitnenie riadiacich činností okresných a krajských prokurátorov, pričom by sa mali podieľať aj na vybavovaní vecí.
  • Zabezpečenie autonómnosti prokurátorov.
  • Plynulá generačná výmena a obmena prokurátorov.
  • Zákaz skrátenia praxe čakateľov prokuratúry a dostatočné skúmanie ich spôsobilosti sa stať prokurátorom.
  • Kariérny postup by mal prebiehať bez výnimiek a obchádzania príslušných predpisov.
  • Potrebné je prehodnotiť pracovné zaradenie niektorých prokurátorov, ktorí nevybavujú prokurátorskú agendu, a zaradiť ich do riadneho výkonu (takéto miesta treba obsadiť neprokurátormi).
  • Výkon funkcie okresného a krajského prokurátora by mal byť obmedzený na dve po sebe idúce obdobia.
  • Vzdelávanie by malo byť trvalou a kontrolovanou súčasťou výkonu funkcie prokurátora.
  • Potrebná účinná kontrola majetkových priznaní prokurátorov.
  • Rada prokurátorov a Etická komisia by mali byť začlenené do procesov všeobecnej kontroly, kariérnych postupov a disciplinárnych konaní.
  • Presadzovanie zásady lojálnej spolupráce s orgánmi verejnej moci (včasná a účinná spolupráca).
  • Potreba vykonať personálny audit prokuratúry na odstránenie byrokratickej záťaže.
  • Otvorené, pravdivé a relatívne úplné informovanie o činnosti prokuratúry.
  • Presadenie princípov štandardného výkonu právomocí prokuratúry – princípu formálne aj materiálne účinného vykonávania zákonných oprávnení a plnenia povinností, princípu osobnej zodpovednosti každého prokurátora, princípu otvorenosti prokuratúry, princípu kolegiality vo vzťahu medzi prokurátormi, princípu riadneho a včasného uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov.
  • Prestavenie výberu prokurátorov, aby boli vyberaní odborne a mravne spôsobilí uchádzači.
  • Poskytovať informácie a hovoriť s verejnosťou musí každý prokurátor.
O uchádzačovi

Rastislav Remeta (1972) je prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na oddelení boja proti organizovanému zločinu. Od roku 2016 je členom Etickej komisie prokuratúry, pričom od júla 2020 je jej predsedom.

Rastislav Remeta pôsobí na prokuratúre od roku 1998 a počas tohto obdobia prešiel jej všetkými stupňami. Od roku 2009 pôsobil ako prokurátor Generálnej prokuratúry SR na oddelení násilnej a všeobecnej kriminality a neskôr na odbore osobitného určenia. V roku 2014 bol na vlastnú žiadosť preložený z generálnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

Vo svojom životopise uvádza publikačnú činnosť a účasť vo viacerých odborných pracovných skupinách. Uchádzač taktiež prednášal a viedol semináre z trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a prednášal na tému finančná gramotnosť a jej vzťah k trestnému právu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zároveň má skúsenosti s informovaním o činnosti prokuratúry, ktoré nadobudol ako hovorca krajskej prokuratúry.

