VIA IURIS: Opakovaná voľba by mala byť znovu verejná

Podľa stanoviska VIA IURIS z rokovacieho poriadku NR SR vyplýva, že aj opakovaná voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR by mala byť verejná.

Novelou zákona o rokovacom poriadku prijatou v roku 2011 bolo do rokovacieho poriadku zakotvené všeobecné pravidlo, že kandidáti na ústavných sudcov sa majú voliť verejne. Kandidáti na ústavných sudcov sa môžu voliť tajne iba vtedy, ak poslanci NR SR zmenia verejnú voľbu na tajnú (§ 39 ods. 8). Zároveň bola tajná voľba výslovne vypustená aj z kľúčového ustanovenia rokovacieho poriadku týkajúceho sa voľby kandidátov na ústavných sudcov (z § 115 ods. 1). Aj dôvodová správa k novele rokovacieho poriadku z roku 2011 výslovne uvádza, že účelom novely bolo odtajnenie voľby kandidátov na ústavných sudcov. Podľa všeobecne uznávaných pravidiel výkladu je zákon potrebné vykladať podľa zjavného úmyslu zákonodarcu, ktorým bolo zavedenie verejnej voľby kandidátov.

Dňa 12. 2. 2019 v NR SR nebol schválený návrh na tajnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Voľba kandidátov uskutočnená dňa 12. 2. 2019 preto bola verejná.

Hoci v jednom z ustanovení rokovacieho poriadku NR SR (v § 115 ods. 2) zostala formulácia, že ak sa nepodarí zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na ústavných sudcov „tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje“, táto formulácia je zjavným legislatívnym omylom a nemožno ju použiť.

Rokovací poriadok výslovne počíta najprv s opakovaním voľby a nie hneď s novou voľbou. Rozhodnutie NR SR o umožnení verejnej voľby v 1. kole logicky platí aj pre opakovanú voľbu. Novú voľbu parlament vykoná až v prípade, že v opakovanej voľbe nebol zvolený dostatočný počet kandidátov – tej musí znovu predchádzať podávanie návrhov na kandidátov a ich vypočutie v ústavnoprávnom výbore.

Formulácia „tajná voľba“ obsiahnutá v dôsledku omylu v § 115 ods. 2 navyše nie je ani špeciálnym odlišným pravidlom (tzv. lex specialis), ktoré by v opakovanej voľbe vylučovalo verejnú voľbu. Je to preto, lebo formulácia znie „tajná voľba … sa opakuje“, avšak zákon nestanovuje žiadnu predchádzajúcu tajnú voľbu, ktorá by sa mala opakovať. V prípade, ak bola v prvom kole verejná voľba, a ak teda niet žiadnej tajnej voľby, ktorá by sa mohla opakovať, túto formuláciu nemožno použiť a aplikovať.

Treba preto pri výklade rokovacieho poriadku použiť všeobecne platné logické výkladové pravidlo „neskoršia právna norma ruší skoršiu právnu normu” (lex posterior derogat legi priori). Ustanovenie § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku, z ktorého vyplýva verejná voľba kandidátov, bolo prijaté v roku 2011 a je neskoršou právnou normou. Táto neskoršia právna norma ruší možnosť použitia formulácie „tajná voľba“ v § 115 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorá je skoršou právnou normou, platnou ešte pred rokom 2011.

Z uvedeného vyplýva, že ak bolo prvé kolo voľby kandidátov na ústavných sudcov verejné, aj pri opakovanej voľbe kandidátov by sa mala konať verejná voľba.

Prečítajte si celé stanovisko

Aj vám záleží na tom, aby sme mali
na Slovensku dobrých sudcov Ústavného súdu?
Podporte nás. Ďakujeme!
Iniciatívu Za dobrú voľbu pripravila organizácia VIA IURIS