Absolvoval viacero mediálnych tréningov na Slovensku či v zahraničí.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhli poslanci strany OĽaNO, Igor Hus a Ján Krošlák.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Nedostatočná otvorenosť a transparentnosti prokuratúry
  • Nevyhnutný rýchly a nekompromisný reštart v činnosti prokuratúry
  • Potreba zvýšenia aktivity prokuratúry pri plnení jej pôsobnosti
  • Potreba prinavrátenia dôvery verejnosti v prokuratúru a prokurátorský stav
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Dôraz na dodržiavanie pravidiel prokurátorskej etiky v záujme prinavrátenia dôvery verejnosti v prokuratúru.
  • Racionalizácia a reorganizácia organizačných zložiek generálnej prokuratúry, prinavrátenie postavenia a poslania trestnému odboru a jeho oddeleniam na generálnej prokuratúre.
  • Vytvoriť analyticko – kriminologický odbor na generálnej prokuratúre.
  • Generálna prokuratúra musí dôsledne metodicky riadiť podriadené zložky.
  • Vyhodnotiť činnosť a efektívnosť využitia a správy informačných systémov, ktoré prokuratúra využíva.
  • Pre trestnú oblasť opätovne vypracovať pokyn generálneho prokurátora o dozore prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní v jednotlivých štádiách trestného konania (v súčasnosti je príkazom generálneho prokurátora upravená len činnosť prokurátora v netrestnej oblasti).
  • Vypracovať metodiku prideľovania nových vecí prokurátorom, nie však prostredníctvom elektronického prideľovania.
  • Vypracovať metodiku ročného hodnotenia pracovných výkonov prokurátora.
  • Obmedziť funkčné obdobie šéfov krajských a okresných prokuratúr na maximálne dve 5-ročné funkčné obdobia.
  • Obmedziť tzv. „správovú povinnosť“ podriadených zložiek voči generálnej prokuratúre.
  • Dôraz na rozšírenie samostatnosti a zodpovednosti jednotlivých prokurátorov.
  • Vo vzťahu k § 363 Trestného poriadku navrhuje skrátenie lehoty na využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku generálneho prokurátora a jeho využívanie len voči meritórnym rozhodnutiam.
  • Výberové komisie rozšíriť o externého člena nominovaného Súdnou radou SR.
  • Disciplinárne komisie rozšíriť o externého člena nominovaného Súdnou radou SR (riešenie vidí aj v zriadení Najvyššieho správneho súdu SR).
  • Vznik „Štátnej rady prokurátorov“ zloženej nielen z prokurátorov, ale aj zo sudcov a ďalších právnikov mimo prokuratúry.
  • V súvislosti s disciplinárnymi a výberovými konaniami vykonať zosúladenie so stavom súdov.
  • Podrobnejšie majetkové priznania a čestné vyhlásenia prokurátorov vo vzťahu k užívanému majetku a majetku ich rodinných príslušníkov.
  • Vypracovanie analýzy § 31 zákona o prokuratúre vo vzťahu k opätovnému zavedeniu podnetov v trestnej oblasti, avšak len pre vymedzené osoby, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu.
  • Zvýšiť výsluchovú prax prokurátorov v konaní pred súdom tak, aby prokurátori uniesli dôkazné bremeno pred súdom, a to najmä vzdelávaním právnych čakateľov prokuratúry.
  • Klásť dôraz na pravidelné informovanie verejnosti o činnosti prokuratúry.
O uchádzačovi

Ján Šanta (1967) vykonáva od roku 2004 funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Od roku 2005 bol vedúcim odboru ekonomickej kriminality a od roku 2010 je vedúcim oddelenia majetkovej kriminality, odboru ekonomickej kriminality. Funkciu prokurátora vykonáva nepretržite od roku 1996, pričom bol postupne prokurátorom okresnej ako aj krajskej prokuratúry na trestnom odbore.

Ján Šanta pôsobí aj v akademickej oblasti, a to od roku 1995, pričom v súčasnosti je externým pedagógom na katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru, externým pedagógom na katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského a externým pedagógom na katedre justičného vzdelávania Justičnej akadémie. Od roku 2004 vystupuje aj ako lektor k témam ekonomickej kriminality.

V životopise uvádza, že sa aktívne zúčastnil a predniesol príspevok na viac ako 20 vedeckých konferenciách.

Uvádza tiež, že je autorom viacerých vedeckých publikácií, pričom poslednou je publikácia „Trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske“ vydaná Akadémiou Policajného zboru.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol poslanec Národnej rady SR za OĽANO Juraj Gyimesi.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Prokuratúra je málo aktívna a iniciatívna
  • Netransparentný a málo otvorený orgán
  • Viaceré zastavené alebo odmietnuté veci, ktoré sa javia sporné, nevysvetlené alebo až nezákonné
  • Nerovnomernosť prideľovania spisov a rozdiely vo výkonnosti prokurátorov
  • Prideľovanie náročných a rozsiahlych spisov zo strany nadriadených prokurátorov ako trest
  • Pochybnosti o rodinných väzbách prokurátorov a ich majetkových pomeroch
  • Málo efektívny boj s kriminalitou
  • Nízka dôvera verejnosti
  • Dehonestácia prokuratúry zo strany zopár nesvedomitých, zákon porušujúcich, najmä vedúcich prokurátorov, ktorá nie je v súlade so zodpovednosťou ostatných poctivých a svedomitých prokurátorov
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Potreba budovania aktívnej prokuratúry (potrebné intenzívnejšie a iniciatívnejšie konanie prokurátorov bez trestných oznámení).
  • Potreba intenzívnejšej previerkovej činnosti nadriadených prokuratúr voči podriadeným prokurátorom najmä pri zastavení či odmietnutí veci.
  • Odsúhlasovanie zastavení alebo odmietnutí podriadených prokurátorov nadriadenými prokurátormi po vzore stálych komôr Európskej prokuratúry.
  • Zakotvenie tzv. podporných žalôb či súkromných obžalôb (možnosť, najmä pre poškodeného, žiadať súd o preskúmanie uznesenia o zastavení konania).
  • Prokurátori by mali sporné rozhodnutia vysvetľovať verejne spolu s nadriadeným prokurátorom.
  • Vo výberových komisiách, v disciplinárnych komisiách a v Rade prokurátorov by mali mať zastúpenie aj iné právnické profesie pri zachovaní väčšiny prokurátorov.
  • Generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora by mala voliť ad hoc zriadená Veľká justičná rada spojená zo Súdnej rady a Rady prokurátorov s cieľom odpolitizovať prokuratúru.
  • Zriadenie novej prokurátorskej mapy tak, aby vznikli väčšie prokuratúry s aspoň 20 prokurátormi.
  • Zavedenie elektronického prideľovania spisov na prokuratúre.
  • Potreba sprísnenia výberových konaní na právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov s dôrazom na osobnostnú integritu (zavedenie psychologického posúdenia).
  • Zavedenie podrobnejších majetkových priznaní prokurátorov.
  • Spružnenie možnosti preradenia prokurátorov na nižší stupeň prokuratúry.
  • Vytváranie tímov nadriadených aj podriadených prokurátorov v spoločensky exponovaných alebo dlho trvajúcich veciach s cieľom skrátiť prípravné konanie.
  • Prokuratúra nesmie vytvárať priestor a dôvod na politické súperenie, eventuálne zneužívanie prokuratúry na nekalé účely a osobný prospech jednotlivcov a skupín.
  • Posilnenie spolupráce so štátnymi orgánmi a medzinárodnej spolupráce.
  • Potreba prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o lobingu, o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, novelizovať prokurátorské zákony.
  • Potreba úpravy v oddeleniach a odboroch prokuratúry (niektoré zrušiť, niektoré posilniť, špecializovať).
  • Zabezpečiť z pozície generálneho prokurátora obmedzenie akýchkoľvek vplyvov na prokurátorov.
  • Potreba sfunkčnenia pozície asistentov prokurátorov.
  • Zavedenie starobného dôchodku pre prokurátorov po 30 rokoch praxe.
O uchádzačovi

Maroš Žilinka (1970) je od roku 2005 s krátkou prestávkou prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej zastáva funkciu riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. V rokoch 2010 – 2012 bol štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR.

Ako prokurátor pôsobí od roku 1993 a počas tohto obdobia prešiel všetkými stupňami prokuratúry na trestnom odbore.

Vo svojom životopise uvádza obsiahlejšiu vedeckú a publikačnú činnosť z oblasti trestného práva. Je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.

Prokurátor Maroš Žilinka mal byť podľa medializovaných informácií jednou z obetí plánovanej úkladnej vraždy viacerých vysokopostavených ľudí. V tejto veci sa aktuálne vedie vyšetrovanie.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Otrasená dôvera občanov v právny štát
  • Uzavretosť prokuratúry a „pocit bezpečia“ prokurátorov, ktorý viedol k rozšíreniu nevšímavosti až ignorancie a formalizmu bez iniciatívy a nasadenia, tzv. „kultúra pohody“
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Zvýšenie dôvery občanov v prokuratúru a zmena kultúry na prokuratúrach.
  • V trestnej oblasti je pre uchádzača prioritou zamerať sa na boj proti korupcii, nečestnému konaniu a zneužívaniu verejnej moci. Ďalej zameranie sa na boj proti závažnej ekonomickej kriminalite a na zaisťovanie výnosov z trestnej činnosti a tiež na trestné stíhanie právnických osôb. Navrhuje zaviesť preventívno – výchovné aktivity proti korupcii.
  • V netrestnej oblasti je pre uchádzača prioritou aktívna účasť na príprave zákona o preukazovaní pôvodu majetku a využívanie oprávnenia prokurátora podávať žalobu na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia; tiež aktívnejšie presadzovanie verejného záujmu a ochrana verejného majetku.
  • Nekompromisné požiadavky generálneho prokurátora na vedúcich prokurátorov pre dosiahnutie zmeny kultúry na prokuratúrach.
  • Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie základných povinností prokurátorov a vedúcich prokurátorov.
  • Zjednodušenie členenia organizačnej štruktúry generálnej prokuratúry.
  • Využívanie inštitútu asistentov prokurátora.
  • Radikálna obmena prevádzkového hardware v dátových centrách a inovácia počítačov prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, elektronizácia justície, efektívna výmena elektronických dokumentov medzi políciou, prokuratúrou a súdmi, elektronický vyšetrovací spis.
  • Prijatie stratégie kybernetickej bezpečnosti.
  • Transparentnosť výberových konaní, dôraz na dodržiavanie profesijnej etiky.
  • Podpora zriadenia Najvyššieho správneho súdu SR ako disciplinárneho súdu pre prokurátorov.
  • Podpora novej koncepcie a otvorenia Rady prokurátorov SR obsadením aj neprokurátormi.
  • Rozšírenie kompetencií novo-koncipovanej Rady prokurátorov najmä vo vzťahu k dôkladnému skúmaniu majetkových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
  • Opatrenia na umožnenie verejnej kontroly zaťaženosti a výsledkov práce prokurátorov.
  • Prispôsobenie sa reforme súdnej mapy.
Otázky pre kandidátov
Sme presvedčení, že vypočutie kandidátov by malo byť tak podrobné a dôkladné, aby sa ukázali rozdiely medzi kandidátmi a aby bolo zjavné, ktorí kandidáti sú na túto funkciu najspôsobilejší. Preto sme vo VIA IURIS zostavili zoznam základných otázok, ktoré by podľa nás mali byť položené uchádzačom pri nadchádzajúcom vypočutí uchádzačom na post generálneho prokurátora. Podľa rokovacieho poriadku NR SR môžu klásť kandidátom otázky všetci prítomní poslanci parlamentu, nielen členovia ústavnoprávneho výboru.
Všeobecný rozhľad
  1. Ktorá osobnosť v oblasti práva je pre vás inšpiratívna a prečo?         
  2. Ktoré zaujímavé odborné knihy ste naposledy čítali?
  3. Ktoré rozhodnutie Ústavného súdu SR vás zaujalo a prečo? Je aj také, s ktorým nesúhlasíte? Ak áno, vysvetlite dôvody.
  4. Ktoré rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s trestným právom vás v poslednej dobe zaujalo a prečo?
  5. Akú právnu dilemu v oblasti trestného práva ste naposledy riešili?
  6. Uveďte váš názor na právnu úpravu verbálnych trestných činov v Trestnom zákone. Je ich úprava dostatočná alebo by ste navrhovali zmeny v tejto oblasti?
  7. Čo si myslíte o fenoméne šírenia nepravdivých správ (fake news) na sociálnych sieťach a možnosti tieto výroky trestne stíhať?  
  8. Ako vnímate pripravenosť prokuratúry na stíhanie novodobých trestných činov ako napr. kybernetická bezpečnosť, hybridné hrozby?
Etika a zodpovednosť prokurátora
  1. Aké dve najzávažnejšie etické dilemy ste vo svojej odbornej praxi v minulosti riešili? 
  2. Aké etické dilemy sa podľa vás môžu vyskytnúť v práci generálneho prokurátora?
  3. V čom podľa vášho názoru prokurátori najčastejšie eticky zlyhávajú?
  4. Ako vnímate etický kódex prokurátora? Myslíte si, že jeho text a aplikácia v praxi je na dostatočnej úrovni?
  5. Aký je váš názor na aktuálne postavenie, kompetencie a zloženie etickej komisie prokuratúry? Mali by byť prehodnotené? Ak áno, ako?
  6. Považujete vyvodzovanie zodpovednosti za disciplinárne previnenia prokurátorov za dostatočné? Ak nie, v čom vidíte najväčší problém?
Fungovanie prokuratúry
  1. Aký je váš názor na existujúci model prokuratúry na Slovensku? Je podľa vášho názoru potrebné meniť ústavnoprávne vymedzenie prokuratúry? Ak áno, vysvetlite dôvody.
  2. Ak sa stanete generálnym prokurátorom, ktoré dva najvýznamnejšie problémy, ktoré vnímate vo fungovaní prokuratúry, by ste riešili ako prvé? Ako? 
  3. Ako vnímate výsledky prokuratúry v trestnej oblasti za posledné roky?
  4. Ako vnímate výsledky prokuratúry v netrestnej oblasti za posledné roky?
  5. Ktoré ustanovenia zákonov upravujúcich činnosť prokuratúry a prokurátorov by sa podľa vás mali zmeniť? Prečo?
  6. Ako je podľa vás možné ovplyvniť dôveryhodnosť prokuratúry či funkcie generálneho prokurátora? Ako k tomu môže prispieť samotný generálny prokurátor?
  7. Myslíte, že je potrebné meniť niečo na spolupráci a vzťahoch medzi prokurátormi a sudcami? Ak áno, čo?
  8. Aký je váš názor na stav spolupráce prokuratúry a polície? Uveďte problémy, ktoré medzi týmito zložkami vznikajú v praxi a navrhnite riešenia.
  9. V koncepciách riadenia a rozvoja prokuratúry viacerí kandidáti na generálneho prokurátora uvádzajú potrebu prenesenia zodpovednosti na radových prokurátorov. Uveďte, aký je váš názor na takýto návrh?
  10. Sú podľa vás prokurátori pri výkone svojich kompetencií dostatočne aktívni?
  11. Čo si myslíte o právomociach prokurátora v predprípravnom a prípravnom konaní? Vidíte priestor na zmeny?
  12. Ako vnímate kompetencie prokuratúry v netrestnej oblasti? Zmenili by ste niečo na právnej úprave či aplikačnej praxi v tejto oblasti?
  13. Aký je váš názor na úroveň odborného vzdelávania prokurátorov? Čo by ste z pozície generálneho prokurátora zmenili?
  14. Aký je váš názor na aktuálne postavenie, kompetencie a zloženie Rady prokurátorov? Mali by byť prehodnotené? Ak áno, ako?
  15. Aký máte názor na to, že by sa zriadila nová rada prokuratúry po vzore Súdnej rady? Aké by mali byť jej kompetencie? Kto by mali byť jej členovia?
  16. Uveďte aký je váš názor na potrebu psychologického posúdenia uchádzačov o funkcie právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov? Mali by psychologickým posúdením prejsť aj súčasní prokurátori? Mali by prejsť psychologickým posúdením aj prokurátori pri kariérnom postupe, t.j. pri výberovom konaní na funkciu vedúceho prokurátora?
  17. Aký je váš názor na obsadzovanie prokurátorských miest osobami z iných právnických povolaní?
  18. Aký je váš názor na súčasný systém prideľovania spisov na prokuratúre? Čo by ste zmenili?
Postavenie generálneho prokurátora
  1. Ako hodnotíte súčasný rozsah právomocí a kompetencií generálneho prokurátora? Navrhovali by ste vykonať nejaké zmeny?
  2. V čom vidíte výhody a v čom nevýhody toho, ak by sa generálnym prokurátorom stal neprokurátor?
  3. S ktorým rozhodnutím generálneho prokurátora z minulosti nesúhlasíte a prečo?
  4. Vyhodnoťte vydávanie interných predpisov prokuratúry zo strany generálneho prokurátora. Ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, urobili by ste nejaké zmeny v tejto oblasti?
  5. Aký je váš názor na § 363 Trestného poriadku, ktorý upravuje postup pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní? Navrhli by ste ako generálny prokurátor nejaké legislatívne zmeny pri uplatňovaní tohto ustanovenia?
  6. Vyhodnoťte doterajšiu komunikáciu Generálnej prokuratúry SR smerom k verejnosti. Uveďte vašu predstavu o komunikácii s médiami v prípade, ak by ste sa stali generálnym prokurátorom.
  7. Generálny prokurátor doteraz nemal profil na sociálnych sieťach (napr. facebook), kde by komunikoval s verejnosťou. Aký máte názor na používanie sociálnych sietí generálnym prokurátorom a ostatnými prokurátormi?
  8. V prípade, ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, zmenili by ste niečo na komunikácii generálneho prokurátora smerom do vnútra prokuratúry? Ak áno vysvetlite dôvody potreby tejto zmeny, prípadne porovnajte svoje návrhy s internou komunikáciou predchádzajúcich generálnych prokurátorov.
  9. Ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, ako by ste koncipovali správy o činnosti prokuratúry a na čo by ste sa v nich zamerali?
Prokuratúra
Prečo je prokuratúra dôlezitá?

Prokuratúra je osobitný samostatný ústavný orgán s jedinečnými právomocami. Tými sú predovšetkým tieto:

  • Jedine prokurátor môže podať obžalobu v trestnom konaní. Bez obžaloby nie je možné súdiť a odsúdiť páchateľa trestného činu. 
  • Prokurátor dohliada na dodržiavanie práv ľudí držaných v zariadeniach, kde je obmedzená ich osobná sloboda. Takými súd napríklad ústavy na výkon väzby a trestu odňatia slobody („väzenia“), azylové zariadenia, reedukačné a iné špeciálne výchovné
    zariadenia pre deti a mladistvých, ale tiež detské domovy či psychiatrické liečebne. 
  • Prokurátori kontrolujú aj postupy a rozhodovanie štátnych orgánov a obcí. Môžu napríklad napadnúť stavebné povolenie pre jeho nezákonnosť. 
  • Prokurátori môžu chrániť práva ľudí alebo verejný záujem aj tým, že vstúpia do niektorých konaní netrestného charakteru. Prokurátori tak napríklad môžu ovplyvniť to, akým spôsobom sa rozhoduje o dieťati v spore medzi rodičmi.
Ako funguje prokuratúra?

Prokuratúra je hierarchicky usporiadaná inštitúcia. Na jej čele je generálny prokurátor, ktorému sú podriadení všetci ostatní prokurátori.

Prokuratúru na Slovensku tvorí:

  • Generálna prokuratúra SR (Sídli v Bratislave a na jej čele stojí generálny prokurátor. Osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry je Úrad špeciálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky)
  • krajské prokuratúry (sídla krajských prokuratúr kopírujú sídla krajských súdov)
  • okresné prokuratúry (sídla okresných prokuratúr kopírujú sídla okresných súdov)

V rámci hierarchického systému pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Generálna prokuratúra je nadriadená ostatným prokuratúram, krajské prokuratúry sú nadriadené okresným prokuratúram vo svojom územnom obvode.

Prokuratúra na Slovensku je osobitný ústavný orgán, ktorý má samostatné postavenie. Nie je súčasťou výkonnej ani súdnej moci. Tento typ prokuratúry má široké kompetencie, a to nielen v trestnom konaní, ale kontroluje dodržiavanie zákonnosti aj v ďalších oblastiach ochrany verejného záujmu. Iným typom sú štátne zastupiteľstvá, ktoré majú užšie kompetencie, zvyčajne len v trestnom konaní a sú podriadené výkonnej moci (napr. v Českej republike sú podriadené ministrovi spravodlivosti).

Podrobnosti o fungovaní prokuratúry upravujú najmä tieto zákony:

  • Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
  • Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Aké má prokuratúra právomoci?

Prokuratúra má v právnom systéme SR širokú a pestrú škálu právomocí.

Prokurátor musí konať aktívne, iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov. Dôležitým prvkom v činnosti prokuratúry je aktivita, a to pri zisťovaní nezákonného konania, pri odstraňovaní nezákonnosti aj pri potláčaní kriminality.

1. Trestné konanie

Kľúčovou oblasťou pôsobnosti prokuratúry je trestné konanie a právomoc obžalovať. Prokurátor je pánom sporu v predsúdnom konaní (t.j. pred začatím trestného stíhania aj v prípravnom konaní). Jedine prokuratúra má právomoc postaviť trestne stíhanú osobu pred súd. Tým, že prokuratúra vyšetruje a stíha trestné činy, chráni práva a oprávnené záujmy ľudí a spoločnosti (životy, zdravie, majetok či súkromie)

  • Prokurátor v trestnom konaní háji záujem na riadnom objasnení trestnej činnosti.
  • Prokurátor dbá aj na zabezpečenie práv poškodených v trestnom konaní
  • Prokuratúra vykonáva dôležité právomoci už pred tým, ako sa vec dostane na súd, v štádiu vyšetrovania. Prokurátor je dozorcom nad vyšetrovaním trestných činov, môže aktívne zasiahnuť do vyšetrovania, ktoré vedie policajt. Prokurátor tak môže
    usmerňovať policajta pri vyšetrovaní, prikázať mu, aby vykonal nejaký úkon, alebo rozhodnúť, že celé vyšetrovanie bude viesť sám. Prokurátor môže tiež zrušiť nezákonné a neopodstatnené rozhodnutia policajta. Prokurátor môže odňať vec jednému policajtovi a prikázať ju inému.
  • Prokuratúra môže rozhodnúť o osude vyšetrovaných a trestne stíhaných osôb. Len prokurátor môže podať obžalobu, navrhnúť súdu, aby obvineného vzal do väzby, ale môže tiež s obvineným uzavrieť dohodu o vine a treste, zastaviť alebo podmienečne
    zastaviť trestné stíhanie, schváliť zmier, či rozhodnúť, že skutok sa bude prejednávať ako priestupok. Prokurátor môže tiež nariadiť zaistenie majetku obvineného, navrhnúť jeho vyžiadanie z cudziny, a môže tiež nariadiť exhumáciu mŕtvoly.
  • O vine a treste však v každom prípade musí rozhodnúť súd.

2. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

Prokuratúra vykonáva dozor v miestach, kde sú osoby pozbavené osobnej slobody alebo ich osobná sloboda je obmedzená, a to napríklad

  • v zariadeniach, kde odsúdení vykonávajú trest odňatia slobody,
  • v zariadeniach, kde väzobne stíhaní obvinení ešte len čakajú na verdikt súdu,
  • na miestach kde sa vykonáva ochranné liečenie, ktoré sa napríklad môže uložiť odsúdeným páchateľom trestných činov, ktorí sú závislí na alkohole alebo sú drogovo závislí,
  • v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné opatrenia uložené napríklad mladistvým, osobám, ktoré nie sú pre nepríčetnosť trestne zodpovedné, a odsúdeným osobám trpiacim duševnou poruchou,
  • v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, ide napríklad o osoby, ktorých zdravotný stav si nevyhnutne vyžaduje umiestnenie na psychiatrii; takéto osoby môžu byť na psychiatrii umiestnené na nevyhnutne potrebný čas aj nedobrovoľne.

3. Civilné a správne súdne konania

Prokuratúra vykonáva svoje právomoci ale aj v civilných konaniach. Prokurátor môže začať civilné konanie, či vstúpiť do už začatého civilného procesu (stať sa stranou v konaní). V rámci týchto konaní môže podávať sťažnosti, odvolania aj ďalšie opravné prostriedky. Prokuratúra v rámci civilných konaní zastupuje štát. Prokurátor môže vstúpiť do väčšiny konaní, okrem niektorých výnimiek, ako je napríklad rozvod manželstva.

  • Prokurátor môže podať civilnú žalobu, napríklad v konaniach o určenie vlastníctva. Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát (alebo právnická osoba spojená so štátom), samospráva (obec alebo vyšší územný celok), ale aj v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
  • Prokurátor môže byť aktívny aj v nesporovej agende, a to napríklad v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, konaniach vo veciach určenia rodičovstva, konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Prokurátor je oprávnený vstúpiť aj do konaní o dedičstve, do konaní vo veciach obchodného registra, do konania o vyhlásenie za mŕtveho, o spôsobilosti na právne úkony či do konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
  • Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. V takom konaní má prokurátor silné postavenie, má napríklad právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, v ktorom nie je stranou v konaní. Môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest. Prokurátor je tiež oprávnený podať žalobu proti nečinnosti alebo tiež proti uzneseniu obecného zastupiteľstva či proti všeobecne záväznému nariadeniu obce.

4. Iné netrestné konania

Prokuratúra plní úlohy aj v inej ako v trestnej oblasti, napr. kontroluje zákonnosť konania orgánov verejnej správy, ako sú napr. okresné úrady či obce. Môže tak napadnúť nezákonnosť rozhodnutí stavebných úradov, postupu ministerstva či všeobecne záväzných nariadení obce.

Prokurátor môže v rámci tejto agendy vydávať protesty a upozornenia, či podávať žaloby alebo vstupovať do konaní pred správnym súdom. (viď kapitolu civilné a správne súdne konania)

Prokurátori

V rámci hierarchického systému prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a všetci sú podriadení generálnemu prokurátorovi SR.

Na generálnej prokuratúre pôsobia prokurátori generálnej prokuratúry, na krajských prokuratúrach pôsobia prokurátori krajskej prokuratúry a na jednotlivých okresných prokuratúrach prokurátori okresnej prokuratúry. V rámci generálnej prokuratúry pôsobia, oddelene na Úrade špeciálnej prokuratúry, prokurátori špeciálnej prokuratúry.

Prokurátorom sa v Slovenskej republike môže stať ten, kto:

  • je štátnym občanom SR,
  • získal vysokoškolské právnické vzdelanie,
  • má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
  • je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať (za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin),
  • ovláda štátny jazyk,
  • má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
  • nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
  • zložil odbornú justičnú skúšku,
  • úspešne absolvoval výberové konanie (to neplatí pre právnych čakateľov prokuratúry, ktorí nemusia absolvovať výberové konanie),
  • súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
Deje sa
Aj vám záleží na tom, aby sme mali
na Slovensku dôveryhodného generálneho prokurátora?
Podporte nás. Ďakujeme!
Iniciatívu Za dobrú voľbu pripravila organizácia VIA IURIS